znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 861/2014-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo   sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti, ⬛⬛⬛⬛ zastúpenéhoadvokátkou   JUDr.   Katarínou   Adamovskou,   Žižkova   6,   Košice,   vo   veci   namietanéhoporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného   súdu   Humenné   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   175/2009,   za   účastiOkresného súdu Humenné, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 175/2009p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 660 € (slovomtisícšesťstošesťdesiat   eur),   ktoré   mu j e   Okresný   súd   Humenné p o v i n n ý   zaplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Humenné j e   p o v i n n ý ⬛⬛⬛⬛ uhradiť trovy konaniav sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho právnejzástupkyne   JUDr.   Kataríny   Adamovskej,   Žižkova   6,   Košice,   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2014doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konanívedenom pod sp. zn. 15 C 175/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Predmetom napadnutého konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctvamanželov,   ktoré   začalo   na   základe   návrhu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „navrhovateľka“), doručeného Okresnému súdu Michalovce 27. októbra 2009.

Okresný   súd   Michalovce   postúpil   vec   okresnému   súdu   na   základe   §   88   ods.   1písm. b)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“).   Navrhovateľkapodaniami doručenými Okresnému súdu Michalovce 2. decembra 2009 a okresnému súdu

21. januára 2010 a 8. februára 2010 namietala postúpenie veci a navrhla, aby vec bolaprikázaná Okresnému súdu Michalovce z dôvodu vhodnosti.

Sťažovateľ poukazuje na nesprávny postup okresného súdu v súvislosti s návrhomna prikázanie veci inému súdu s tým, že tento opakovane vec predkladal na rozhodnutieKrajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“). V tejto súvislosti v sťažnosti uvádza: „Okresný   súd   Humenné   sa   s   podaniami   Navrhovateľky   a   dôvodmi   v   nich obsiahnutými v otázke miestnej príslušnosti náležite nevysporiadal, vo veci samej začal konať a nariadil pojednávanie na deň 02. 02. 2010... Spis bol postúpený Krajskému súdu Prešov dňa 15. 02. 2010, t. j. až po dvoch mesiacoch od prvého podania Navrhovateľky na zmenu konajúceho súdu. Krajský súd v Prešove... vrátil vec Okresnému súdu Humenné ako predčasne predloženú z dôvodu zmätočnosti a nezabezpečenia potrebných dôkazov. Dňa 15. 03. 2010   Navrhovateľka   opätovne, už   po 4-krát v   predmetnom   konaní, podala   návrh   na   prikázanie   veci   inému   súdu   z   dôvodu   vhodnosti   a   až   tentokrát   bola po prvýkrát   vyzvaná na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Vo   veci   oslobodenia   od súdneho poplatku v konaní sp. zn. 16 Co 104/2010 o prikázaní veci inému súdu rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením až dňa 12. 07. 2010.

Pokynom...   zo   dňa   21.   09.   2010   bol   spis   15   C   175/2009   opätovne   predložený Krajskému súdu v Prešove... na rozhodnutie o prikázanie veci...

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3 NcC 20/2010 zo dňa 11. 10. 2010 vrátil vec Okresnému súdu Humenné ako nesprávne predloženú z dôvodu, že nie je príslušný na rozhodnutie vo veci a vo svojom odôvodnení poukázal na príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Napriek tejto skutočnosti, konajúci sudca Okresného súdu Humenné pokynom zo dňa 20. 10. 2010 prikázal spis 15 C 175/2009 opätovne predložiť Krajskému súdu v Prešove a uviesť   za   ospravedlňujúce   dôvody   zmätočného   predloženia   spisu   nesprávne   uvedenie príslušného ustanovenia zákona. Krajský súd v Prešove... zaslal spis 15 C/175/2009 dňa 28. 10.   2010   späť   Okresnému   súdu   Humenné   ako   omylom   predložený.   Krajský   súd v Prešove v konaní sp. zn. 3 NcC 20/2010 a sp. zn. 16 NcC 27/2010 o prikázanie veci inému súdu vrátil vec Okresnému súdu Humenné celkovo 3-krát späť z dôvodu zmätočného alebo nesprávneho predloženia.“

Sťažovateľ podal 21. októbra 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č.757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) z dôvodu postupu okresného súdu pri rozhodovaní onávrhu na prikázanie veci. Predseda okresného súdu považoval sťažnosť za opodstatnenú.

Následne o návrhu na prikázanie veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 8. decembra 2010 tak, že tomuto návrhu nevyhovel,čím „meritórne   rozhodol   o   príslušnosti   súdu   konajúceho   vo   veci   vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po 11-tich mesiacoch a 13-tich dňoch odo dňa podania návrhu vo veci samej“.

Okresný   súd   nariadil   prvé   pojednávanie   na   18.   január   2011,   t.   j. „takmer   15 mesiacov od podania návrhu vo veci samej“.

Sťažovateľ podal 21. júna 2011 ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní „pre bezdôvodné odročovanie   pojednávaní.   Predseda   Okresného   súdu   Humenné   predmetnej   sťažnosti nevyhovel.

Dňa   04.   07.   2011   Sťažovateľ   opätovne   apeloval   na   prieťahy   v   konaní   vedenom Okresným   súdom   Humenné,   nakoľko   konajúci   súd   sa   doposiaľ   na   pojednávaniach (18. 01. 2011, 24. 02. 2011, 22. 03. 2011, 15. 04. 2011, 24. 05. 2011, 17. 06. 2011) zaoberal výlučne aktívami a nie pasívami bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to napriek tomu, že Sťažovateľ dňa 12. 07. 2010 súdu predložil potrebné doklady o prevzatých úveroch počas trvania manželstva a Žiadosťou zo dňa 17. 08. 2010 navrhoval, aby sa súd týmito záväzkami   zaoberal   a   vyporiadal.   Na   pojednávaní   dňa   07.   07.   2011   bol   Sťažovateľ po prvýkrát   vyzvaný   na   predloženie   dokladov   o   prevzatých   úveroch   počas   trvania manželstva, hoci od ich samotného predloženia súdu uplynulo takmer 12 mesiacov a súd sa nimi doposiaľ nezaoberal.

Vzhľadom k tomu, Sťažovateľ dňa 01. 08. 2011 podal predsedovi Okresného súdu Humenné ďalšiu sťažnosť na priebeh a prieťahy v konaní, ktorú predseda príslušného súdu vyhodnotil ako neopodstatnenú.“.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd konal neefektívne aj v súvislosti so žiadosťounavrhovateľky o zmenu ustanoveného právneho zástupcu. V tejto súvislosti v sťažnostiuvádza:

«... Okresný   súd   Humenné   uznesením   vyššieho   súdneho   úradníka   sp.   zn. 15 C/175/2009   zo   dňa   22.   09.   2011   ustanovil   Navrhovateľke   advokáta

. Sudca Okresného súdu Humenné žiadosti Navrhovateľky zo dňa 03. 10. 2011 o ustanovenie iného advokáta z dôvodu vhodnosti, ako aj jej odvolaniu proti ustanovenému advokátovi zo dňa 03. 10. 2011 nevyhovel, a to napriek skutočnosti, že ustanovený advokát ⬛⬛⬛⬛ podaním zo dňa 03. 10. 2011 odmietol poskytovanie právnych služieb z dôvodov zákonom vymedzených v ustanovení § 21 písm. e) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Sudca Okresného súdu Humenné, napriek vedomosti o nemožnosti advokáta ⬛⬛⬛⬛ zastupovať   Navrhovateľku   v   predmetnom   konaní,   dôvodnému odvolaniu   Navrhovateľky   nevyhovel,   čím   sa   konanie   opätovne   bezdôvodne   predĺžilo. Krajský   súd   v   Prešove   uznesením...   konštatoval,   že   keďže   „sudca   súdu   prvého   stupňa nemienil odvolaniu navrhovateľky vyhovieť“ a vzhľadom na medzičasom zmenenú právnu úpravu, je nútený uznesenie Okresného súdu Humenné zrušiť a odkázať účastníčku konania na Centrum právnej pomoci.»

