znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 854/2014-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obajabytom ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátom   JUDr.   MiroslavomPekárom,   Krížna   44,   Bratislava,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduNové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004, za účasti Okresného súdu NovéZámky, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konanívedenom   pod   sp.   zn.   6   C   129/2004   v období   po   nadobudnutí   právoplatnosti   nálezuÚstavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   III.   ÚS   383/2012-27   z 23.   októbra   2012p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučineniekaždému v sume po 800 € (slovom osemsto eur), ktoré im j e Okresný súd Nové Zámkyp o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Nové Zámky j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ a trovy konania v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásť centov)na   účet   advokáta   JUDr.   Miroslava   Pekára,   Krížna   44,   Bratislava,   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola27. októbra 2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   obaja   bytom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietajú porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp.   zn. 6   C 129/2004, ako   aj zo sťažnostivyplýva, že sťažovatelia v procesnom postavení navrhovateľov v 1. a 2. rade sa v konanívedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 domáhajú určenia práva zodpovedajúceho vecnémubremenu viažucemu sa na nehnuteľnosť. Návrh na začatie konania bol doručený okresnémusúdu 19. júla 2004.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem stručného prehľadu procesných úkonov okresnéhosúdu uvádzajú:

„Dňa 1. 8. 2012 podali sťažovatelia prvú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, pre porušenie základných práv zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ktorá bola Ústavným súdom   SR   prerokovaná   pod   III.   ÚS   383/2012,   pričom   ÚS   SR   svojim   nálezom   zo   dňa 23. 10. 2012 vyslovil, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/129/2004   porušené   boli.   Zároveň   priznal   sťažovateľom   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 3. 500 EUR a prikázal Okresnému súdu Nové Zámky, aby vo veci konal...

Sťažovatelia majú za to, že aj po podaní prvej ústavnej sťažnosti pre nečinnosť zo dňa 1. 8. 2012, resp. po náleze ÚS SR sp. zn. III. ÚS 383/2012 zo dňa 23. 10. 2012, zostáva Okresný súd v Nových Zámkoch naďalej nečinný a neefektívny. V priebehu dvoch rokov odo dňa nálezu ÚS SR v predmetnej veci, konajúci všeobecný súd vo veci nezrealizoval žiaden úkon, ktorého výsledkom by bol akýkoľvek, čo i len minimálny posun v prejednávanej veci smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu.“

Podľa názoru sťažovateľov „Postup súdu je vo vzťahu k sťažovateľom poznačený úplnou   nečinnosťou,   ktorá   však   vyplýva   z   neefektívnej   činnosti   vo   vzťahu   k   ostatným účastníkom   konania,   keďže   súd   nedostatočne   efektívne   využíva   procesné   inštitúty   ako doručovanie, opatrovník, poriadkové opatrenia a iné.“.

Sťažovatelia   žiadajú   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sumepo 3 500 € pre každého z nich, ktoré zdôvodňujú dlhodobo pretrvávajúcim stavom právnejneistoty z dôvodu „nedostatočnej a neefektívnej činnosti všeobecného súdu“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky v I. a sťažovateľky v II. rade na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nové Zámky prikazuje, aby v konaní vedenom pod 6 C 129/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľke   v   I.   rade   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3.500   € a sťažovateľke v II. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.500 €, ktoré je Okresný   súd   Nové   Zámky   povinný   zaplatiť   sťažovateľkám   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet...

4. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania v sume 303,31 €, ktoré je Okresný súd Bratislava   I.   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   Miroslava   Pekára...   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Uznesením č. k. II. ÚS 854/2014-17 z 11. decembra 2014 ústavný súd prijal sťažnosťsťažovateľov v časti, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojejzáležitosti   v   primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súduv konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezuústavného súdu č. k. III. ÚS 383/2012-27 z 23. októbra 2012 na ďalšie konanie. Vo zvyšnejčasti sťažnosť odmietol ako neprípustnú.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu navyjadrenie k sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní voveci.

