SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 856/2014-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenompod sp. zn. 37 Er 5254/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola23. januára 2012 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛,
, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 37 Er 5254/2011. V označenom exekučnom konaní sa sťažovateľ domáhalrozhodnutia o námietkach proti exekúcii vedenej súdnou exekútorkou
, Exekútorský úrad, pod sp. zn. EX 2006/2011 a o návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:«Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. 15 C/84/1999-195 zo dňa 6. 7. 2009 obsahoval výrok: „Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1., 2. rade náhradu trov konania vo výške 4 760,24 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“. Vo výroku však nebolo uvedené, že „podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi“ (strana 9 druhý odsek rozsudku)... Tento nedostatok bol dôvodom, že Odporca 1)
) ⬛⬛⬛⬛ sa považovali za oprávnených... a podali dňa 22. 8. 2011 prostredníctvom advokátky (ktorej som poštou, lebo číslo účtu mi neoznámila, poslal 4 760,24 €) návrh na exekúciu...
O námietke doručenej exekútorovi 10. 11. 2011... a Okresnému súdu Bratislava V 23. 11. 2011... 16. 1. 2012 nebolo do teraz rozhodnuté. Takisto súd nerozhodol ani o návrhu na predbežné opatrenie z 19. 12. 2011.
Listom zo dňa 11. 1. 2012... som požiadal predsedu súdu o prijatie. Stretnutie sa uskutočnilo 17. 1. 2012, kde mi bolo ústne avizované, že námietky ako aj nariadenie predbežného opatrenia budú zamietnuté z dôvodu, že výrok rozsudku znel tak, že trovy konania mám zaplatiť odporcom a nie advokátke a že nie je povinnosťou súdu skúmať odôvodnenie rozsudku na základe ktorého sa exekúcia uskutočnila.
Poverenie na vykonanie exekúcie vydané súdom Bratislava V podpísané sudkyňou ⬛⬛⬛⬛ číslo 5105*106441 zo dňa 21. 9. 2011... považujem za závažné porušenie zákona č. 233/1995 s nenapraviteľnými následkami.
V zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie môže podať len oprávnený. Z charakteru pohľadávky vyplýva, že náhradu trov konania platí povinný vždy na účet advokáta a nie účastníkovi, ktorému súd náhradu priznal. Oprávneným v tomto prípade je teda ⬛⬛⬛⬛, ktorá ale návrh na exekúciu nepodala a v rozpore s ustanovením § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. žiadala uhradiť ňou vyúčtované trovy právneho zastúpenia na účet komory a nie na svoj účet...
Podaním zo dňa 17. januára 2012 som požiadal odvolací Krajský súd v Bratislave (č. 3 Co 290/09-274), aby zosúladil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. 15 C/84/1999-195 zo dňa 6. 7. 2009 s textom na strane 9 druhý odsek „podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.“... V zmysle tohto príkazu som náhradu trov konania vo výške 4 760,24 € priznanú odporcom zaplatil poštovým peňažným poukazom advokátke...
Sťažovateľ podáva sťažnosť na Ústavný súd SR z toho dôvodu, že o ochrane ním označených základných práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ v súlade s dikciou § 53 zákona o ústavnom súde vyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok...
Sťažovateľ okrem iného v návrhu petitu od Ústavného súdu SR požaduje, aby rozhodol o primeranom finančnom zadosťučinení v sume 10 000,- € (slovom Desať tisíc €). Takto uplatnenú sumu finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že napriek tomu, že povinnosť uloženú rozhodnutím súdu splnil, nezákonná exekúcia nebola doteraz zastavená...»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jehonávrhu rozhodol takto:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er/5254/2011 porušené bolo.
2. zrušuje Poverenie súdneho exekútora č. 5105*106441 z 21. 9. 2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom Desať tisíc €), ktoré mu je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľa, ⬛⬛⬛⬛, advokát so sídlom
, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto nálezu.“
Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vydať aj „dočasné opatrenie“,a to „do rozhodnutia o návrhu na zrušenie Poverenia č. 5105*106441 pozastaviť prebiehajúcu exekúciu“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak namietaným postupom aleborozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu aleborozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosťporušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebnépreskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu sp. zn. 37 Er 5254/2011.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
V zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosťbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného právapodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základektorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označenýmprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je poskytnúťuplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesnépodmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálnyprístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu bymohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sasvojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať arozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
Článok 46 ods. 1 ústavy je prvotným východiskom pre zákonom upravené konaniesúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochranyzaručenej ústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy).