Sťažovateľ   tiež   namieta,   že   postup   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní   bolneefektívny aj v tom, že opakovane predlžoval lehotu pre účastníkov na prípravu otázok preznalca k znaleckému posudku. Na pojednávaní 7. novembra 2013 uložil lehotu 20 dní,na pojednávaní 6. marca 2014 opakovane uložil lehotu 10 dní a následne na predloženieotázok vyzval navrhovateľku výzvami z 25. marca 2014, 16. apríla 2014 a 25. apríla 2014. „Okresný súd Humenné svojím konaním nedôvodne predlžoval lehoty na vyjadrenie účastníka konania k znaleckému posudku č. 7/2013, hoci mu zo zákona vyplýva povinnosť konať   aj   bez   ďalších   návrhov   účastníka   konania,   čím   bola   zjavne   narušená   rovnosť účastníkov pred súdom, keďže neospravedlnená nečinnosť Navrhovateľky na opakované výzvy súdu nebola nijakým spôsobom sankcionovaná.“

Sťažovateľ tiež uvádza, že požiadal o zmenu zápisnice z pojednávania konaného14. marca   2013,   v   ktorej   bolo   uvedené,   že   nebol   prítomný   na   pojednávaní,   hocina to pojednávanie   len   meškal,   a   rovnako   tak   aj   o   zmenu   zápisnice   z   pojednávaniaz 10. januára 2014, v ktorej konajúci sudca uviedol, že požiadal o odročenie pojednávania,hoci súhlasil s pojednávaním aj v neprítomnosti právneho zástupcu.

„O žiadosti Sťažovateľa na zmenu zápisnice z pojednávania zo dňa 14. 03. 2013 a zo dňa   10.   01.   2014   nebolo   doposiaľ   súdom   rozhodnuté.   Okrem   toho,   Sťažovateľ viacerými podaniami a žiadosťami... apeloval na urýchlenie konania, poukazoval na zjavné prieťahy v konaní a zvyšujúcu majetkovú ujmu Sťažovateľa...“

Sťažovateľ ďalej uvádza:«Sťažovateľ vzhľadom na pretrvávajúce prieťahy v konaní podal Žiadosť o dohľad nad spisom zo dňa 11. 03. 2014 adresovaný Krajskému súdu v Prešove. Predsedníčka Okresného   súdu   Humenné   vo   vyjadrení   k   sťažnosti   zo   dňa   09.   04.   2014   uvedením rozsiahleho zoznamu dátumov a úkonov mala za to, že vo veci sa nepretržite koná, a to bez toho, aby sa dôkladne zaoberala niektorými neodôvodnenými úkonmi konajúceho súdu. Zároveň si Sťažovateľ dovoľuje poukázať na to, že úkon Okresného súdu Humenné, uvedený vo v predmetnom vyjadrení predsedníčky súdu ako „pokyn na predloženie veci Najvyššiemu súdu SR, dňa 20. 10. 2010 je v spise sp. zn. 15 C/175/2009 zaznamenaný a zdokladovaný ako   „pokyn   na   predloženie   veci   Krajskému   súdu   v   Prešove,   dňa   20.   10.   2010“,   teda nedôvodný pokyn, ktorý Sťažovateľ uvádza aj v predmetnej ústavnej sťažnosti.

Dňa 09. 05. 2014 Sťažovateľ podal predsedovi Okresného súdu Humenné podnet na prešetrenie   postupu   zákonného   sudcu   v   konaní   sp.   zn.   15   C/175/2009   a   namietal nedôvodné predlžovanie lehoty zo strany súdu na vyjadrenie protistrany, a to opakovane. Predsedníčka   Okresného   súdu   Humenné   sa   vo   svojej   odpovedi   zo   dňa   06.   06.   2014 s názorom Sťažovateľa stotožnila, avšak k nedôvodným opakovaným výzvam súdu nezaujala relevantné stanovisko.

Sťažovateľ opätovne podal na Krajský súd v Prešove dňa 16. 05. 2014 Sťažnosť − nespokojnosť s odpoveďou a žiadal o prešetrenie priebehu konania vedenom pod sp. zn. 15 C/175/2009, predovšetkým z dôvodu, že taxatívny výpočet dátumov a úkonov v priebehu konania   považoval   zo   strany   predsedníčky   Okresného   súdu   Humenné   za   nedostatočné prešetrenie účelovosti vykonaných úkonov. O tejto sťažnosti nebolo doposiaľ rozhodnuté. Napriek tomu, že k dnešnému dňu uplynuli takmer 4 roky a 10 mesiacov odo dňa podania   návrhu   o   začatí   konania   o   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov, príslušný súd meritórnym rozhodnutím vo veci samej doposiaľ nerozhodol a konanie   bezdôvodne   predlžuje,   a   to   napriek   naliehavej   životnej   a   finančnej   situácii Sťažovateľa, ktorému je predlžovaním konania spôsobovaná značná majetková ujma.“ Stav   právnej   neistoty,   spôsobený   dlhotrvajúcim   konaním   o   vyporiadaní bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   spôsobuje   značné   finančné   problémy Sťažovateľovi, nakoľko je povinný splácať a opakovane prefinancovať úvery prevzaté počas trvania   manželstva   už   od   roku   2007.   Táto   situácia   sa   vzhľadom   na   neukončené a bezdôvodne   predlžované   konanie   vedené   Okresným   súdom   Humenné   stáva   pre Sťažovateľa neúnosnou, po materiálnej ako aj psychickej stránke.

Sťažovateľ   sa   snažil   tento   neúnosný   stav   odvrátiť   práve   apeláciou   na   príslušný konajúci súd cez podania a sťažnosti adresované predsedovi Okresného súdu Humenné. O samotnom   návrhu   vo   veci   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov nebolo   bez   akceptovateľného   dôvodu   ani   po   takmer   58   mesiacoch   súdom   právoplatne rozhodnuté,   čo   navodzuje   stav   právnej   neistoty,   vo   svojich   dôsledkoch   negatívne vplývajúcich na život Sťažovateľa, jeho finančnú situáciu a psychické pohodlie.»

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„... Základné právo... [podľa] čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo... podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Humenné v konaní pod sp. zn. 15 C/175/2009 porušené bolo.

... Okresnému súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/175/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

... ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.660 eur... [a]... náhradu za   spôsobenú   majetkovú   ujmu   v   sume   25.000   Eur..., [ktoré] je   Okresný   súd   Humenné povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný   súd   Humenné   je   povinný   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy   právneho zastúpenia   v   sume   284,08   Eur   na   účet   právnej   zástupkyne...   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ   považuje   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučineniaza opodstatnené „najmä vzhľadom na vyššie popísanú neúnosnú finančnú situáciu, v ktorej sa   Sťažovateľ   nachádza   vzhľadom   na   postup   príslušného   súdu   v   prejednávanej   veci, ako aj vzhľadom na neodôvodnenosť a dĺžku prieťahov v predmetnom konaní. Priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   bude   z   pohľadu   vysokej   majetkovej   ujmy spôsobenej   nedôvodným   predlžovaním   súdneho   konania,   Sťažovateľovi,   ktorý   je v súčasnosti   ako   invalidný   dôchodca   nútený   splácať   mesačné   splátky   úverov   vo   výške zhruba 900 Eur, len symbolickou náhradou...“.

Návrh na priznanie náhrady za „spôsobenú majetkovú ujmu“ odôvodňuje sťažovateľtým, že od začatia napadnutého konania bol nútený financovať pôvodné úvery novýmiúvermi.

„Z   dôvodu   prieťahov   v   konaní   vedenom   Okresným   súdom   Humenné   vo   svojej poľutovaniahodnej   životnej   a   finančnej   situácii   bol   Sťažovateľ   nútený   prevziať   úvery v hodnote celkom 38.418,71 Eur.

Priznanie náhrady majetkovej ujmy v celkovej sume 25.000 Eur považuje z pohľadu vysokej majetkovej ujmy spôsobenej nedôvodným predlžovaním súdneho konania osobne za primerané.“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľauznesením sp. zn. II. ÚS 861/2014 z 11. decembra 2014.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňusťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku okresného súdu, abysa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súduústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr 4007/2014z 21. januára 2015, v ktorom poukázala na doterajší priebeh napadnutého konania, pričomuviedla:

„1. Navrhovateľka... podala dňa 27. 10. 2009 na Okresnom súde Michalovce proti odporcovi...   návrh   na   začatie   konania   o   vyporiadenie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov.   Spolu   s   podaním   návrhu   požiadala   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Podaním zo dňa 02. 11. 2009 Okresný súd Michalovce podľa ustanovení § 88 ods. 1 písm. b), § 105 ods. 1, prvá veta a ods. 2 O. s. p. postúpil spis Okresnému súdu Humenné ako miestne príslušnému na ďalšie konanie. Spis bol doručený Okresnému súdu Humenné dňa 28. 12. 2009.

2. Podaním   zo   dňa   30.   11.   2009   doručeným   Okresnému   súdu   Michalovce navrhovateľka navrhla, aby vo veci konal Okresný súd Michalovce z dôvodu, že obaja účastníci   bývajú   v   obvode   Okresného   súdu   Michalovce   a   teda   pre   dodržanie   zásady hospodárnosti konania je vhodné, aby vec prejednal súd v obvode ktorého účastníci bývajú. Žiadala, aby Okresný súd Humenné postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Michalovce.

3. Referátom zo dňa 05. 01. 2010 zákonný sudca v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania na deň 02. 02. 2010.

4. Dňa 21. 01. 2010 bol súdu doručený opätovne návrh navrhovateľky, aby vo veci konal Okresný súd Michalovce.

5. Podaním doručeným súdu dňa 21. 01. 2010 sa odporca písomne vyjadril k návrhu navrhovateľky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že s týmto návrhom   nesúhlasí.   Zároveň   požiadal   o   priznanie   oslobodenia   od platenia súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O. s. p.

6. Na pojednávanie nariadené na deň 02. 02. 2010 sa nedostavila navrhovateľka ani jej právny zástupca, dostavil sa odporca. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že spis bude predložený na Krajský súd v Prešove na rozhodnutie o námietke navrhovateľky o miestnej príslušnosti podľa § 105 ods. 3 O. s. p.

7. Podaním zo dňa 05. 02. 2010 doručeným súdu dňa 08. 02. 2010 navrhovateľka navrhla vec prikázať inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O. s. p. a poukázala na ust. § 12 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého o prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať.

8. Spis bol predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove dňa 15. 02. 2010 na rozhodnutie podľa § 105 ods. 3 O. s. p.

9. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16 NcC 2/2010 zo dňa 19. 02. 2010 bola vec vrátená súdu prvého stupňa ako predčasne predložená s tým, že až po riadnom ozrejmení a zabezpečení všetkých podkladov aj zistení prvostupňovým súdom tento vec predloží v prípade, že navrhovateľka bude trvať naďalej na podanom návrhu odvolaciemu súdu zákonným postupom.

10. Podaním zo dňa 04. 3. 2010 súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa či navrhovateľka trvá na svojom návrhu na zmenu príslušnosti súdu a či odporca súhlasí aby vo veci konal Okresný súd Michalovce.

11. Navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 15. 3. 2010 oznámila, že trvá   na   svojich   návrhoch   na   postúpenie   veci   Okresnému   súdu   Michalovce.   Zároveň žiadala, aby súd rozhodol o jej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

12. Odporca   podaním   doručeným   súdu   dňa   17.   3.   2010   nesúhlasil   s   tým,   aby o vyporiadaní BSM rozhodoval Okresný súd Michalovce a žiadal, aby vo veci rozhodoval Okresný súd Humenné.

13. Výzvou zo dňa 07. 4. 2010 súd vyzval navrhovateľku prostredníctvom právneho zástupcu na zdokladovanie jej majetkových, osobných a finančných pomerov za účelom rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľky doručená dňa 12. 4. 2010

14. Podaním doručeným súdu dňa 22. 4. 2010 a doplneným, podaním doručeným súdu dňa 30. 4. 2010 navrhovateľka predložila súdom požadované doklady.

15. Uznesením   zo   dňa   07.   5.   2010   súd   navrhovateľke   oslobodenie   od   súdneho poplatku v konaní o vyporiadanie BSM a o jej žiadosti o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti nepriznal.

16. Navrhovateľka   sa   proti   vyššie   uvedenému   rozhodnutiu   prvostupňového   súdu odvolala a dňa 06. 7. 2010 bola vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

17. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 16 Co/104/2010 zo dňa 12. 7. 2010 potvrdil uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 07. 5. 2010.

18. Odporca doručil súdu dňa 20. 8. 2010 žiadosť o rovnomerné rozdelenie dlhu medzi   ním   a   navrhovateľkou   a   dňa   02.   9.   2010   požiadal   o   prešetrenie   vyjadrenia navrhovateľky obsahujúcom žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

19. Dňa 29. 9. 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o prikázaní veci inému súd v zmysle § 12 ods. 2 O. s. p., na žiadosť navrhovateľky.

20. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3 NcC 20/2010 zo dňa 20. 10. 2010 vrátil vec Okresnému súdu Humenné ako nesprávne predloženú.

21.   Podaním   zo   dňa   20.   10.   2010   prvostupňový   súd   opätovne   predložil   spis s predkladacou správou na KS v Prešove v zmysle § 105 ods. 3 O. s. p. s tým, že pri predložení spisu odvolaciemu súdu dňa 23. 9. 2010 nesprávne uviedol paragrafové znenie O. s. p. v zmysle § 12 ods. 2 O. s. p. Krajský súd v Prešove vrátil spis prvostupňovému súdu dňa 05. 11. 2010 s tým, že tento mu bol predložený omylom.

22. Dňa 02. 12. 2010 predložil Okresný súd Humenné spis Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na prikázanie veci Okresnému súdu Michalovce z dôvodu vhodnosti.

23.   Najvyšší súd Slovenskej   republiky uznesením sp.   zn.   5 Ndc 28/2010   zo   dňa 08. 12. 2010 doručeným Okresnému súdu Humenné dňa 15. 12. 2010 návrhu Okresného súdu Humenné na prikázanie veci Okresnému súdu Michalovce nevyhovel.

24. Dňa 03. 12. 2010 podal odporca na súde žiadosť o pridelenie veci Najvyššiemu súdu, ktorá bola NS SR odstúpená a doručená dňa 13. 12. 2010. Najvyšší súd SR toto podanie vrátil Okresnému súdu Humenné s tým, že vo veci bolo rozhodnuté 08. decembra 2010 a spis bol expedovaný OS Humenné dňa 13. 12. 2010.

25.   Dňa   15.   12.   2010   súd   vo   veci   nariadil   pojednávanie   na   deň   18.   01.   2011. Predvolanie na pojednávanie bolo účastníkom doručené dňa 20. 12. 2010.

26. Dňa 11. 01. 2011 bolo súdu doručené podanie odporcu, ktorým doplnil svoje vyjadrenie vo veci samej.

27. Na pojednávanie nariadené na deň 18. 01. 2011 sa dostavili všetci účastníci a súd   vo   veci   konal   a   vec   prejednal   a   vo   veci   nariadil   ďalšie   pojednávanie   na   deň 24. 02. 2011 s tým, že účastníci konania boli výzvam na bližšiu špecifikáciu jednotlivých položiek tvoriacich masu prejednávaného majetku.

