SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 86/09-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M. – A., H., zastúpeného advokátkou Mgr. M. M., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Cob 29/2008 z 21. októbra 2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. M. – A., o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára 2009 doručená sťažnosť J. M. – A., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Cob 29/2008 z 21. októbra 2008.
Sťažovateľ uviedol, že pred Okresným súdom Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) sa viedol spor so spoločnosťou E., s. r. o., o sumu 964 108 Sk s 19 % úrokom z omeškania od 24. decembra 2002 až do zaplatenia a o náhradu trov konania. Sťažovateľ v spore vystupoval ako žalovaný. Žalobca voči nemu uplatňoval nárok na základe uzatvorenej ústnej dohody, ktorou bola uzatvorená zmluva o dielo. Na jej základe sa zaviazal zhotoviť pre žalovaného nadstavbu a prístavbu autosalónu A. Táto ústna dohoda bola neskôr uzatvorená aj písomne ako zmluva o dielo 13. novembra 2002. Okresný súd vo veci vykonal dokazovania a rozhodol vo veci 6. februára 2008 tak, že sťažovateľa zaviazal na zaplatenie sumy 815 310,90 Sk s 10,57 % úrokom z omeškania od 27. decembra 2002 do zaplatenia a na zaplatenie trov konania. V dôsledku jeho odvolania proti tomuto rozsudku o veci rozhodoval krajský súd ako súd odvolací, ktorý rozsudok v napadnutej časti potvrdil a zaviazal ho zaplatiť trovy konania. Sťažovateľ považuje toto rozhodnutie za nezákonné z toho dôvodu, že sa krajský súd dostatočne nevyporiadal s jeho námietkami vznesenými už pred okresným súdom a neprihliadol na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého vec posudzoval, najmä k otázkam vzťahujúcim sa na námietky vznesené k vadám vykonaných prác, ich uplatnenie, zohľadňujúc aj znalecké posudky. Krajskému súdu okrem toho vyčítal aj nesprávny výpočet úrokov z omeškania minimálne zo sumy 365 798,40 Sk, a to minimálne za obdobie od splatnosti konkrétne uvedenej faktúry do momentu vykonania prác. Tvrdil tiež, že odvolací súd pochybil aj v otázke riešenia kompenzačnej námietky za rok 2007. Všeobecné súdy teda nevykonali dostatočné dokazovane vo veci, v dôsledku čoho aj nesprávne posúdili vec z hľadiska právneho, a preto sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. októbra 2008, sp. zn. 7 Cob 29/2008.
Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. októbra 2008, sp. zn. 7 Cob 29/2008 sa ruší a vec sa vracia na ďalšie konanie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o týchto ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 7 Cob 29/2008 z 21. októbra 2008 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 dohovoru.
Jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).
Okresným súdom bola vo veci vyznačená právoplatnosť 13. novembra 2008.Sťažovateľ (jeho právny zástupca) prevzal rozsudok krajského súdu 12. novembra 2008.
Sťažovateľ sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal na poštu 23. januára 2009.
Pretože napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. novembra 2008, predmetná sťažnosť bola podaná v čase (23. januára 2009), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2009