znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 86/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 43/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2011   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozhodnutím   a   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 43/2005.Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vedie súdny spor na okresnom súde, v ktorom dochádza k zbytočným prieťahom a v konaní súd porušuje jeho základné práva   odmietaním   jeho návrhov a opravných   prostriedkov.   Týka   sa   to najmä okolností rozhodovania o poplatkoch. Žiada preto o preskúmanie uvedeného rozhodnutia a vydanie tohto nálezu:

„Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   opakovane   (III.   ÚS   338/04,   III.   ÚS   241/05, II. ÚS 375/10).

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   24C/43/2005-208   Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2010 a vec vracia na nové konanie.

Okresný súd Bratislava I je (nepoučiteľný) povinný zaplatiť D. B.   satisfakciu vo výške 6.000 EUR, v lehote 15 dní. V prípade omeškania je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania   vo   výške   200   EUR   za   každý   deň   omeškania,   od   dňa   povinnosti   zaplatiť   do zaplatenia.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť trovy advokáta v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.“

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho priatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „odmietnutie pre hocijaký nezmysel sudcu ústavného súdu“, „ide o trestnú činnosť páchanú sudcami ústavného súdu a zrušiť tento súd“, „keď aj sliepke musí byť jasné, že konanie...“, „súdne výzvy a výpalníctvo poplatkov,   šikanózne   odvolanie“,   „súdy   sú   prepojené   a mafianizované...“,   „sťažovateľ odmieta zo strany ústavného súdu tieto kriminálne či odmietnutie pre hrubý jazyk.“.

Podanie sťažovateľa na ústavnom súde obsahuje urážlivé výroky na adresu sudcov ústavného súdu aj na adresu konkrétnej sudkyne okresného súdu so snahou dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 36 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a   rovnako   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk.“   (Řehák v. Česká republika, No. 67208/1, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade neslušného a urážlivého obsahu takého návrhu môže byť odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom   podaní   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a   hrubo   uráža   súdny   stav,   jeho konkrétnych   sudcov,   a   to   v   rozpore   s   princípmi   zachovávania   úcty   k   ústavnému   súdu a sudcom všeobecných súdov.

Správanie   sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť   za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť. Z toho dôvodu bolo bezpredmetné rozhodovať aj o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2011