znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 860/2015-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcuLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpených Advokátskou kanceláriouJUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná advokátJUDr. Peter Peružek, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva naprejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenompod sp. zn. 4 C 434/2008, za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo naprejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenompod sp. zn. 4 C 434/2008 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.4 C 434/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v afinančnézadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré im j e Okresný súdPiešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ atrovy konania v sume 375,86 € (slovom tristosedemdesiatpäť eura osemdesiatšesť centov) na účet ich právnej zástupkyne Advokátskej kancelárieJUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek,s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Peružek,ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduPiešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 (ďalej len„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú účastníkmi konaniao zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedenéhookresným súdom pod sp. zn. 4 C 434/2008 v procesnom postavení žalobcov.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:„V predmetnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany č. k. 4 C 434/2008 bolo vo veci samej - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva právoplatne rozhodnuté dňa 17. 8. 2011. V uvedenom rozsudku bolo uvedené, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. Od roku 2011, teda od právoplatnosti samotného rozsudku sťažovatelia urgujú vydanie uvedeného uznesenia, naposledy urgenciu zaslali dňa 31. 08. 2015 a predtým v dňoch 15. 06. 2015, 20. 01. 2015, 29. 07. 2014, 04. 02. 2013, 22. 11. 2012, 31. 10. 2012, 13. 06. 2012, 09. 05. 2012 a 30. 11. 2011. Sťažovateľ podával niekoľko sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Piešťany, pričom k tejto sťažnosti predkladám list predsedu Okresného súdu Piešťany sp. zn. Spr 785/12 zo dňa 20. 12. 2012, ktorý považuje za dôvodnú uvedenú sťažnosť s prihliadnutím na celkovú dĺžku súdneho konania. Na poslednú urgenciu adresovanú predsedovi súdu už predseda ani iný poverený vedúci pracovník Okresného súdu Piešťany neodpovedal. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 4 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľov neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľov nedošlo k žiadnym prieťahom, nakoľko boli aktívni a svojimi podaniami sa dožadovali rozhodnutia v uvedenej veci.“

Podľa názoru sťažovateľov„... z dôvodu postupu Okresného súdu Piešťany bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko postupom Okresného súdu Piešťany vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, a nakoľko niet iného súdu na území Slovenskej republiky, ktorý by chránil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovatelia požadujú„aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume 1 000 Eur z dôvodu porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov - nedostatočne rýchle konanie Okresného súdu Piešťany, ktoré sťažovatelia odôvodňujú tým, že v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 porušil právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 konal bez zbytočných prieťahov vo veci náhrady trov konania.

3. Každému zo sťažovateľov sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 Eur (slovom jedentisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľom sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresnéhosúdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčkaokresného súdu v prípise sp. zn. Spr 781/15 z 13. novembra 2015, v ktorom okrem inéhouvádza:

„... o návrhu doručenom súdu dňa 16. 4. 2008 bol po vykonanom dokazovaní vypočutím účastníkov, znaleckým posudkom a výsluchmi svedkov, dňa 3. 8. 2011 vyhlásený rozsudok, ktorý nadobudol dňa 17. 8. 2011 právoplatnosť. Súd o náhrade trov konania v rozsudku rozhodol tak, že rozhodne samostatným uznesením. Keďže bol v predmetnom konaní podaný znalecký posudok, pred rozhodnutím o náhrade trov konania bolo nutné najprv rozhodnúť o odmene znalca za podanie znaleckého úkonu. Na základe uvedeného bol preto spis predložený vyššej súdnej úradníčke, ktorá vypracovala koncept rozhodnutia o priznaní odmeny 17. 05. 2012.

Vzhľadom na skutočnosť, že v senáte zákonnej sudkyne bolo k 20. 12. 2012 pridelených na rozhodnutie 3951 vecí, z toho 653 civilných vecí (z ktorých 82 vecí je reštančných - 24 starších ako 5 rokov), 38 obchodných vecí a 217 vecí týkajúcich sa maloletých detí, osobného stavu, ktoré bola povinná vybavovať prednostne, bolo predmetné uznesenie expedované až po kontrole sudkyňou dňa 20. 12. 2012.

Po nadobudnutí právoplatnosti bol spis zaslaný na odvolací súd na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov proti uzneseniu, č. k. 4 C 434/2008-70 z 03. 10. 2012, t. j. o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Spis bol odvolaciemu súdu doručený 31. 05. 2013, ktorý rozhodol uznesením, č. k. 11 Co/222/2013-190 z 30. 05. 2014, tak že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil. Spis bol vrátený súdu 02. 07. 2014, pričom po doručení predmetného uznesenia a vykonaní úkonov smerujúcich k zisteniu, či si navrhovatelia 1/ a 2/ splnili svoju povinnosť, bol spisový materiál predložený sudkyni 10. 09. 2014.

