SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 86/2025-18
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, narodenej ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Mariánom Maholányim, Priemyselná 1/A, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV (predtým Okresného súdu Bratislava I) v konaní sp. zn. B1-14C/54/2017 (predtým 14C/54/2017) takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV (predtým Okresného súdu Bratislava I) v konaní sp. zn. B1-14C/54/2017 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B1-14C/54/2017 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 700 eur, ktoré jej j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 713,96 eur a zaplatiť ich advokátovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bola 11. novembra 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu označeným v záhlaví tohto nálezu. Sťažovateľka požaduje priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania. Rovnako žiada, aby ústavný súd prikázal konať mestskému súdu bez zbytočných prieťahov.
2. Dňa 5. septembra 2017 bol na Okresnom súde Bratislava I podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žalobca (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava) požadoval od sťažovateľky zaplatenie 1 231,76 eur s príslušenstvom.
3. Po reforme súdnej mapy, keď bol spis pridelený zákonnej sudkyni mestského súdu, bolo zistené, že došlo k strate súdneho spisu, o čom bol spísaný úradný záznam 17. mája 2023. Vo veci aktuálne prebieha rekonštrukcia súdneho spisu v súčinnosti s účastníkmi konania. Z elektronického súdneho spisu vyplýva, že 5. januára 2021 mal byť vo veci vyhlásený rozsudok, avšak táto skutočnosť nebola potvrdená ani jednou sporovou stranou, a pretože rozsudok nemá k dispozícii ani samotný súd, vychádza z toho, že ide o chybný zápis. Vo veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.
4. Uznesením č. k. II. ÚS 86/2025-11 z 12. februára 2025 prijal ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.
5. Sťažovateľka namieta absolútnu nečinnosť súdu a dĺžku samotného konania (viac ako sedem rokov) najmä s prihliadnutím na to, že nejde o skutkovo alebo právne zložitú vec.
II.
Vyjadrenie mestského súdu
6. Mestský súd sa k možným prieťahom v dotknutom súdnom konaní vyjadril, len pokiaľ ide o obdobie po reforme súdnej mapy – od 31. mája 2023. Poukázal na to, že spor sa po skutkovej a právnej stránke nejaví ako zložitý. K predĺženiu súdneho konania došlo najmä z dôvodu straty súdneho spisu. Napriek uvedenému považuje mestský súd sťažnosť ako účelovo podanú, a to najmä s ohľadom na pasívny postoj sťažovateľky k samotnému sporu, keď súd vo veci eviduje len jej žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe a súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
III.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
8. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.
9. Ústavný súd hodnotil celkovú dĺžku konania od podania žaloby 5. septembra 2017 v trvaní viac ako siedmich rokov. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci, dospel ústavný súd k záveru, že ide o vec, ktorá nevykazuje črty mimoriadnej skutkovej či právnej zložitosti a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Na skutkovú či právnu zložitosť nepoukázal ani mestský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti.
10. Vo vzťahu k druhému kritériu – postupu samotného súdu, ústavný súd poukazuje na stratu súdneho spisu a v súčasnosti prebiehajúcu rekonštrukciu tohto spisu, ktorá neumožňuje hlbší prieskum postupu súdu v období pred účinnosťou reformy súdnej mapy. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že systémové zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve, predsedom súdov či k rezortnému ministerstvu. Rovnako účelom ústavnej sťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter (III. ÚS 113/2024).
11. Pokiaľ ide o správanie samotnej sťažovateľky, ústavný súd poukazuje na jej žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe (29. apríla 2019) a celkovú pasivitu vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní. V priebehu konania sa nezaujímala o stav konania písomnou alebo telefonickou urgenciou a neuplatnila sťažnosť pre nečinnosťou adresovanú predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedenú skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
12. Trvanie súdneho sporu (viac ako sedem rokov) napriek všetkým okolnostiam vybočilo z rámca požiadavky dosiahnutia právoplatného rozhodnutia vo veci v primeranej lehote, a to bez ohľadu na to, kto je objektívne zodpovedný za stratu spisu. Ústavný súd preto uzavrel, že postupom mestského súdu v konaní sp. zn. B1-14C/54/2017došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 2 tohto nálezu).
13. Mestský súd dosiaľ (aj s ohľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu spisu) meritórne vo veci nerozhodol a ústavnému súdu nie je známy jeho ďalší procesný postup. Ústavný súd preto doplnil ochranu o uloženie príkazu vo veci konať [čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
IV.
Primerané finančné zadosťučinenie
14. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. e) zákona ústavnom súde môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
15. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 4 000 eur. Ústavný súd pri určení sumy finančného zadosťučinenia vzal do úvahy celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania (viac ako 7 rokov), na druhej strane však aj pasivitu samotnej sťažovateľky, pričom považoval za primerané priznanie finančného zadosťučinenia 700 eur a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
V.
Trovy konania
16. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 713,96 eur.
17. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“); § 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 je 343,25 eur a hodnota režijného paušálu je 13,73 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2024 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), čo celkovo predstavuje 713,96 eur.
18. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok 4 tohto nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu