znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 856/2014-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2014v senáte   zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej(sudkyňa   spravodajkyňa)   a sudcu   Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho základnéhopráva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právana spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava V   v   konaní   vedenompod sp. zn. 37 Er 5254/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola23. januára 2012 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom ⬛⬛⬛⬛,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného   súdu   Bratislava   V   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenompod sp.   zn.   37   Er   5254/2011.   V označenom   exekučnom   konaní   sa   sťažovateľ   domáhalrozhodnutia   o námietkach   proti   exekúcii   vedenej   súdnou   exekútorkou

, Exekútorský úrad, pod sp. zn. EX 2006/2011 a o návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:«Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. 15 C/84/1999-195 zo dňa 6. 7. 2009 obsahoval výrok: „Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1., 2. rade náhradu trov konania vo výške 4 760,24 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“. Vo výroku však nebolo uvedené, že „podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi“ (strana 9 druhý odsek rozsudku)... Tento nedostatok bol dôvodom, že Odporca 1)

) ⬛⬛⬛⬛ sa   považovali za oprávnených... a podali dňa 22. 8. 2011 prostredníctvom advokátky (ktorej som poštou, lebo číslo účtu mi neoznámila, poslal 4 760,24 €) návrh na exekúciu...

O námietke doručenej exekútorovi 10. 11. 2011... a Okresnému súdu Bratislava V 23. 11. 2011... 16. 1. 2012 nebolo do teraz rozhodnuté. Takisto súd nerozhodol ani o návrhu na predbežné opatrenie z 19. 12. 2011.

Listom   zo   dňa   11.   1.   2012...   som   požiadal   predsedu   súdu   o   prijatie.   Stretnutie sa uskutočnilo 17. 1. 2012, kde mi bolo ústne avizované, že námietky ako aj nariadenie predbežného opatrenia budú zamietnuté z dôvodu, že výrok rozsudku znel tak, že trovy konania mám zaplatiť odporcom a nie advokátke a že nie je povinnosťou súdu skúmať odôvodnenie rozsudku na základe ktorého sa exekúcia uskutočnila.

Poverenie na vykonanie exekúcie vydané súdom Bratislava V podpísané sudkyňou ⬛⬛⬛⬛ číslo 5105*106441 zo dňa 21. 9. 2011... považujem za závažné porušenie zákona č. 233/1995 s nenapraviteľnými následkami.

V   zmysle   ustanovenia   §   38   ods.   1   Exekučného   poriadku,   návrh   na   vykonanie exekúcie môže podať len oprávnený. Z charakteru pohľadávky vyplýva, že náhradu trov konania   platí   povinný   vždy   na   účet   advokáta   a   nie   účastníkovi,   ktorému   súd   náhradu priznal. Oprávneným v tomto prípade je teda ⬛⬛⬛⬛, ktorá ale návrh na exekúciu nepodala a v rozpore s ustanovením § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. žiadala uhradiť ňou vyúčtované trovy právneho zastúpenia na účet komory a nie na svoj účet...

Podaním   zo   dňa   17.   januára   2012   som   požiadal   odvolací   Krajský   súd v Bratislave (č. 3 Co   290/09-274),   aby   zosúladil   výrok   rozsudku   Okresného   súdu Bratislava I č. 15 C/84/1999-195 zo dňa 6. 7. 2009 s textom na strane 9 druhý odsek „podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.“... V zmysle tohto príkazu som náhradu trov konania vo výške 4 760,24 € priznanú odporcom zaplatil poštovým peňažným poukazom advokátke...

Sťažovateľ podáva sťažnosť na Ústavný súd SR z toho dôvodu, že o ochrane ním označených základných práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   v   súlade   s   dikciou   §   53   zákona   o   ústavnom   súde   vyčerpal   opravné prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok...

Sťažovateľ   okrem   iného   v   návrhu   petitu   od   Ústavného   súdu   SR   požaduje, aby rozhodol   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   v   sume   10 000,- €   (slovom Desať tisíc €). Takto uplatnenú sumu finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že napriek tomu, že povinnosť uloženú rozhodnutím súdu splnil, nezákonná exekúcia nebola doteraz zastavená...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jehonávrhu rozhodol takto:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ vo veci namietaného porušenia základného práva   na   súdnu   právnu   ochranu   podľa   článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky a Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er/5254/2011 porušené bolo.

2.   zrušuje   Poverenie   súdneho   exekútora   č.   5105*106441   z   21.   9.   2011   a   vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom Desať tisíc €), ktoré mu je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľa, ⬛⬛⬛⬛, advokát so sídlom

, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto nálezu.“

Sťažovateľ   navrhol   ústavnému   súdu   vydať   aj „dočasné   opatrenie“,a to „do rozhodnutia   o návrhu   na   zrušenie   Poverenia   č.   5105*106441   pozastaviť prebiehajúcu exekúciu“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú   neopodstatnenosť   návrhu   ide   vtedy,   ak   namietaným   postupom   aleborozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,ktoré označil sťažovateľ, a to   buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,ktorých   porušenie   sa namietalo,   alebo   keď   preskúmanie   označeného   postupu   aleborozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosťporušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebnépreskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   101/03,I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu sp. zn. 37 Er 5254/2011.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

V zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosťbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného právapodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základektorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označenýmprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je poskytnúťuplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesnépodmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálnyprístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu bymohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sasvojho   práva   na   nezávislom a   nestrannom   súde,   teda   pokiaľ   by   súd   odmietol konať   arozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Článok 46 ods. 1 ústavy je prvotným východiskom pre zákonom upravené konaniesúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochranyzaručenej ústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy).