28. Dňa 26. 01. 2011 doručila navrhovateľka vyjadrenie vo veci samej na základe pokynov súdu na predchádzajúcom pojednávaní. Dňa 02. 02. 2011 súd doručoval podanie navrhovateľky odporcovi, ktorý podaním doručeným súd dňa 11. 02. 2011 žiadal, aby súd prešetril   postup   právneho   zástupcu   navrhovateľky,   ktorý   sa   neriadil   pokynmi   súdu a predmetné vyjadrenie mu nedoručil. Odporca zároveň doručil súdu vyjadrenie k návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 09. 02. 2011 vrátane príloh.

29. Právny   zástupca   navrhovateľky   prítomný   na   pojednávaní   konanom   dňa 24. 02. 2011   požiadal   o   odročenie   pojednávania   nakoľko   nemal   dostatok   času   na preštudovanie si podania odporcu zo dňa 09. 02. 2011 a jeho príloh a na oboznámenie navrhovateľky   s   ich   obsahom.   Odporca   prítomný   na   pojednávaní   uviedol,   že   navrhuje vypočuť   v   konaní   svedkov,   ktorých   účasť   na   pojednávaní   zabezpečí   a   súd   odročil pojednávanie na deň 22. 3. 2011.

30. Podaním   doručeným   súdu   dňa   09.   3.   2011   navrhovateľka   súdu   oznámila, že odvolala splnomocnenie zo dňa 22. 10. 2009 udelené advokátovi na jej zastupovanie v konaní a požiadala, aby jej súd ustanovil zástupcu z radov advokátov v súlade s ust. § 30 od. 1 O. s. p., nakoľko sú u nej splnené predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

31. Na   pojednávaní   konanom   dňa   22.   3.   2011   odporca   na   otázku   súdu,   či   má výhrady   voči   vedeniu   pojednávania,   resp.   voči   konajúcemu   sudcovi   uviedol,   že   vznáša námietku voči sudcovi, ktorý nevedie konanie podľa jeho predstáv. Žiadal, aby v tejto veci rozhodol   Najvyšší   súd.   Nesúhlasil   s   odpoveďami,   ktoré   dostal   na   svoje   sťažnosti   od Okresného   súdu   Prešov   a   Krajského   súdu   v   Prešove.   Vyhlásil,   že   nemá   dôveru   voči Okresnému súdu Humenné.

32. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 15. 4. 2011. Toto pojednávanie bolo odročené   po   vypočutí   účastníkov   konania   a   prítomných   svedkov   na   deň   24.   5.   2011 a to aj na   žiadosť   odporcu,   ktorý   žiadal,   aby   sa   mohol   podrobne   písomne   vyjadriť k jednotlivým položkám tvoriacim predmet vyporiadania BSM.

33. Dňa 29. 4. 2011 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie vo veci samej.

34. Uznesením zo dňa 23. 5. 2011 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z   odboru   cestná   doprava,   odvetvie   technický   stav   cestných   vozidiel,   nehody   v   cestnej doprave   a   odhad   hodnoty   cestných   vozidiel   za   účelom   stanovenia   všeobecnú   hodnotu motorového vozidla tvoriaceho tiež predmet vyporiadania.

35. Na pojednávaní konanom dňa 24. 5. 2011 účastníci konania zhodne uviedli, že nie je potrebné ustanoviť tohto znalca, nakoľko je medzi nimi možná dohoda ohľadom zostatkovej   hodnoty   motorového   vozidla.   Zároveň   požiadali   o   odročenie   pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na deň 17. 6. 2011.

36. Dňa 01. 6. 2011 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie navrhovateľky vo veci samej, ktoré súd doručil dňa 08. 6. 2011 na vyjadrenie odporcovi.

37. Na pojednávaní konanom dňa 17. 6. 2011 odporca opätovne žiadal, aby vo veci rozhodol krajský súd. Poukázal na to, že navrhovateľka bola predtým zastúpená advokátom, ktorý   sa   na   pojednávaniach   ospravedlňoval,   že   sa   pre   krátkosť   času   nestihol na pojednávania pripraviť, pretože mu neboli doručené písomné vyjadrenia odporcu. (Súdu bolo   dňa   13.   6.   2011   doručené   písomné   vyjadrenie   odporcu   zo   dňa   10.   6.   2014, ku ktorému navrhovateľka nemala možnosť sa vyjadriť). Pojednávanie bolo odročené na deň 07. 7. 2011.

38. Dňa 27. 6. 2011 súd zasiela odporcovi písomné vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 23. 6. 2011.

39. V   podaní   doručenom   súdu   dňa   04.   7.   2011   odporca   žiada,   aby   súd rovnomerne rozdelil   všetky   dlhy,   ktoré   uviedol   do   spisu   podaním   na   Krajskom   súde v Prešove dňa 12. 7. 2010.

40. Na pojednávaní konanom dňa 07. 7. 2011 došlo k čiastočnej dohode účastníkov konania ohľadom masy BSM a jej hodnoty, ako aj ohľadom prikázania jednotlivých vecí do vlastníctva niektorého z účastníkov a o finančnej náhrade. Odporca žiadal, aby bolo pojednávanie odročené, nakoľko do BSM patria aj úvery, ktoré čerpal a o ktorých doklady predloží v lehote 30 dní.

41. Dňa 12. 8. 2011 doručil odporca súdu zmluvy o poskytnutí úverov od bánk aj nebankových subjektov, bez aktuálnych zostatkov a bez toho, aby sa dalo zistiť, koľko z nich, kto a kedy uhradil.

42. Uznesením zo dňa 22. 9. 2011 na č. l. 229 spisu súd priznal navrhovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a uznesením z toho istého dňa na č. l. 231 súdneho spisu jej ustanovil zástupcu z radov advokátov a to ⬛⬛⬛⬛. Tohto advokáta   jej   ustanovil   z   dôvodu,   že   už   predtým   ju   v   konám   zastupoval   a   teda   bol oboznámený s predmetom a stavom konania.

43. Na pojednávaní konanom dňa 23. 9. 2011 požiadal odporca o jeho odročenie, opätovne z dôvodu, že si potrebuje preštudovať písomné podanie navrhovateľky doručené súdu dňa 23. 9. 2011 o 7,52 hod.

44. Podaním   doručeným   súdu   dňa   05.   10.   2011   žiadal   ustanovený   advokát ⬛⬛⬛⬛,   aby   bolo   uznesenie,   ktorým   bol   ustanovený   za   zástupcu navrhovateľky zrušené z osobných a pracovných dôvodov.

45. Dňa   06.   10.   2011   podala   navrhovateľka   na   súde   odvolanie   proti   uzneseniu, ktorým jej bol za advokáta ustanovený ⬛⬛⬛⬛.

46. Dňa 13. 10. 2011 bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky.

47. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 10 Co/71/2011-252 zo dňa 24. 01. 2012 zrušil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   stým,   že   dňa 01. 01. 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 332/11 Z. z..., pričom z ust. § 30 O. s. p. vyplýva, že účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený   od   súdnych   poplatkov,   súd   odkáže   na   Centrum   právnej   pomoci   a   teda navrhovateľke môže ustanoviť advokáta na zastupovanie v tomto konaní jedine Centrum právnej pomoci.

48. Poučením a oznámením zo dňa 22. 02. 2012 súd upovedomil navrhovateľku, že má   možnosť   požiadať   o   poskytnutie   právnej,   pomoci   Centrum   právnej   pomoci... a za týmto   účelom   jej   určil   lehotu   30   dní   od   doručenia   oznámenia.   Oznámenie   bolo navrhovateľke doručené dňa 28. 02. 2012 a súd vytýčil termín pojednávania na 26. 4. 2012.