Dňa 12. 09. 2014 spis predložila poverenej vyššej súdnej úradníčke JUDr. V za účelom vypracovania rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorá koncept rozhodnutia nevyhotovila. S účinnosťou od 01. 01. 2015 bola do senátu 9 pridelená vyššia súdna úradníčka JUDr. K ktorá vypracovala koncept uznesenia o náhrade trov konania. Vzhľadom k tomu, že sudkyňa nepovažovala rozhodnutie za riadne odôvodnené, spis bol vrátený vyššej súdnej úradníčke na jeho prepracovanie. S účinnosťou od 20. 03. 2015 bola do senátu 9 pridelená vyššia súdna úradníčka JUDr. M ktorá vypracovala nový koncept uznesenia. Vzhľadom na neúplnosť a nesprávnosť odôvodnenia, ako aj na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ doručil súdu 26. 08. 2015 doplnenie vyčíslenia trov konania, spis sudkyňa opätovne vrátila vyššej súdnej úradníčke, avšak už novej Mgr. B ktorá bola do senátu 9 pridelená s účinnosťou od 01. 08. 2015. Následne poverená vyššia súdna úradníčka JUDr. V ktorá bola do senátu pridelená s účinnosťou od 10. 09. 2015 vypracovala koncept uznesenia, ktorý bol sudkyni predložený 15. 10. 2015, a ktorý bol odoslaný účastníkom konania 10. 11. 2015.

K dĺžke konania týkajúceho sa rozhodnutia o náhrade trov konania, prispelo nedôvodné podanie odvolania sťažovateľmi voči zloženiu preddavku ako aj dodatočné doplnenie vyčíslenia náhrady trov konania, na ktoré muselo byť zareagované v pripravovanom rozhodnutí.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 C 434/2008 zistil, žepopis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súduzodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnostisťažovateľov vychádzal. Ďalej zistil, že proti uzneseniu o náhrade trov konania sp. zn.4 C 434/2008 z 9. novembra 2015 bolo sťažovateľmi 16. februára 2016 podané odvolanie,ktoré sa doručuje protistrane na vyjadrenie. Zo zapožičaného spisu sp. zn. 4 C 434/2008ústavný súd tiež zistil, že právny zástupca sťažovateľov vyčíslil náhradu trov konaniapodaním zo 4. augusta 2011, pričom ale následne doplnil toto vyčíslenie písomnýmpodaním doručeným okresnému súdu 26. augusta 2015.

Uznesením č. k. II. ÚS 860/2015-12 zo 17. decembra 2015 ústavný súd prijalsťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresnéhosúdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnostia zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčkaokresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 781/2015 z 19. januára 2016 oznámila, že súhlasís tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenienedoplnila.

Následne vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, čitrvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčkyokresného súdu sp. zn. Spr 781/2015 z 13. novembra 2015 a z 19. januára 2016 na vedomiea prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 17. februára2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniupredsedníčky okresného súdu uvádza:„... nie je možné 4 ročné omeškanie odôvodniť tým, že účastníci využili svoje právo podať opravný prostriedok a nie je možné odôvodniť tým, že po 4 rokoch upresnili /teda nezmenili/ náhradu trov konania! Z tohto dôvodu máme ďalej za to, že naša sťažnosť je v celom rozsahu dôvodná.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 došlo k porušeniu základnéhopráva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod naodročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súdkonštatuje, že k porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva podľa ústavy a právapodľa dohovoru došlo v tom štádiu konania, keď okresný súd už vo veci samej rozhodolrozsudkom sp. zn. 4 C 434/2008 z 3. augusta 2011. Jedným z výrokov označeného rozsudkuokresný súd rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendyokresných súdov, pričom k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálenájudikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právnezložitú. Z predloženého vyjadrenia predsedníčky a spisu okresného súdu nevyplýva aniskutková zložitosť veci.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú účastníkmi napadnutéhokonania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťouvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedieefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Zo súdneho spisu sp. zn. 4 C 434/2008 ústavný súd zistil, že právny zástupcasťažovateľov vyčíslil náhradu trov konania podaním zo 4. augusta 2011 a následne doplniltoto vyčíslenie písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. augusta 2015.Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania sa vyskytliobdobia dlhodobej i krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu najmä v obdobíod vyčíslenia náhrady trov konania advokátom po rozhodnutí v merite veci 4. augusta 2011do 20. decembra 2012, keď okresný súd expedoval rozhodnutie o odmene znalca,a od 2. júla 2014, keď bol spis vrátený odvolacím súdom okresnému súdu, do 10. novembra2015, keď bolo rozhodnutie o náhrade trov konania odoslané účastníkom konania.

Vychádzajúc zo skutkových zistení z predmetného súdneho spisu, ústavný súd dospelk záveru, že po meritórnom rozhodnutí došlo v napadnutom konaní k zbytočnýmprieťahom, ktoré boli spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu. Na tomtozáklade ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní boloporušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľačl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívnepríčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozrinapr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konaniaa nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecnea miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo vo vzťahu k náhrade trovkonania v čase rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľačl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.4 C 434/2008 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sumepo 1 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom nakonkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že konanie vo veci samej už bolo právoplatneskončené, berúc do úvahy obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v napadnutomkonaní, ako aj jeho predmet a význam pre sťažovateľov, dospel ústavný súd k záveru, žev danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia po 500 € každémuzo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovanímAdvokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec.Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnejmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €(za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu139,83 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 279,66 €a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonanév roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 313,22 €, ktorú bolo potrebné zvýšiťo 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), keďže právna zástupkyňa sťažovateľov je platcomDPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 375, 86 € (bod 4výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2016