znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 86/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M. – A., H., zastúpeného advokátkou Mgr. M. M., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a podľa   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   a práva   podľa   čl.   6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu v Prešove sp. zn. 7 Cob 29/2008 z 21. októbra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. – A.,   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára 2009 doručená sťažnosť J. M. – A., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozsudkom   Krajského súdu   v Prešove   (ďalej   len „krajský   súd“)   sp.   zn.   7   Cob   29/2008 z 21. októbra 2008.

Sťažovateľ   uviedol,   že   pred   Okresným   súdom   Vranov   nad   Topľou   (ďalej   len „okresný súd“) sa viedol spor so spoločnosťou E., s. r. o., o sumu 964 108 Sk s 19 % úrokom   z   omeškania   od 24. decembra   2002   až do   zaplatenia   a o náhradu   trov   konania. Sťažovateľ   v spore   vystupoval   ako   žalovaný.   Žalobca   voči   nemu   uplatňoval   nárok   na základe uzatvorenej ústnej dohody, ktorou bola uzatvorená zmluva o dielo. Na jej základe sa zaviazal zhotoviť pre žalovaného nadstavbu a prístavbu autosalónu A. Táto ústna dohoda bola neskôr uzatvorená aj písomne ako zmluva o dielo 13. novembra 2002. Okresný súd vo veci   vykonal   dokazovania   a rozhodol   vo   veci   6.   februára   2008   tak,   že   sťažovateľa zaviazal na zaplatenie sumy 815 310,90 Sk s 10,57 % úrokom z omeškania od 27. decembra 2002 do zaplatenia a na zaplatenie trov konania. V dôsledku jeho odvolania proti tomuto rozsudku o veci rozhodoval krajský súd ako súd odvolací, ktorý rozsudok v napadnutej časti potvrdil   a zaviazal   ho   zaplatiť   trovy   konania.   Sťažovateľ   považuje   toto   rozhodnutie   za nezákonné z toho dôvodu, že sa krajský súd dostatočne nevyporiadal s jeho námietkami vznesenými už pred okresným súdom a neprihliadol na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého vec posudzoval, najmä k otázkam vzťahujúcim sa na námietky vznesené   k vadám   vykonaných   prác,   ich   uplatnenie,   zohľadňujúc   aj   znalecké   posudky. Krajskému súdu okrem toho vyčítal aj nesprávny výpočet úrokov z omeškania minimálne zo   sumy   365 798,40   Sk,   a to   minimálne   za   obdobie   od   splatnosti   konkrétne   uvedenej faktúry   do   momentu   vykonania prác.   Tvrdil   tiež,   že odvolací   súd   pochybil   aj v otázke riešenia kompenzačnej námietky za rok 2007. Všeobecné súdy teda nevykonali dostatočné dokazovane vo veci, v dôsledku čoho aj nesprávne posúdili vec z hľadiska právneho, a preto sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   bolo   porušené   právoplatným   rozsudkom   Krajského   súdu v Prešove zo dňa 21. októbra 2008, sp. zn. 7 Cob 29/2008.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. októbra 2008, sp. zn. 7 Cob 29/2008 sa ruší a vec sa vracia na ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o týchto ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 7 Cob 29/2008 z 21. októbra 2008 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 dohovoru.

Jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).

Okresným súdom bola vo veci vyznačená právoplatnosť 13. novembra 2008.Sťažovateľ (jeho právny zástupca) prevzal rozsudok krajského súdu 12. novembra 2008.

Sťažovateľ sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal na poštu 23. januára 2009.

Pretože   napadnuté   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   13.   novembra   2008, predmetná   sťažnosť   bola   podaná   v čase   (23.   januára   2009),   keď   už   uplynula   lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009