49. Podaním   doručeným   súdu   dňa   17.   4.   2012   navrhovateľka   súdu   oznámila, že jej žiadosť   o   pridelení   advokáta   evidujú   v   centre   právnej   pomoci   v   Košiciach, no doposiaľ o nej nerozhodli.

50. Pojednávanie nariadené na deň 26. 4. 2012 bolo preročené z vyššie uvedeného dôvodu na neurčito.

51. Žiadosťou zo dňa 25. 4. 2012 a zo dňa 11. 5. 2012 súd vyzýval navrhovateľku na oznámenie, či jej bol centrom ustanovený advokát na zastupovanie v konaní s tým, že ak to v lehote 15 dní súdu neoznámi, súd vo veci určí termín pojednávania.

52. Podaním   doručeným   súdu   dňa   23.   5.   2012   navrhovateľka   súdu   oznámila, že rozhodnutím zo dňa 11. 4. 2012 jej bola centrom určená na zastupovanie advokátka ⬛⬛⬛⬛, ktorej dňa 03. 5. 2012 podpísala plnomocenstvo na zastupovanie, ktoré advokátka prijala. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19. 6. 2012.

53. Podaním doručeným súdu dňa 19. 6. 2012 odporca súdu oznámil, že odchádza na dlhšiu dobu do zahraničia a pojednávanie bolo odročené aj z dôvodu, že ustanovená zástupkyňa   navrhovateľky   požiadala   o   čas   na   prípravu   zastúpenia.   Pojednávanie   bolo odročené na deň 28. 6. 2012.

54. Pred začatím pojednávania nariadenom na deň 28. 6. 2012 odporca opätovne vyslovil predpojatosť zákonnému sudcovi ako aj celému Okresnému súdu Humenné a žiadal, aby vo veci nekonal ani okresný súd ani Krajský súd v Prešove ale aby vec bola pridelená Najvyššiemu   súdu   a   aby   tento   o   jeho   BSM   rozhodol.   Pojednávanie   bolo   odročené na neurčito s tým, že zákonný sudca sa námietke zaujatosti vyjadrí a potom vec postúpi na KS v Prešove na rozhodnutie.

55. Krajský súd v Prešove vrátil spis vo veci sťažnosti sťažovateľa späť dňa 13. 7. 2012.

56. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. 9. 2012. Odporca podaním zo dňa 06. 9. 2012 požiadal o odročenie tohto pojednávania, pretože požiadal centrum právnej pomoci   o pridelenie   právneho zástupcu,   ktorý mu   doposiaľ pridelený   nebol.   Žiadosťou doručenou   súdu   dňa   11.   9.   2012   požiadala   o   odročenie   predmetného   pojednávania aj ⬛⬛⬛⬛,   ktorá   bola   dňa   07.   9.   2012   Centrom   právnej   pomoci ustanovená odporcovi ako právna zástupkyňa, o čom sa dozvedela až dňa 10. 9. 2012. O ospravedlnenie neúčasti na pojednávam požiadala aj zástupkyňa navrhovateľky z dôvodu jej práceneschopnosti. Pojednávanie bolo odročené na deň 11. 10. 2012.

57. Na pojednávaní nariadenom na deň 11. 10. 2012 sa zúčastnili obaja účastníci konania aj ich zástupcovia (resp. substitút na strane zástupkyne navrhovateľky). Zástupkyňa odporcu   predložila   na   pojednávaní   písomné   zhodnotenie   skutkového   stavu   zo   dňa 10. 10. 2012   bez   príloh,   na   ktoré   v   ňom   poukazuje,   ktoré   odstúpila   zástupcovi navrhovateľky   krátkou   cestou.   Z   uvedeného   dôvodu   zástupca   navrhovateľky   požiadal   o odročenie pojednávania. Súd pojednávanie odročil na deň 09. 11. 2012.

58. Podaním doručeným súdu dňa 09. 11. 2012 zástupkyňa navrhovateľky požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 09. 11. 2012 z dôvodu jej pretrvávajúcej práceneschopnosti, o čom priložila aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Súd pojednávanie odročil na deň 06. 12. 2012 s tým, že bude požiadaná ošetrujúca lekárka zástupkyne navrhovateľky o oznámenie dokedy bude trvať jej práceneschopnosť.

59. Dňa 09. 11. 2012 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie odporcu vo veci samej v rozsahu cca 160 strán.

60. Podaním   doručeným   súdu   dňa   19.   11.   2012   odporca   požiadal   o   prešetrenie postupu zákonného sudcu, pretože medzi zákonným sudcom a zástupkyňou navrhovateľky ⬛⬛⬛⬛ ide o do očí bijúce kamarátstvo a preto vyhlasuje zaujatosť daného sudcu.

61. Pojednávanie nariadené na deň 06. 12. 2012 bolo odročené z dôvodu odporcom vznesenej námietky zaujatosti voči sudcovi.

62. Dňa 21. 12. 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o námietke zaujatosti voči konajúcemu sudcovi vznesenej odporcom.

63. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4 NcC/75/2012 zo dňa 21. 12. 2012 rozhodol, že sudca ⬛⬛⬛⬛ nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci a vec bola prvostupňovému súdu vrátená dňa 11. 01. 2013.

64. Podaním   doručeným   súdu   dňa   22.   01.   2013   odporca   súdu   oznámil,   že   dňa 14. 01. 2013 požiadal Centrum právnej pomoci v Košiciach o zmenu právneho zástupcu.

65. Podaním doručeným súdu dňa 25. 01. 2013 ⬛⬛⬛⬛ súdu oznámila, že dňom 24. 01. 2013 vypovedala plnú moc udelenú odporcom na zastupovanie v tomto konám, vzhľadom k tomu, že medzi ňou a klientom došlo k narušeniu dôvery.

66. Centrum   právnej   pomoci   na   výzvu   súdu   dňa   15.   02.   2013   oznámilo, že rozhodnutím   zo   dňa   30.   01.   2013   došlo   k   zmene   právneho   zástupcu   odporcu ustanoveného centrom a na zastupovanie mu bola splnomocnená ⬛⬛⬛⬛.

67. Súd vo veci následne nariadil pojednávanie na deň 14. 3. 2013. Pojednávanie bolo   odročené   na   deň   11.   4.   2013   s   tým,   že   účastníci   zhodnotia   skutkový   stav,   resp. pripravia záverečné reči. Vyjadrenie odporcu k úverom a pôžičkám, ktoré majú podľa neho tiež tvoriť predmet vyporiadania BSM bolo na súd podané dňa 14. 3. 2013.

68. Podaním   doručeným   dňa   26.   3.   2013   odporca   požiadal   o   zmenu   zápisnice z pojednávania konaného dňa 14. 3. 2013, v ktorej je uvedené, že sa nedostavil odporca, pretože on na pojednávanie iba meškal cca 3 až 5 minút z dôvodu komplikácií na ceste.

69. Podaním   doručeným   súdu   dňa   10.   4.   2013   navrhovateľka   požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 11. 4. 2013 z dôvodu, predvolania   na   kontrolnú   lekársku   prehliadku   k   posúdeniu   invalidity,   ktorá   sa   má uskutočniť v ten istý deň na Sociálnej poisťovni v Michalovciach. Predvolanie priložila.

70. Na   pojednávaní   konanom   dňa   09.   4.   2013   (správne   11.   4.   2013)   prítomní zástupcovia účastníkov konania a odporca navrhli, aby súd vo pribral znalca z odboru finančníctva s tým, že v lehote 3 dní predložia otázky, na ktoré má znalec odpovedať.

71. Uznesením zo dňa 03. 5. 2013 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z   odboru   ekonómia   a   manažment,   odvetvie   účtovníctvo,   daňovníctvo   a   kontroling a pribratého znalca poveril vypracovaním znaleckého posudku v lehote 60 dní od prevzatia spisového materiálu. Spis bol znalcovi zaslaný dňa 23. 5. 2013.

72. Podaním doručeným súdu dňa 03. 7. 2013 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie   znaleckého   posudku   vzhľadom   k   značnému   rozsahu   posudzovaných dokladov, ktorých preštudovanie a triedenie si vyžaduje dlhší čas.

73. Podaním   doručeným   súdu   dňa   19.   8.   2013   odporca   doložil   ďalšie   podklady vzťahujúce sa k pôžičkám, ktoré si musel vziať, aby splácal skôr poskytnuté úvery.

74. Uznesením zo dňa 10. 9. 2013 súd rozhodol o priznaní znaleckej odmeny znalcovi za vypracovaný znalecký posudok.

75. Dňa 03. 10. 2013 doručil odporca súdu oznámenie o zmene právneho zástupcu s tým, že rozhodnutím Centra právnej pomoci v Košiciach zo dňa 30. 9. 2013 bola zrušená právna pomoc z Centra právnej pomoci v Humennom a na jeho zastupovanie bola určená advokátka ⬛⬛⬛⬛.

76. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 11. 2013.

77. ⬛⬛⬛⬛ podaním doručeným súdu dňa 06. 11. 2013 oznámila, že nakoľko   nedošlo   k   uzavretiu   dohody   o   poskytovaní   právnej   pomoci   medzi   ňou a odporcom, ani mu nebol odporcom udelená plná moc, nie je oprávnená na jeho právne zastúpenia. Rozhodnutie Centra právnej pomoci č. 1404/2013 o určení advokáta zo dňa 03. 9. 2013 nenadobudlo právoplatnosť.

78. Na   pojednávaní   konanom   dňa   07.   11.   2013   prítomná   zástupkyňa   odporcu ⬛⬛⬛⬛ poukázala na to, že na Centre právnej pomoci v Bratislave sa vedie odvolacie konanie proti rozhodnutiu, ktorým bola zrušená právna pomoc z Centra právnej pomoci v Humennom a teda nie je jasné kto vlastne odporcu zastupuje, keďže odporca si v odvolaní zvolil nového právneho zástupcu a to ⬛⬛⬛⬛. Zároveň   účastníci   konania   žiadali,   aby   na   nasledujúce   pojednávanie   bol   predvolaný aj znalec, aby zodpovedal na ich doplňujúce otázky k vypracovanému znaleckému posudku.

79. Dňa   26.   11.   2013   bolo   súdu   doručené   rozhodnutie   Centra   právnej   pomoci Bratislava   zo   dňa   21.   11.   2013,   ktorým   bolo   zamietnuté   odvolanie   odporcu   proti rozhodnutiu   Centra   právnej   pomoci,   kancelária   Košice   zo   dňa   30.   9.   2013   o   zmene rozhodnutia v časti výroku o určení advokátky ⬛⬛⬛⬛ na poskytovanie právnych služieb odporcovi.

80. Podaním   doručeným   súdu   dňa   05.   12.   2013 ⬛⬛⬛⬛ súdu oznámila, že dňa 29. 11. 2013 prevzala právne zastúpenie odporcu v predmetnej právnej veci.

81. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 01. 2014.

82. Dňa   27.   12.   2013   odporca   súdu   oznámil,   že   jeho   právna   zástupkyňa ⬛⬛⬛⬛ je práceneschopná a on žiada, aby na pojednávaní nariadenom na deň 10. 01. 2014 bol vynesený rozsudok v jej neprítomnosti.

83. Podaním doručeným súdu dňa 09. 01. 2014 ⬛⬛⬛⬛ oznámila súdu,   že   došlo   k   zrušeniu   právneho   zastúpenia   odporcu   v   tomto   konaní,   preto   sa   na pojednávaní nariadenom na deň 10. 01. 2014 nezúčastní.

84. Na pojednávaní konanom dna 10. 01. 2014 odporca uviedol, že opätovne požiada Centrum právnej pomoci v Košiciach o ustanovenie nového právneho zástupcu a preto žiada pojednávanie odročiť. Dňa 23. 01. 2014 bolo súdu doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci v Košiciach zo dňa 10. 01. 2014, ktorým bol odporcovi na zastupovanie v konaní ustanovený advokát ⬛⬛⬛⬛. Pojednávanie bolo odročené na deň 31. 01. 2014.

85. Dňa 24. 01. 2014 odporca súdu oznámil, že ustanovený advokát mu   oznámil,   že   ho   nebude   zastupovať.   Žiadal,   aby   súd   vo   veci   konal   aj v neprítomnosti ustanoveného advokáta.

86. Dňa 27. 01. 2014 odporca súdu oznámil, že pokiaľ mu Centrum právnej pomoci v Košiciach nenájde vhodného advokáta, ktorý bude riadne a bez predsudkov obhajovať jeho záujmy a práva v tomto súdnom spore, bude sa pred súdom obhajovať sám.

87. Na pojednávaní konanom dňa 31. 01. 2014 odporca uviedol, že rozhodnutím Centra právnej pomoci v Košiciach zo dňa 28. 01. 2014 mu bol ustanovený na zastupovanie advokát ⬛⬛⬛⬛. Tento súdu oznámil, že rozhodnutie o zastupovaní odporcu prevzal   30.   01.   2014   a   preto   žiada   pojednávanie   odročiť   z dôvodu   5   dňovej   prípravy na pojednávanie. Súd pojednávanie odročil na deň 28. 02. 2014.

88. Na pojednávaní konanom dňa 28. 02. 2014 sa zúčastnili účastníci konania aj ich zástupcovia. Bol vypočutý znalec, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, ktorý oznámil, že k znaleckému posudku vypracoval doplnok č. 1 zo dňa 18. 02. 2014,   ktorý   krátkou   cestou   predložil   súdu.   Z   tohto   dôvodu   navrhovateľka   žiadala pojednávanie odročiť, aby sa mohla bližšie oboznámiť so závermi doplnku k znaleckému posudku. Pojednávanie bolo odročené na deň 06. 3. 2014.

89. Pojednávanie   konané   dňa   06.   3.   2014   bolo   odročené   na   neurčito,   nakoľko po vypočutí znalca prítomného na pojednávaní bolo potrebné tohto poveriť vypracovaním ďalšieho dodatku k znaleckému posudku. Právnej zástupkyni navrhovateľky bola uložená povinnosť vypracovať v lehote 10 dní otázky, na ktoré má znalec v dodatku k znaleckému posudku zodpovedať.

90. Výzvou zo dňa 25. 3. 2014 súd vyzval zástupkyňu navrhovateľky na predloženie otázok znalcovi. Túto povinnosť urgoval súd výzvou zo dňa 16. 4. 2014 a urgenciou zo dňa 25. 4. 2014.

91. Dňa 07. 5. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľky predložila súdu doplňujúce otázky pre znalca.

92. Uznesením zo dňa 12. 5. 2014 súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania a to   v   lehote   60   dní   od   doručenia   právoplatného   uznesenia   o   nariadení   doplnenia znaleckého dokazovanie. Spis bol znalcovi zaslaný dňa 06. 6. 2014.

93.   Dňa   17.   7.   2014   znalec   predložil   súdu   vypracovaný   dodatok   k   znaleckému posudku s tým, že tento bol zaslaný aj právnym zástupcom účastníkov konania. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. 9. 2014.

94. Dňa 30. 9. 2014 sa uskutočnilo pojednávanie za účasti znalca, ktorý zodpovedal na   otázky   súdu   i   účastníkov   konania   a   na   ktorom   boli   vypočutí   účastníci   konania. Pojednávanie bolo odročené na deň 17. 10. 2014 s tým, že účastníci konania sa vo veci písomne vyjadria.

95. Na pojednávaní konanom dňa 17. 10. 2014 súd vypočul účastníkov konania a oboznámil   ich   s   obsahom   súdneho   spisu.   Dokazovanie   vyhlásil   za   ukončené a pojednávanie odročil na deň 05. 11. 2014 za účelom vyhlásenia rozsudku.

