znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 86/05-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. mája 2005 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti M. P., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. V., Z., namietajúcej   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 411/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 411/02 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 411/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť M. P. trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu JUDr. M. V., Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. marca 2005 doručené podanie M. P., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. V., Z., ktoré bolo označené ako „Ústavná sťažnosť na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní Okresného súdu Košice II (ďalej len   „okresný   súd“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   24 C   411/02,   ktorá   sa   týka   návrhu sťažovateľa vo veci zaplatenia 33 869 Sk s prísl. voči odporkyni M. S. z titulu vynaložených nákladov   pri   plynofikácii   nehnuteľnosti   v podielovom   spoluvlastníctve   troch spoluvlastníkov.

Sťažovateľ podal návrh na začatie konania na okresnom súde   v predmetnej veci 18. mája 2000. Okresný súd vyzval sťažovateľa 28. septembra 2001 na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ zaplatil 16. novembra 2001. Proti platobnému rozkazu, ktorý okresný súd vydal 28. decembra 2001 v konaní sp. zn. 1 Ro 3366/00, odporkyňa podala v zákonnej lehote odpor. Spis bol následne prevedený do registra C a bola mu pridelená sp. zn. 24 C 411/02.

Okresný   súd   nariadil   prvé   pojednávanie   vo   veci   na   12.   marec   2003,   ktoré   bolo odročené na 11. jún 2003. Keďže sťažovateľ na tento termín ospravedlnil svoju neúčasť, pojednávanie sa neuskutočnilo. Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil na 5. máj 2004, právny   zástupca   sťažovateľa   však   požiadal   o odročenie   pojednávania   na   iný   termín. Pojednávanie   nariadené   na   18.   október   2004   sa   neuskutočnilo,   keďže   okresný   súd   bez uvedenia nového termínu toto pojednávanie odročil.

Sťažovateľ proti uvedenému postupu okresného súdu podal 5. januára 2005 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, o štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov. Predseda okresného súdu v odpovedi zo 16. februára 2005 uviedol, že doterajšiu dĺžku konania ovplyvnil svojím správaním aj sťažovateľ.

Sťažovateľ   navrhuje,   aby ústavný   súd   prijal sťažnosť   na ďalšie   konanie a po jej prerokovaní vydal tento nález:

„1)   Okresný súd   Košice II   v konaní   vedenom pod sp.   zn.   24   C 411/02 porušil základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2) M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 120 000,- Sk (slovom stodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 86/05-7 zo 17. marca 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. apríla 2005 právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu   okresného   súdu,   aby sa   vyjadrili   k otázke vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom z 25.   apríla   2005   (doručeným   ústavnému   súdu   28.   apríla   2005),   že   súhlasí   s tým,   aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 27.   apríla   2005 (Spr. 433/05, doručenom ústavnému súdu 2. mája 2005) okrem iného uviedol:

„... Návrh v danej veci bol podaný dňa 29. 5. 2000, avšak sťažovateľ si s podaním návrhu nesplnil svoju poplatkovú povinnosť a súdny poplatok zaplatil až na základe výzvy súdu   dňa   16.   11.   2001.   Dňa   28.   12.   2001   bol   vydaný   platobný   rozkaz,   proti   ktorému žalovaná   včas   podala   odpor   (15.   2.   2002).   Dňa   28.   6.   2002   bol   rovnopis   odporu doručovaný právnemu zástupcovi sťažovateľa. Dňa 16. 10. 2002 bol spis prevedený na základe podaného odporu do registra C a pridelený do súdneho oddelenia sudkyne JUDr. G.   Š,   ktorá   určila   termín   pojednávania   na   deň   12.   3.   2003.   Dňa   3.   3.   2003   požiadal sťažovateľ o odročenie uvedeného pojednávania z dôvodu úmrtia jeho právneho zástupcu. Keďže v čase vytýčeného pojednávania bola práceneschopná aj konajúca sudkyňa, bolo pojednávanie odročené na 11. 6. 2003. Uvedeného pojednávania sa sťažovateľ nezúčastnil, preto bol vyzvaný na oznámenie, či trvá na podanom návrhu. Dňa 6. 11. 2003 oznámil cestou   svojho   právneho   zástupcu,   že   na   podanom   návrhu   trvá   a zároveň   požiadal   súd o vytýčenie termínu pojednávania, ktoré konajúca sudkyňa určila v decembri 2003 na 5. 5. 2004. Podaním zo dňa 28. 4. 2004 oznámil právna zástupca sťažovateľa, že v uvedený deň sa   bude   nachádzať   mimo   územia   Slovenska   a z tohto   dôvodu   požiadal   o odročenie pojednávania.   Na   základe   tejto   žiadosti   bolo   pojednávanie   odročené   na   18.   10.   2004. Z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne bol predmetný spis v súlade s Rozvrhom práce   tunajšieho   súdu   pre   príslušný   kalendárny   rok   presunutý   do   súdneho   oddelenia sudkyne JUDr. B. O. a po ukončení práceneschopnosti JUDr. Š. dňa 21. 2. 2005 späť do jej súdneho oddelenia.

