znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 86/08-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza,   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   sudcu   Jána Lubyho   o sťažnosti   JUDr.   P.   P.,   Ž.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   T.   P.,   Ž.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 34/2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 34/2006 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 34/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   JUDr.   P.   P.   p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   6   732   Sk   (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   T.   P.,   Ž.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2008 doručená sťažnosť JUDr. P. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 34/2006.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 16. novembra 2005 podal okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd 22. novembra 2005 postúpil vec z dôvodu miestnej   príslušnosti   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) uznesením č. k. 5 NcC 36/05-33 z 30. decembra 2005 rozhodol, že miestne príslušným súdom na prerokovanie veci je okresný súd. Do podania sťažnosti ústavnému súdu nenariadil okresný súd vo veci termín pojednávania. Podľa názoru sťažovateľa boli nečinnosťou   okresného   súdu   v konaní   spôsobené   zbytočné   prieťahy,   a preto   žiada,   aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12 C 34/06 porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 34/06 konať bez zbytočných prieťahov.

3) JUDr. P.   P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk (slovom stotisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava III je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania JUDr. P. P., na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. číslo účtu:... tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením č. k. II. ÚS 86/08-10 z 28. februára 2008 ju podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu, pretože v tom čase bola sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková členkou II. senátu ústavného   súdu.   Podľa   rozvrhu   práce   ústavného   súdu   na   rok   2008   sa   sudkyňa spravodajkyňa   Ľudmila   Gajdošíková   stala   členkou   IV. senátu   ústavného   súdu.   Z   tohto dôvodu túto vec prerokoval a rozhodol o nej senát v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Podľa   §   30   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   prerokoval   ústavný   súd   vec na neverejnom   zasadnutí,   pretože   tak   sťažovateľ   podaním   doručeným   27.   marca   2008, ako aj okresný súd vo vyjadrení doručenom 24. apríla 2008 vyslovili súhlas s upustením od ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na predmet konania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Okresný súd vo svojom stanovisku k sťažnosti sp. zn. Spr. 3166/08 z 15. apríla 2008 odkázal na pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá k sťažnosti uviedla:

„V danej sťažnosti si Vám dovoľujem oznámiť, že vzhľadom k tomu, že pri podaní návrhu p. P., bolo lustráciou zistené, že danej veci predchádzajú viaceré konania, VSÚ sa snažil o pripojenie týchto spisov, avšak neúspešne. Taktiež podľa môjho pokynu zo dňa 19. 02.   2007,   som   si   žiadala   po   určitom   čase   pripojiť   najmä   civilný   spis   6   C   6/04. Kancelária si spis ponechala, nakoľko v konaní 6 C 6/04 bol zakrátko vytýčený termín pojednávania na 13. 04. 2007, avšak p. JUDr. P. podal obratom vo veci odvolanie, takže spis nemohol byť pripojený.

Neskôr vec sledoval VSÚ, ktorý mi ju na základe sťažnosti navrhovateľa predložil koncom januára 2008 a ja som vytýčila termín pojednávania.

Vec budem sledovať a oznamujem, že z mojej strany prieťahy vo veci nie sú.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu doručenom ústavnému súdu 2. mája 2008 uviedla:

„Podanie   podpredsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   III   z   15.   04.   2008 a vyjadrenie zákonného sudcu neobsahuje žiadne rozumné a prijateľné vysvetlenie dôvodov dlhodobej nečinnosti súdu.

Prejednávaná   vec   nemá   z hľadiska   skutkového   i   právneho   žiaden   súvis   s inými občiansko-právnymi konaniami, ktoré sťažovateľ vedie na Okresnom súde Bratislava III a teda   ani   s konaním   vedeným   pod   sp.   zn.   6   C/6/04.   Naviac   sa   sťažovateľ   domnieva, že nemôže byť žiaden problém pripojiť spis prípadne len do neho nazrieť, ktorý sa nachádza na konajúcom súde.“

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   12   C   34/2006   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh konania:

Konanie   začalo   16.   novembra   2005   doručením   návrhu   sťažovateľa   na   vydanie platobného rozkazu proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktorým sa sťažovateľ domáhal náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 110 000 Sk. Prípisom z 22. novembra 2005 okresný súd postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti   Okresnému   súdu   Bratislava   I,   ktorý   vec   predložil   16.   decembra   2005   na rozhodnutie   o miestnej   príslušnosti   krajskému   súdu.   Uznesením   z   30.   decembra   2005 krajský   súd   určil,   že   miestne   príslušným   súdom   na   prerokovanie   veci   je   okresný   súd. Spis s uvedeným rozhodnutím bol okresnému súdu doručený 23. februára 2006.