Ústavný súd, zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru, uvádza, že nie je zásadneoprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktorého pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konanípred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne záveryzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzujena kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s ústavou, respektíves medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohtopostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdovlen v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu alebo samotným rozhodnutímdošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecnéhosúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodenézávery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiskaneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základnéhopráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 82/04).
Ústavný súd poukazuje na to, že podľa ústavy je systém ústavnej ochrany základnýchpráv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomocvšeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôdmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jejprerokovanie (m. m. I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07, IV. ÚS 203/09).
Sťažovateľ sa návrhom na predbežné opatrenie domáhal určenia, že uskutočnenievýkonu rozhodnutia nariadeného okresným súdom č. 5105*106441, sp. zn. Ex 2006/2011z 21. septembra 2011 sa predbežne zastavuje. Okresný súd o tomto návrhu rozhodoluznesením č. k. 37 Er 5254/2011-49 z 11. januára 2012 tak, že návrh sťažovateľa zamietol.V odôvodnení uviedol, že „výkon rozhodnutia nemožno predbežne zastaviť, pretože Exekučný poriadok predbežné zastavenie exekúcie pojmovo nepozná“.
Sťažovateľ proti postupu okresného súdu podal sťažnosť ústavnému súdu19. januára 2012 (doručenú ústavnému súdu 23. januára 2012), v ktorej namieta postupokresného súdu. Okrem toho žiada ústavný súd o zrušenie poverenia č. 5105*106441súdneho exekútora z 21. septembra 2011, odvodzujúc právomoc ústavného súdu z dikcie,že proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.
Zo zistení ústavného súdu a zo súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ sa v odvolanípodanom (v lehote určenej na odvolanie) 25. januára 2012, ktoré okresný súd doručilKrajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako súdu odvolaciemu27. januára 2012, domáhal toho, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresnéhosúdu č. k. 37 Er 5254/2011-57 z 12. januára 2012 tak, že vyhovie jeho návrhuz 8. novembra 2011 a že exekúciu vedenú pod sp. zn. 37 Er 5254/2011, sp. zn.EX 2006/2011 zastaví a zruší súvisiace uznesenia okresného súdu č. k. 37 Er 5254/2011-49,51, 53, 55.
Sťažovateľ tým, že podal odvolanie proti predmetnému rozsudku okresného súdukrajskému súdu, sám uznal, že v rámci vedeného súdneho konania má k dispozícii opravnýprostriedok v systéme všeobecného súdnictva. Vychádzajúc z týchto záverov, ústavný súdnezistil žiadny ústavný dôvod na to, aby sa v tejto veci neriadil princípom subsidiaritysvojej právomoci, ktorý je ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto, aplikujúc tentočlánok ústavy a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, odmietol sťažnosť v časti, v ktorejsťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 37 Er 5254/2011,pre nedostatok svojej právomoci.
Nad rámec svojho rozhodnutia a jeho odôvodnenia ústavný súd na okresnom súdezistil, že krajský súd rozhodol o skutočnostiach, ktoré sťažovateľ namietal v odvolaní proticitovaným uzneseniam okresného súdu (ako aj v sťažnosti doručenej ústavnému súdu v roku2012)
- uznesením č. k. 22 CoE 122/2012-129, 22 CoE 189/2012 z 18. apríla 2012(právoplatným 17. mája 2012) v prvom výroku tak, že uznesenie okresného súduč. k. 37 Er 5254/2011-49, ktorým bol zamietnutý návrh povinného (sťažovateľa)na nariadenie predbežného opatrenia, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšiekonanie, a v druhom výroku tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 37 Er 5254/2011-51z 11. januára 2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatokza nariadenie predbežného opatrenia, zrušil,
- uznesením č. k. 22 CoE 190/2012-130, č. k. 22 CoE 191/2012 z 18. apríla 2012(právoplatným 18. mája 2012) odvolanie povinného o vznesení námietok proti exekúciiodmietol a povinnosť sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok za námietky proti exekúciipotvrdil.
Ústavný súd ďalej zo spisu zistil, že okresný súd uznesením č. k. 37 Er 5254/2011-146 z 30. augusta 2012 návrh sťažovateľa z 29. mája 2012na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal. Krajský súdpredmetné uznesenie zrušil uznesením č. k. 18 CoE 54/2012-180 z 23. januára 2013 a vecvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením č. k. 37 Er 5254/2011-257zo 7. mája 2013 návrhy sťažovateľa z 29. mája 2012 a 15. januára 2013 na zastavenieexekúcie zamietol (právoplatným 30. mája 2013).
Ústavný súd tiež zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené13. septembra 2013 (exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstvaa trov exekúcie 27. augusta 2013), vec je skončená a od 30. januára 2014 je v archíveokresného súdu.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní,ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2014