znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 855/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práva slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014a obžalobou Okresnej prokuratúry Lučenec sp. zn. 3 Pv 143/13 zo 7. novembra 2013,a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd postupom Okresnéhosúdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014 (ďalej len„napadnuté konanie“) a obžalobou Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej len „okresnáprokuratúra“) sp. zn. 3 Pv 143/13 zo 7. novembra 2013 (ďalej len „obžaloba“).

Z obsahu sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ bolobžalovaný z prečinu ohovárania, pričom trestné konanie proti jeho osobe je vedenéokresným súdom pod sp. zn. 1 T 42/2014. V napadnutom konaní okresný súd vydal trestnýrozkaz sp. zn. 1 T 42/2014 zo 14. mája 2014, ktorý sťažovateľ napadol odporom.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práva„na obhajobu“tým, že„... starosta obce diskriminoval osobu ⬛⬛⬛⬛ a krivo obvinil, krivým svedectvom na okr. súde Zvolen sp. zn. 3 Pv 143/13-44 sp. zn. 1 T 42/2014 zo dňa 13. 5. 2015 – konaného, tiež nie je v zhode výpoveďou ⬛⬛⬛⬛ – obvineného, zápisnica OS Zvolen 1 T 42/2014...“,a ďalej uviedol, že zápisnica okresného súdu„nie je v zhode a značne sa táto zápisnica odkláňa s elektronickým záznamom zo dňa 13. 5. 2015...“.

Sťažovateľ okrem iného v sťažnosti uvádza, že„poverený vyšetrovateľ OR PZ Lučenec npor. ⬛⬛⬛⬛ – odmietol spísať zápisnicu od slova do slova zo dňa 28. 3. 2013 v miestnosti vyšetrovateľa OR PZ Lučenec odmietal nahliadnuť a oboznámiť sa so spisom ČVS: ORP -91/OVK-LC-2013 a robiť opravné prostriedky v prospech ⬛⬛⬛⬛...“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje„... zrušiť obžalobu sp. zn. 3 Pv 143/13-44 OP Lučenec a zastaviť konanie okr. súdu Zvolen sp. zn. 1 T 42/2014 – v časti dokazovania konaného dňa 13. 5. 2015 –

– Nálezom Ústavného súdu SR, zrušiť konanie sp. zn. 1 T 42/2014 pre hmotnoprávne a procesnoprávne pochybenia a vady, s ktorými sa obžaloba nezákonná sp. zn. 3 Pv 143/13-44 včas nevyporiadala...“.

Sťažovateľ taktiež žiada, aby mu ústavný súd ustanovil advokáta na zastupovaniev konaní pred ústavným súdom.

⬛⬛⬛⬛

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochranyzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričomprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práva slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôdmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci najej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných právobžalobou okresnej prokuratúry zo 7. novembra 2013, o ktorej je oprávnený a aj povinnýrozhodnúť okresný súd. Právomoc okresného súdu rozhodnúť o obžalobe vylučujeprávomoc ústavného súdu.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv ajpostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014. V tejto súvislostiústavný súd konštatuje, že proti postupu, ako aj meritórnemu rozhodnutiu okresného súduo obžalobe má sťažovateľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadkuk dispozícii riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom je oprávnený a aj povinnýrozhodnúť miestne príslušný krajský súd ako odvolací súd. Právomoc odvolacieho súdurozhodnúť o odvolaní sťažovateľa smerujúcemu proti postupu okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014, resp. jeho meritórnemu rozhodnutiu v trestnej vecisťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu.

Okresný súd konajúci v trestnej veci sťažovateľa, prípadne aj odvolací súd sú súdmis plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkovýchaj právnych okolností jeho trestnej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd nemádôvod (a ani oprávnenie), aby vstupoval v tejto fáze prebiehajúceho trestného konaniavo veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ mohol (sťažovateľ užpodal odpor proti trestnému rozkazu, pozn.) a naďalej môže uplatniť v rámci svojho právana obhajobu argumentáciu týkajúcu sa namietaného porušenia jeho základných práva slobôd v prebiehajúcom konaní pred všeobecnými súdmi vrátane využitia opravnýchprostriedkov (odvolanie a následne príp. aj dovolanie), ktoré mu priznáva Trestný poriadok(m. m. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosťsťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde i pre nedostatok svojej právomoci najej prerokovanie.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa bymohol odmietnuť aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015