96. Na pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2014 za prítomnosti účastníkov konania bol vo veci vyhlásený rozsudok.

97. 18. 11. 2014 bolo súdu doručené odvolanie odporcu proti rozsudku z 5. 11. 2014, ktoré bolo doručené na vyjadrenie právnej zástupkyni navrhovateľky.

98. 7. 1. 2015 doručené vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky k odvolaniu odporcu.

99. 16. 1. 2015 okresný súd rozhodol o priznaní odmeny znalcovi.“

Následne predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise uviedla:„Z   hore   uvedeného   prehľadu   úkonov   vykonaných   konajúcim   sudcom   vo   veci 15 C/175/2009 vyplýva, že Okresný súd Humenné v danej veci nepretržite konal, vykonával dokazovanie   potrebné   k   rozhodnutiu   veci   a   nedošlo   k   porušeniu   práva   odporcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Humenné nepovažuje prejednávanú vec za právne náročnú, lebo ide o konanie o vyporiadanie BSM. Toto konanie je však skutkovo náročné a všeobecne bývajú takéto konania časovo náročné jednak z dôvodu zistenia skutkového stavu (zistenie okruhu vecí tvoriacich predmet BSM) a jednak pre potrebu nariadenia znaleckého dokazovania. Podľa   názoru   súdu,   k   dĺžke   konania   prispelo   aj   správanie   samotných účastníkov konania   a   ich   právnych   zástupcov.   Pojednávania   v   dňoch   24.   2.   2011, 23. 9. 2011, 19. 6. 2012, 14. 9. 2012, 9. 11. 2012, 10. 4. 2013 a 31. 1. 2014 boli odročené na žiadosť samotných účastníkov, resp. ich právnych zástupcov.

Dĺžka konania bola ovplyvnená aj tým, že odporca podal viaceré námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi a vec musela byť predložená na rozhodnutie krajskému súdu. K predĺženiu konania zásadným spôsobom prispelo aj to, že účastníci konania menili právnych   zástupcov,   resp.   požiadali   Centrum   právnej   pomoci   o   ustanovenie   právnych zástupcov z radov advokátov. Odporcovi boli takýmto spôsobom ustanovení viacerí právni zástupcovia   a   to

Prebiehalo tiež konanie o odvolaní účastníka vo veci ustanovenia právneho zástupcu.

Skutkové   okolnosti   prejednávanej   veci   si   vyžiadali   aj   nariadenie   znaleckého dokazovania, pričom poverený znalec vypracoval aj dva doplnky k znaleckému posudku. Okresný súd Humenné má za to, že v predmetnej veci nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktoré   by   boli   zapríčinené   procesným postupom okresného súdu.“

Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 9. februára 2015 podalstanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Vo svojom podaní uvádza:„Obsah vyjadrenia Okresného súdu Humenné... len potvrdzuje skutočnosti uvádzané Sťažovateľom vo svojich doterajších vyjadreniach, ktoré spočívajú v zmätočných konaniach príslušného súdu a nedôvodnom predlžovaní konania, a to konkrétne, že:

Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 3 NcC 20/2010 a sp. zn. 16 NcC 27/2010 o prikázanie veci inému súdu vrátil vec Okresnému súdu Humenné celkovo 3-krát späť z dôvodu zmätočného alebo nesprávneho predloženia.

Okresný   súd   Humenné   svojimi   zmätočnými   podaniami   na   Krajský   súd   Prešov neodôvodnene   predlžoval   konanie   o   prikázaní   veci   inému   súdu   na   základe   návrhu Navrhovateľky... a o samotnej príslušnosti konajúceho súdu bolo na základe jeho postupu rozhodnuté až po 11-tich mesiacoch a 13-tich dňoch odo dňa podania návrhu vo veci samej. Prvé relevantné pojednávanie vo veci... bolo nariadené na 18. 01. 2011, takmer 15 mesiacov od podania návrhu vo veci samej.

Napriek tomu, že Sťažovateľ preukazoval relevantné skutočnosti týkajúce sa pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom priebehu konania pred súdom, súd sa začal týmito skutočnosťami zaoberať po prvýkrát na pojednávaní dňa 07. 07. 2011, t. j. po 21 mesiacoch od podania návrhu vo veci samej.

Sudca   Okresného   súdu   Humenné,   napriek   vedomosti   o   nemožnosti   advokáta ⬛⬛⬛⬛ zastupovať   Navrhovateľku   v   predmetnom   konaní,   dôvodnému odvolaniu Navrhovateľky nevyhovel, čím sa konanie opätovne bezdôvodne predĺžilo. Okresný   súd   Humenné   bezdôvodne,   opakovanými   (aj   urgentnými)   výzvami predlžoval lehoty na vyjadrenie k znaleckému posudku, čím bola zjavne narušená rovnosť účastníkov pred súdom, keďže neospravedlnená nečinnosť Navrhovateľky na opakované výzvy súdu nebola nijakým spôsobom sankcionovaná.

Sťažovateľ   opakovane   podával   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní...   ako   aj   na neopodstatnené úkony konajúceho súdu a ich neúčelovosť, na tieto sťažnosti však nebolo vo väčšine   prípadov   odpovedané   vôbec,   alebo   ak,   tak   im   nebolo   vyhovené.   O   žiadosti Sťažovateľa na zmenu zápisnice z pojednávania zo dňa 14. 03. 2013 a zo dňa 10. 01. 2014 nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté. Takéto konanie zo strany príslušného súdu je nutné považovať za priam šikanózne.

Na základe vyššie uvedených skutočností má Sťažovateľ za to, že vo veci... došlo k porušeniu   jeho   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva na spravodlivý proces, a v celom rozsahu trvá na podanej Sťažnosti.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 175/2009.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitostiv primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcejsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konaniezačalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšiavýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávaniemôže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanieodročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,že nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesprávna   a   neefektívna   činnosť   všeobecného   súdu   môžezapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov,   a   to   v   prípade,   ak   jeho   činnosť   nesmerovala   k   odstráneniu   právnej   neistotytýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ichveci rozhodol.

1.   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   ktoré   ústavný   súd   zohľadňuje   pri   rozhodovanío sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je vyporiadaniebezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z hľadiska právnej zložitosti predmetnú vecmožno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov so stabilizovanoujudikatúrou, ktorá nie je osobitne právne zložitá. Čo sa týka faktickej zložitosti veci, ústavnýsúd uvádza, že potreba nariadiť znalecké dokazovanie vo všeobecnosti signalizuje určitýstupeň faktickej zložitosti veci, čo sa vzťahuje aj na danú vec, pretože v prerokúvanej vecibolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie hodnoty bezpodielového spoluvlastníctvamanželov.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníkanapadnutého konania.

V napadnutom konaní bol navrhovateľke a sťažovateľovi opakovane Centrom právnejpomoci (ďalej len „Centrum“) ustanovený advokát. Navrhovateľka bola spočiatku zastúpenáadvokátom, ktorého si zvolila, následne podaním doručeným 9. marca 2011 okresnémusúdu oznámila, že právnemu zástupcovi vypovedala plnú moc pre nedostatok finančnýchprostriedkov,   a   požiadala,   aby   jej   okresný   súd   ustanovil   advokáta.   Okresný   súdnavrhovateľke   ustanovil   advokáta ⬛⬛⬛⬛ uznesením   z   22.   septembra   2011.Následne okresný súd 22. februára 2012 vyzval navrhovateľku, aby požiadala Centrumo ustanovenie   advokáta,   navrhovateľka   podaním   doručeným   23.   mája   2012   oznámila,že jej bola ustanovená advokátka ⬛⬛⬛⬛.