Ústavný súd, zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru, uvádza, že nie je zásadneoprávnený   preskúmavať   a   posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktorého pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konanípred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne záveryzo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzujena kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s ústavou, respektíves medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Z   tohtopostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdovlen v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu alebo samotným rozhodnutímdošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecnéhosúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodenézávery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   svojvoľné,   a   tak   z   ústavného   hľadiskaneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základnéhopráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 82/04).

Ústavný súd poukazuje na to, že podľa ústavy je systém ústavnej ochrany základnýchpráv   a   slobôd   rozdelený   medzi   všeobecné   súdy   a   ústavný   súd,   pričom   právomocvšeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôdmôže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jejprerokovanie (m. m. I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07, IV. ÚS 203/09).

Sťažovateľ sa návrhom na predbežné opatrenie domáhal určenia, že uskutočnenievýkonu rozhodnutia nariadeného okresným súdom č. 5105*106441, sp. zn. Ex 2006/2011z 21.   septembra   2011   sa   predbežne   zastavuje.   Okresný   súd   o   tomto   návrhu   rozhodoluznesením č. k. 37 Er 5254/2011-49 z 11. januára 2012 tak, že návrh sťažovateľa zamietol.V odôvodnení   uviedol,   že „výkon   rozhodnutia   nemožno   predbežne   zastaviť,   pretože Exekučný poriadok predbežné zastavenie exekúcie pojmovo nepozná“.

Sťažovateľ   proti   postupu   okresného   súdu   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu19. januára 2012 (doručenú ústavnému súdu 23. januára 2012), v ktorej namieta postupokresného   súdu.   Okrem   toho   žiada   ústavný   súd   o   zrušenie   poverenia   č. 5105*106441súdneho exekútora z 21. septembra 2011, odvodzujúc právomoc ústavného súdu z dikcie,že proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.

Zo zistení ústavného súdu a zo súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ sa v odvolanípodanom (v   lehote   určenej   na   odvolanie) 25.   januára   2012,   ktoré   okresný   súd   doručilKrajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   ako   súdu   odvolaciemu27. januára 2012,   domáhal   toho,   aby   odvolací   súd   zmenil   uznesenie   okresnéhosúdu č. k. 37 Er 5254/2011-57   z   12. januára 2012   tak,   že   vyhovie   jeho   návrhuz 8. novembra 2011   a   že   exekúciu   vedenú   pod   sp. zn.   37 Er 5254/2011,   sp. zn.EX 2006/2011 zastaví a zruší súvisiace uznesenia okresného súdu č. k. 37 Er 5254/2011-49,51, 53, 55.

Sťažovateľ tým, že podal odvolanie proti predmetnému rozsudku okresného súdukrajskému súdu, sám uznal, že v rámci vedeného súdneho konania má k dispozícii opravnýprostriedok v systéme všeobecného súdnictva. Vychádzajúc z týchto záverov, ústavný súdnezistil žiadny ústavný dôvod na to, aby sa v tejto veci neriadil princípom subsidiaritysvojej právomoci, ktorý je ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto, aplikujúc tentočlánok ústavy a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, odmietol sťažnosť v časti, v ktorejsťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 37 Er 5254/2011,pre nedostatok svojej právomoci.

Nad rámec svojho rozhodnutia a jeho odôvodnenia ústavný súd na okresnom súdezistil, že krajský súd rozhodol o skutočnostiach, ktoré sťažovateľ namietal v odvolaní proticitovaným uzneseniam okresného súdu (ako aj v sťažnosti doručenej ústavnému súdu v roku2012)

- uznesením   č.   k.   22   CoE   122/2012-129,   22   CoE   189/2012   z   18.   apríla   2012(právoplatným   17.   mája   2012)   v   prvom   výroku   tak,   že uznesenie   okresného   súduč. k. 37 Er 5254/2011-49,   ktorým   bol   zamietnutý   návrh   povinného   (sťažovateľa)na nariadenie   predbežného   opatrenia,   zrušil   a   vec   vrátil   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšiekonanie, a v druhom výroku tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 37 Er 5254/2011-51z 11. januára 2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatokza nariadenie predbežného opatrenia, zrušil,

- uznesením č. k. 22 CoE 190/2012-130, č. k. 22 CoE 191/2012 z 18. apríla 2012(právoplatným 18. mája 2012) odvolanie povinného o vznesení námietok proti exekúciiodmietol   a povinnosť   sťažovateľa   zaplatiť   súdny   poplatok   za   námietky   proti   exekúciipotvrdil.

Ústavný   súd   ďalej   zo   spisu   zistil,   že   okresný   súd   uznesením č.   k.   37   Er   5254/2011-146   z 30.   augusta   2012   návrh   sťažovateľa   z 29.   mája   2012na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal. Krajský súdpredmetné uznesenie zrušil uznesením č. k. 18 CoE 54/2012-180 z 23. januára 2013 a vecvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením č. k. 37 Er 5254/2011-257zo 7. mája 2013 návrhy sťažovateľa z 29. mája 2012 a 15. januára 2013 na zastavenieexekúcie zamietol (právoplatným 30. mája 2013).

Ústavný   súd   tiež   zistil,   že   poverenie   na   vykonanie   exekúcie   bolo   vrátené13. septembra 2013 (exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstvaa trov exekúcie 27. augusta 2013), vec je skončená a od 30. januára 2014 je v archíveokresného súdu.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní,ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2014