SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 86/2011-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 43/2005, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím a postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 43/2005.Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vedie súdny spor na okresnom súde, v ktorom dochádza k zbytočným prieťahom a v konaní súd porušuje jeho základné práva odmietaním jeho návrhov a opravných prostriedkov. Týka sa to najmä okolností rozhodovania o poplatkoch. Žiada preto o preskúmanie uvedeného rozhodnutia a vydanie tohto nálezu:
„Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru opakovane (III. ÚS 338/04, III. ÚS 241/05, II. ÚS 375/10).
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie 24C/43/2005-208 Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2010 a vec vracia na nové konanie.
Okresný súd Bratislava I je (nepoučiteľný) povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 6.000 EUR, v lehote 15 dní. V prípade omeškania je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 200 EUR za každý deň omeškania, od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.
Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť trovy advokáta v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho priatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „odmietnutie pre hocijaký nezmysel sudcu ústavného súdu“, „ide o trestnú činnosť páchanú sudcami ústavného súdu a zrušiť tento súd“, „keď aj sliepke musí byť jasné, že konanie...“, „súdne výzvy a výpalníctvo poplatkov, šikanózne odvolanie“, „súdy sú prepojené a mafianizované...“, „sťažovateľ odmieta zo strany ústavného súdu tieto kriminálne či odmietnutie pre hrubý jazyk.“.
Podanie sťažovateľa na ústavnom súde obsahuje urážlivé výroky na adresu sudcov ústavného súdu aj na adresu konkrétnej sudkyne okresného súdu so snahou dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 36 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk.“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/1, rozhodnutie z 18. mája 2004).
V prípade neslušného a urážlivého obsahu takého návrhu môže byť odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža súdny stav, jeho konkrétnych sudcov, a to v rozpore s princípmi zachovávania úcty k ústavnému súdu a sudcom všeobecných súdov.
Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu možno označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť. Z toho dôvodu bolo bezpredmetné rozhodovať aj o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2011