Sťažovateľovi bola 7. septembra 2012 rozhodnutím Centra ustanovená advokátka ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ 14. januára 2013 požiadal o zmenu právneho zástupcu. Dňa 30.januára 2013 bol sťažovateľovi určený právnik Centra na zastupovanie v konaní. Dňa 3.októbra 2013 oznámil sťažovateľ zmenu právneho zástupcu – zastupovať ho mala. Dňa 26. novembra 2013 bolo okresnému súdu predložené rozhodnutie o odvolanísťažovateľa proti ustanoveniu právneho zástupcu – ⬛⬛⬛⬛. Dňa 9. januára 2014 ⬛⬛⬛⬛ oznámila,   že   došlo   k   zrušeniu   právneho   zastúpenia   zo zdravotnýchdôvodov. Rozhodnutím Centra z 10. januára 2014 bol sťažovateľovi ustanovený advokát. Sťažovateľ 27. januára 2014 oznámil, že ⬛⬛⬛⬛ ho nebude zastupovať.Následne sťažovateľa zastupoval advokát.

V   dôsledku   častej   zmeny   právnych   zástupcov   bolo   potrebné,   aby   okresný   súdvo viacerých prípadoch odročil pojednávanie – pojednávanie nariadené na 26. apríl 2012bolo odročené na žiadosť navrhovateľky, pojednávanie nariadené na 14. september 2012bolo odročené na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa z dôvodu, že nemala dostatok časuna prípravu   na   pojednávanie,   a   zároveň   na   žiadosť   právnej   zástupkyne   navrhovateľkyz dôvodu   pracovnej   neschopnosti,   pojednávanie   nariadené   na   9.   november   2012   boloodročené na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľky z dôvodu pracovnej neschopnosti,právna   zástupkyňa   sťažovateľa   6.   novembra   2013,   t.   j.   deň   pred   pojednávaním,oznámila, že nie   je   oprávnená   zastupovať   sťažovateľa,   keďže   rozhodnutie   Centranenadobudlo   právoplatnosť,   dňa   9. januára   2014,   t.   j.   deň   pred   pojednávaním,   právnazástupkyňa sťažovateľa oznámila, že došlo k zrušeniu právneho zastúpenia.

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiujudikatúru, v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konanianepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnenáosoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV.ÚS 218/04). Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, tiež uvádza, že procesné návrhysú   legitímnou   procesnou   aktivitou   účastníka   konania   a   predstavujú   uplatnenie   jehoprocesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na nekonanie súdu v merite veci(podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06). Obdobne možno vnímať aj opakované návrhyúčastníkov na zmenu právneho zástupcu, prípadne opakovanú potrebu ustanoviť účastníkomprávneho zástupcu, hoci o ustanovení právneho zástupcu nerozhoduje priamo konajúci súd.

3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutomkonaní poukazuje na to, že návrh bol podaný 27. októbra 2009 a postúpený bol okresnémusúdu 2. decembra 2009. Okresný súd prvýkrát meritórne rozhodol 5. novembra 2014, t. j.po takmer   piatich   rokoch.   Takúto   dĺžku   konania   nemožno   samo   osebe   považovaťza akceptovateľnú.   Relevantné   je,   že   napadnuté   konanie   nie   je   v   čase   rozhodovaniaústavného súdu právoplatne skončené.

V napadnutom konaní nemožno identifikovať obdobia nečinnosti okresného súdu.Okresný   súd   vykonával   jednotlivé   procesné   úkony   v   zásade   plynulo   a   priebežne   –postupoval v súvislosti s procesnými návrhmi účastníkov na prikázanie veci inému súdu,na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   s   podanými   námietkami   zaujatosti,   priebežnenariaďoval pojednávania a tiež ustanovil znalca a nariadil mu vypracovať znalecký posudok.

Okresný   súd   však   v   napadnutom   konaní   nepostupoval   vo   všetkých   prípadochefektívne.   Neefektívny   postup   okresného   súdu   sa   prejavil   predovšetkým   v   súvislostis návrhom navrhovateľky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Okresný súdpredložil túto vec krajskému súdu celkovo trikrát − prvýkrát vo februári 2010, krajský súdvec vrátil okresnému súdu ako predčasne predloženú, druhýkrát v septembri 2010, krajskýsúd rozhodol uznesením z 11. októbra 2010 tak, že vec vrátil ako nesprávne predloženú,tretíkrát v októbri 2010, krajský súd vrátil vec ako omylom predloženú. Až následne bolavec predložená najvyššiemu súdu v novembri 2010, ktorý rozhodol 8. decembra 2010.Takto bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu navrhovateľky po uplynutí jedného roka.

Neefektívny   postup   okresného   súdu   sa   prejavil   aj   v   súvislosti   s   rozhodovanímo návrhu navrhovateľky na ustanovenie právneho zástupcu doručeného okresnému súdu9. marca   2011.   Okresný   súd   o   tomto   návrhu   rozhodol   až   22.   septembra   2011,   t.   j.po uplynutí takmer jedného roka. V tomto období okresný súd nebol nečinný, viackrátnariadil pojednávanie, nariadil znalecké dokazovanie, avšak na prvú žiadosť navrhovateľkynijako   nereagoval.   O   tejto   procesnej   otázke   rozhodol   až   bezprostredne   po   podaníopakovanej žiadosti navrhovateľkou doručenej 8. septembra 2011.

Ako čiastočne neefektívny možno hodnotiť aj postup okresného súdu v súvislostis doplnením   znaleckého   dokazovania.   Na   pojednávaní   6.   marca   2014   uložil   povinnosťúčastníkom,   aby   v   lehote   20   dní   predložili   otázky   pre   znalca.   Právna   zástupkyňanavrhovateľky túto povinnosť nesplnila, preto ju 25. marca 2014 vyzval, aby tieto otázkypredložila v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Túto výzvu prevzala právna zástupkyňanavrhovateľky 31. marca 2014. Dňa 16. apríla 2014 opakovane vyzval právnu zástupkyňunavrhovateľky na predloženie otázok pre znalca, a to v lehote 5 dní od doručenia výzvy.Výzvou z 25. apríla 2014 okresný súd žiadal o predloženie požadovaných otázok obratompod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty.   Právna   zástupkyňa   navrhovateľky   predložilapožadované otázky znalcovi 7. mája 2014 s ospravedlnením, že na výzvy nereagovalaz dôvodu pracovnej neschopnosti.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že okresný súd v napadnutom konanípostupoval opakovane neefektívne, a s prihliadnutím na celkovo neakceptovateľnú dĺžkukonania   tak   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a k porušeniu práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Napadnuté   konanie   nie   je   právoplatne   skončené,   aktuálne   však   o   odvolanínavrhovateľa   rozhoduje   krajský   súd,   preto   ústavný   súd   nevyhovel   návrhu   sťažovateľa,aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal priznať „finančné zadosťučinenie v sume 1.660 Eur“ a tiež „náhradu za spôsobenú majetkovú ujmu v sume 25.000 Eur“.

V   súlade   s   návrhom   sťažovateľa   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 1 660 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd nevyhovel sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať náhradu zaspôsobenú majetkovú ujmu v sume 25 000 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavný súd nieje   súdom   skutkovým,   nie   je   oprávnený   vykonávať   dokazovanie   na   účely   zistenia,či sťažovateľovi vznikla v dôsledku postupu okresného súdu majetková ujma, a nie je tiežoprávnený   rozhodnúť   o   povinnosti   nahradiť   takto   vzniknutú   majetkovú   ujmu.Na rozhodovanie   o majetkovej   ujme   účastníkov   konania   nemá   ústavný   súd   právomoc;to patrí do právomoci iného (všeobecného) súdu.

Sťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikliv súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkou. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trovkonania v sume 284,08 € za dva úkony právnej služby.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa úhradu trov konania v uplatnenejsume, t. j. 284,08 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej službypodľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvejporady   s   klientom,   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy).   Ústavný   súd   vychádzalzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2014 v sume134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov(režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,04 € (1/100 výpočtového základupodľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 284,08 €.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnejzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015