Na   žiadosť   ústavného   súdu   reagoval   predseda   okresného   súdu   v   prípisesp. zn. Spr 9/2015 zo 6. februára 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„V   danej   veci   sa   jedná   o   konanie   o   určenie   práva   vecného   bremena   prechodu cez pozemok, ktoré konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných úkonov   a   zmenu   účastníkov,   v   dôsledku   ktorých   je   potrebné   vo   vzťahu   k   aktuálnemu odporcovi 1. doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že   uvedená   skutočnosť   predlžuje   celé   konanie   a   neumožňuje   súdu   jednotlivé   úkony vykonávať promptne...“

Predseda   okresného   súdu   ďalej   oznámil,   že   súhlasí   s upustením   od   ústneho pojednávania, a k postupu okresného súdu po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 383/2012-27 z 23. októbra 2012 okrem iného uviedol:

„Dňa   12.   11.   2012   konajúci   sudca   rozhodol   o   priznaní   odmeny   pre   tlmočníka a prekladateľa a dňa 12. 11. 2012 uložil doručiť pretlmočené doklady odporcovi v 1. rade. Táto jeho úprava bola realizovaná 26. 11. 2012. Dňa 04. 12. 2012 doručil navrhovateľ v 5. rade   písomnú   sťažnosť   na   nečinnosť   súdu,   ktorá   bola   riešená   odpoveďou pod Spr 1578/12   a   1579/12.   Konajúci   sudca   uznesením   zo   dňa   01.   02.   2013   návrh navrhovateľov   v   3.   a   4.   rade   o   nariadenie   predbežného   opatrenia   zamietol.   Zásielky zasielané navrhovateľom v 3. a 4. rade sa vrátili s tým, že adresát je neznámy, preto bol robený   dotaz   na   Mestský   úrad o   oznámenie   adresy   ich   pobytu,   boli   zistený príbuzný, na ktorých bol robený dotaz dňa 16. 04. 2012. Okrem toho oznámením zo dňa 18. 04.   2013   bolo   reagované   na   písomný   dotaz ⬛⬛⬛⬛,   ktorá   v   konaní zastupuje navrhovateľov. Na výzvu súdu príbuzní navrhovateľov v 3. a 4. rade reagovali oznámením   došlým   24.   04.   2013.   Úpravou   zo   dňa   07.   06.   2013   bol   spis   predložený na Krajský súd Nitra, ktorý uznesením 25 Co 23/13-865 zo dňa 31. 07. 2013 uznesenie súdu, ktorým bol odmietnutý návrh navrhovateľa v 5. rade na nariadenie predbežného opatrenia zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie o zamietnutí návrhu odporcu 4. rade potvrdil   a súčasne   odvolanie   odporcu   v   4.   rade   proti   uzneseniu   o   zamietnutí   návrhu odporcu v 4. rade na ustanovenie opatrovníka odmietol. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu 26. 08. 2013. Úpravou zo dňa 30. 08. 2013 bolo predmetné uznesenie uložené doručiť účastníkom konania. Okrem toho bol tlmočník prípisom zo dňa 13. 09. 2013 požiadaný o pretlmočenie   predmetného   uznesenia.   Tlmočník   na   základe   urgencie   súdu   predložil pretlmočené uznesenie spolu s vyúčtovaním odmeny dňa 13. 12. 2013. Navrhovatelia v 5. a 6.   