Dĺžka predmetného konania bola ovplyvnená predovšetkým správaním samotného sťažovateľa, ktorý súdny poplatok zaplatil až na základe výzvy súdu dňa 16. 11. 2001, teda 18 mesiacov po podaní žaloby, hoci tento je splatný podaním návrhu na začatie konania, čo bolo právnemu zástupcovi žalobcu nepochybne známe, keď navyše v petite žaloby vyčíslil jeho výšku. Neobstojí teda tvrdenie sťažovateľa, že v danej veci čakal na výzvu súdu. Súdny poplatok bol zaplatený v kolkových známkach, teda sťažovateľ ani nepotreboval zisťovať číslo účtu súdu.

Sťažovateľ   sa   taktiež   nezúčastnil   ani   jedného   z vytýčených   pojednávaní,   hoci vytýčenie termínu sám urgoval prípisom zo dňa 5. 11. 2003 (doručeným 6. 11. 2003). Nie je pritom   akceptovateľná   ani   požiadavka   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   odročenie pojednávania zo dňa 5. 5. 2004, pretože ak sa nemohol zúčastniť pojednávania sám, mohol si zvoliť za seba substitúta. Ospravedlnenie navyše doručil súdu len dva dni pred vytýčeným termínom,   čím   zmaril   možnosť   súdu   na   uvedený   termín   určiť   iné   pojednávanie,   čo v podmienkach enormnej zaťaženosti sudcov tunajšieho súdu a nedostatku pojednávacích miestností nie je zanedbateľná skutočnosť.

Zo   strany   súdu   bola   dĺžka   konania   ovplyvnená   objektívnymi   dôvodmi,   a to nadmernou   zaťaženosťou   aj   vo   veci   zákonnej   sudkyne   a jej   dlhodobou práceneschopnosťou.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“ v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 24 C 411/02.

Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr. II. ÚS 813/00,   IV.   ÚS   74/02)   skúma   vždy   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 24 C 411/02 ide o návrh sťažovateľa vo veci zaplatenia 33 869 Sk s príslušenstvom voči odporkyni M. S. z titulu nákladov   pri   plynofikácii   nehnuteľnosti   v podielovom   spoluvlastníctve   troch spoluvlastníkov. Ústavný súd konštatoval, že návrhy tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a preto   ich   z právneho   hľadiska   nemožno považovať za zložité. Z hľadiska potreby zisťovania faktického stavu sa konanie mohlo stať časovo náročným v súvislosti s dokazovaním, k nariadeniu a vyhodnoteniu ktorého však v danom prípade vzhľadom na doterajší priebeh konania ešte nedošlo.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 24 C 411/02, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako také, ktoré do značnej miery prispelo k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom. Akceptoval pritom názor predsedu okresného súdu, že sťažovateľ, zastúpený právnym zástupcom, ovplyvnil dĺžku konania tým, že zaplatil súdny poplatok až 18 mesiacov po podaní návrhu okresnému súdu, hoci v takom spore je poplatok splatný podaním návrhu (§ 8 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a že sa nezúčastnil ani jedného z doteraz nariadených pojednávaní.   Svoju   neúčasť   na   nich   však   ospravedlňoval; neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 12. marec 2003 z dôvodu úmrtia právneho zástupcu nemožno pripísať na vrub sťažovateľa.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Sťažovateľ   podal   18.   mája   2000   návrh   na   začatie   konania   na   okresnom   súde. Okresný súd urobil prvý úkon vo veci 28. septembra 2001, keď vyzval sťažovateľa na zaplatenie   súdneho   poplatku.   Sťažovateľ   zaplatil   poplatok   16.   novembra   2001.   Proti platobnému   rozkazu   vydanému   28.   decembra   2001   v konaní   sp.   zn.   1   Ro   3366/00, odporkyňa podala 14. februára 2002 odpor. Spis bol 16. októbra 2002 prevedený do registra C a bola mu pridelená sp. zn. 24 C 411/02.

Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 12. marec 2003, ktoré bolo odročené   na   žiadosť   sťažovateľa   z dôvodu   úmrtia   jeho   právneho   zástupcu   doručenú okresnému   súdu   3.   marca   2003,   ako   aj z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne (úradný záznam zo 4. marca 2003) na 11. jún 2003. Sťažovateľ zaslal okresnému súdu splnomocnenie   na   svoje   zastupovanie   28.   apríla   2003.   Sťažovateľ   sa   na   pojednávaní 11. júna 2003 nezúčastnil a okresný súd toto pojednávanie odročil na neurčito. Na výzvu okresného súdu z 5. augusta 2003 (doručenú sťažovateľovi 4. októbra 2003) sťažovateľ oznámil 6. novembra 2003, že trvá na svojom pôvodnom návrhu.

Ďalšie   pojednávanie   okresný   súd   nariadil   na   5.   máj   2004,   právny   zástupca sťažovateľa však požiadal o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, čo bolo oznámené aj odporkyni. Okresný súd zrušil 4. októbra 2004 pojednávanie nariadené na 18. október 2004 z dôvodu ochorenia zákonnej sudkyne. Po zmene rozvrhu práce a zmene zákonnej sudkyne okresný súd po opätovnom pridelení veci pôvodnej sudkyni oznámil 8. marca 2005 právnemu zástupcovi sťažovateľa, že „v súlade s ust. § 372k ods 1 Zák. č. 99/63 Zb. v znení zmien a doplnkov Vám súd oznamuje, že predpokladaný termín pojednávania vo veci o zaplatenie 33.868,- Sk s prísl. je 5´ 2005 až 12´ 2006“.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že okresný súd v konaní vo veci sp. zn. 24 C 411/02 konal so zbytočnými prieťahmi najmä so zreteľom na to, že pôvodná žaloba vo veci bola podaná okresnému súdu v máji roku 2000. Prvé úkony okresný súd vykonal až v septembri roku 2001 a napriek nariadeniu termínov (marec a jún 2003 a máj a október 2004) sa vo veci dosiaľ neuskutočnilo žiadne pojednávanie od októbra 2004   aj   vzhľadom   na   skutočnosti,   ktoré   možno   pripísať   na   vrub   okresného   súdu. Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol,   že   v označenom   konaní   okresného   súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v zmysle §   56   ods.   3   zákona o ústavnom   súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 24 C 411/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia 120 000 Sk, pričom k tomuto rozsahu v príslušnej časti sťažnosti uviedol: „Táto   suma...   zohľadňuje   charakter   zbytočných   prieťahov   v   súdnom   konaní   a s   nimi spojenú   nemajetkovú   ujmu   sťažovateľa   spočívajúcu   v pocitoch   právnej   neistoty   a straty dôvery v efektívne a správne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci.“

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu vo veci sp. zn. 24 C 411/02 zohľadňujúc povahu veci a prístup sťažovateľa ku konaniu ústavný súd rozhodol o tom, že sťažovateľovi nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   zastupovaním   v konaní   pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. V., ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005