Pokynom   z 20.   apríla   2006   uložil   vyšší   súdny   úradník   súdnej   kancelárii   pripojiť k veci štyri spisy okresného súdu. Výzvou z 11. septembra 2006, ktorá však bola odoslaná až 11. decembra 2006, okresný súd žiadal odporcu o vyjadrenie k návrhu.

Pokynom z 19. februára 2007 uložila zákonná sudkyňa pripojiť k veci spis vedený okresným   súdom   pod   sp.   zn.   6   C   6/04.   Spis   nebol   pripojený   z dôvodu   nariadeného pojednávania   a neskôr   z dôvodu   prebiehajúceho   odvolacieho   konania.   Pokynom z 26. septembra 2007 uložila zákonná sudkyňa vyššiemu súdnemu úradníkovi   priebežne sledovať skončenie konania sp. zn. 6 C 6/04.

Vo veci bol 4. februára 2008 nariadený termín pojednávania na 12. marec 2008. Pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 9. máj 2008, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa zamietol v celom rozsahu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr.   II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 221/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania   je   rozhodovanie   o nároku   na   náhradu   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným postupom, a teda ide o vec, ktorá patrí do štandardnej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd ju preto nehodnotí ako právne zložitú a z prehľadu konania okresného súdu nevyplýva ani jej skutková náročnosť.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov   v posudzovanom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania. Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   posúdením   postupu   okresného   súdu v namietanom konaní a zistil, že okresný súd spôsobil svojím postupom zbytočné prieťahy, a to   nesprávnou   procesnou   činnosťou,   keď   postúpil   vec   inému,   miestne   nepríslušnému okresnému   súdu,   ako   aj   svojou   nečinnosťou,   a to   napriek   tomu,   že   jeho   riadnemu procesnému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka. Zo spisu okresného súdu, ako aj z vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   vyplýva,   že   takmer   dva   roky   (od   23.   februára   2006   do 4. februára 2008) okresný súd vo veci nekonal z toho dôvodu, že sa snažil o pripojenie súdnych   spisov   týkajúcich   sa   iných   vecí   sťažovateľa   vedených   okresným   súdom, resp. sledoval   skončenie   konania   jednej   z týchto   vecí,   pričom   ani   zo   súdneho   spisu, ani z vyjadrenia zákonnej sudkyne nemožno zistiť, aký význam na rozhodnutie okresného súdu v predmetnej veci malo toto konanie.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   okresný   súd   svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 34/2006 porušil základné právo sťažovateľa na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie   alebo   iný   zásah,   prípadne   prikáže   tomu,   kto   právo   alebo   slobodu   porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom pod sp. zn. 12 C 34/2006 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov (v čase rozhodovania   ústavného   súdu   rozhodnutie   okresného   súdu   ešte   nebolo   expedované a vzhľadom na to bolo ešte aktuálne o tejto otázke rozhodnúť).

V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa ústavný súd zaoberal aj jeho žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľ   si   ho   uplatnil   v sume 100 000 Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch   za pretrvávajúci pocit   právnej neistoty   v dôsledku   zbytočných   prieťahov   v postupe   okresného   súdu.   Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, zistené obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj so zreteľom na   skutočnosť,   že okresný   súd   o   veci   už   meritórne   rozhodol,   považoval   ústavný   súd za spravodlivé a primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 20 000 Sk.

Sťažovateľ bol v konaní pred ústavným súdom úspešný, a preto ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti   s   právnym   zastupovaním   advokátkou   JUDr.   T.   P.,   Ž..   Právna   zástupkyňa uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť z 8. februára 2008 a písomné podanie z 28. apríla 2008) v sume 10 098 Sk. Ústavný súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie z 28. apríla 2008, pretože nepovažuje toto podanie právnej zástupkyne za úkon právnej služby, v ktorom by uviedla nové skutočnosti, a tým prispela k objasneniu veci.

Ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Základom na výpočet náhrady za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2008 je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom polroku 2007, ktorá bola vo výške 19 056 Sk, t. j. náhrada za jeden úkon je 3 176 Sk a 190 Sk režijný paušál. Celkovo tak ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 732 Sk.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008