rade   predložili   do   spisu   dňa   23.   12.   2013   žiadosť   o   urýchlené   rozhodnutie o predbežnom   opatrení.   Úpravou konajúceho sudcu   zo   dňa 30. 12. 2013   bolo   uložené pretlmočené   uznesenie   odoslať   odporcovi   v   1.   rade.   Následne   dňa   22.   01.   2014   bola uznesením   priznaná   tlmočníkovi   odmena.   Vzhľadom   na   to,   že   doručenie   Krajského uznesenia odporcovi v 1. rade nebolo vykázané, zásielka sa vrátila stým,   že adresát je neznámy,   úpravou   zo   dňa   08.   04.   2014   konajúci   sudca   vyzval   odporcu   v   2.   rade o oznámenie adresy súčasného pobytu odporcu v 1. rade. Súdu bola táto adresa oznámená podaním došlým 02. 05. 2014. Následne bola realizovaná úprava o doručenie predmetného uznesenia   odporcovi   v   1.   rade,   ktorý   ju   prevzal.   Na   základe   výzvy   súdu   zástupkyňa navrhovateľov dňa 21. 07. 2014 oznámili svoje stanovisko týkajúce sa predchádzajúceho návrhu   na   predbežné   opatrenie,   na   ktorého   podanie   ju   navrhovatelia   nesplnomocnili. Z toho dôvodu výzva súdu bola priamo adresovaná navrhovateľom v 3., 4., 5. a 6. rade. Zásielky   adresované   navrhovateľom   v 3. a 4.   rade   sa   súdu   vrátili   s   tým,   že   adresát   je neznámy. Bola následne vykonaná lustrácia ich pobytu. Navrhovatelia v 5. a 6. rade svoje stanovisko predložili dňa 21. 08. 2014. Úpravou zo dňa 20. 08. 2014 bol robený dotaz na Mestský úrad na oznámenie adresy pobytu navrhovateľov v 3. a 4. rade. Mestský úrad súdu oznámil, že menovaní sú od 18. 07. 2013 prihlásený k trvalému pobytu v bez ďalšej adresy. Na predchádzajúcej adrese na ⬛⬛⬛⬛ na žiadosť nového majiteľa   bytu   im   bol   zrušený   trvalý   pobyt.   Vzhľadom   na   výsledok   lustrácie   odporcov v 3. a 4. rade, úpravou zo dňa 09. 10. 2014 bol urobený dotaz na blízku príbuznú týchto odporcov ⬛⬛⬛⬛ o oznámenie adresy pobytu týchto odporcov, zásielka zasielaná menovanej   sa   dňa   16.   10.   2014   vrátila   s   tým,   že   adresát   je   neznámy.   Následne   bolo lustrované   bydlisko   menovanej   v   Registri   obyvateľov   a registri   Sociálnej   poisťovne na základe   úpravy   zo   dňa   29.   10.   2014.   V   čase   od   21. 11. 2014   do   19.   01.   2015   bol predmetný spis na základe žiadosti predložený na Ústavný súd k č. II. ÚS 527/2014-66. V   predmetnej   veci   boli   všetky   úkony   zo   strany   tunajšieho   súdu   vykonávané bez prieťahov.   Navrhovatelia   niektoré   svoje   procesné   podania   doručovali   súdu   osobne, napriek tomu, že sú všetci v konaní zastúpení jedným právnym zástupcom, týmto spôsobili prieťahy v konaní tým, že tieto ich podania, ktoré boh síce obsahovo rozsiahle, ale boli podávané   nekvalifikovane,   nejasne,   nepresne,   čo   v   konečnom   dôsledku   spôsobilo,   že zo strany konajúceho sudcu bolo potrebné odstraňovať zakaždým vady týchto podaní.“

Ústavný súd zo zapožičaného spisu sp. zn. 6 C 129/2004 zistil, že prehľad úkonovokresného súdu obsiahnutý v písomnom vyjadrení jeho predsedu zodpovedá obsahu spisu,a preto ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.

Označené   vyjadrenie   okresného   súdu   ústavný   súd   zaslal   na   vedomie   a   prípadnézaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľov a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadrilaj   k   tomu,   či   trvá   na   tom,   aby   sa   vo   veci   sťažovateľov   konalo   ústne   pojednávanie(v sťažnosti je výslovne uvedené, že sťažovatelia netrvajú na ústnom pojednávaní, pozn.).Právny zástupca sťažovateľov na výzvu ústavného súdu nereagoval.

Vzhľadom   na   vyhlásenie   právneho   zástupcu   sťažovateľov   uvedené   v samotnejsťažnosti a na oznámenie predsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   rozhodovanie   o   tom,   či   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 došlo k porušeniu základnéhopráva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlades judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritériaprihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význampre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súdkonštatuje, že spory o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu viažucemu sana nehnuteľnosť patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Keďže v danejveci je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie v súvislosti s preukazovaním, či došlok vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ústavný súd pripúšťa určitú mierufaktickej   zložitosti   namietaného   konania.   Z   faktického   hľadiska   ústavný   súd   považujeposudzovanú   vec   za   zložitejšiu   aj   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   jednému   z účastníkovkonania okresný súd zabezpečuje preklad každej písomnosti do (či z) jeho materinskéhojazyka, čo nepochybne zvyšuje časové nároky na procesný postup vo veci konajúceho súdu.Ústavný súd zároveň ale konštatuje, že ani faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť stav,v   akom   sa   namietané   konanie   nachádzalo   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu,možno ju však zohľadniť pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu v posudzovanom období nezistilžiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov, ktorí súúčastníkmi napadnutého konania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súduv namietanom   konaní   v období   po   nadobudnutí   právoplatnosti   nálezu č.   k.   III.   ÚS   383/2012-27   z   23.   októbra   2012,   pričom   vychádzal   zo   svojej   ustálenejjudikatúry,   v   zmysle   ktorej   zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielensamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takýmkonaním,   ktoré   nevedie   efektívne   k   odstráneniu   právnej   neistoty   (II.   ÚS   32/03,IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Rozhodujúce   pochybenie   okresného   súdu   v posudzovanom   období   podľa   názoruústavného súdu spočíva v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp.nesústredenou činnosťou súvisiacou najmä s rozhodovaním o návrhoch účastníkov konania,ktorými sa domáhali predbežnej úpravy právnych vzťahov bez toho, aby okresný súd konalvo veci samej. Rovnako za neefektívny, resp. nesústredený hodnotí ústavný súd aj postupokresného   súdu   súvisiaci   s doručovaním   písomností   jednotlivým   účastníkom   konania.Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania,a   preto   nie   je   zlučiteľný   so   základným   právom   sťažovateľov   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, ako aj skutočnosť, že ústavnýsúd   už   v   náleze   č.   k.   III.   ÚS 383/2012-27   z   23.   októbra   2012   vyslovil   tak   porušeniezákladného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru v napadnutom konaní, ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanom obdobídošlo   opakovane   k   zbytočným   prieťahom,   ktoré   boli   spôsobené   neefektívnou,   resp.nesústredenou   činnosťou   okresného   súdu.   Na   tomto   základe   ústavný   súd   rozhodol,   žepostupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovatelia   sa   tiež   domáhali,   aby   ústavný   súd   okresnému   súdu   prikázal   konaťv namietanom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   v   tejto   časti   sťažnostinevyhovel vzhľadom na skutočnosť, že okresnému súdu už nálezom sp. zn. IV. ÚS 50/2012z 10. mája 2012 prikázal, aby konal v tomto konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výrokutohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3500 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádzazo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   charakter   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   v   posudzovanomobdobí (napriek príkazu konať vo veci bez zbytočných prieťahov uloženému okresnémusúdu   nálezom   sp.   zn.   IV.   ÚS   50/2012   z 10.   mája   2012),   berúc   do   úvahy   doterajšiuneprimeranú   dĺžku   napadnutého   konania,   ako   i skutočnosť,   že   ide   o konanie   faktickyzložitejšie a že sťažovateľom už ústavný súd spoločne a nerozdielne v roku 2012 priznalfinančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípadebude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 800 € pre každého z nich primeranékonkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátomJUDr.   Miroslavom   Pekárom.   Ústavný   súd   vychádzal   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trovkonania   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republikyza I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   (prevzatie   a   prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €,čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 268 € a režijný paušál(§ 16   ods.   3   vyhlášky)   za   2   úkony   pri   dvoch   sťažovateľoch   vykonané   v   roku   2014po 8,04 €, čo spolu predstavuje sumu 300,16 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH,keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH; celková odmena za poskytnuté právneslužby tak predstavuje sumu 360,19 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2015