znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 853/2014-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2014v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej   a   sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť

a maloletej ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpených   advokátom   Mgr.   Karolom   Vlasákom,   Jilemnického   2,   Trenčín,   ktorounamietajú   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôda porušenie práva maloletej ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťauznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4 P 29/2013 z 13. júna 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a maloletej ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a prenedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola13. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka v 1.rade“) a maloletej ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), obe bytom (ďalej spolu len „sťažovateľky“), zastúpených advokátomMgr.   Karolom   Vlasákom,   Jilemnického   2,   Trenčín,   ktorou   namietajú   porušenie   svojhozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a porušenie práva sťažovateľky v 2. rade podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťauznesením Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 P 29/2013z 13. júna 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že pred okresným súdom prebieha pod sp. zn. 4 P 29/2013konanie vo   veci starostlivosti o maloletú   sťažovateľku   v 2.   rade,   ktorého účastníkmi súsťažovateľka v 1. rade – teda matka maloletej, a jej otec, ktorý sa v tomto konaní domáhaúpravy   styku   s dcérou.   V predmetnom   konaní   rozhodoval   okresný   súd   spolu   už   trikráto návrhu   otca   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktorým   by   bol   jeho   stykso sťažovateľkou   v 2.   rade   dočasne   upravený.   V poradí   posledný   návrh   na   nariadeniepredbežného opatrenia podal otec maloletej 4. júna 2014, ktorým žiadal dočasne upraviťstyk   s maloletou   dcérou.   Okresný   súd   napadnutým   uznesením   návrhu   otca   vyhovela dočasne upravil styk otca s maloletou dcérou v súlade s jeho návrhom. Proti napadnutémuuzneseniu   okresného   súdu   podala   sťažovateľka   v 1.   rade   odvolanie,   ktoré   súd   druhéhostupňa   uznesením   sp.   zn.   4   CoP   66/2014   z 28. augusta   2014   odmietol   s poukazomna skutočnosť, že „bolo vymedzené na určitú konkrétnu dobu. Uplynutím tejto doby zaniklo predbežné opatrenie, ktorá skutočnosť je dôvodom na odmietnutie odvolania matky... podľa § 218 ods. 1 písm. e) O. s. p...“.

Sťažovateľka v 1. rade v sťažnosti poukazuje najmä na skutočnosť, že okresný súd voveci styku otca so sťažovateľkou v 2. rade už dvakrát meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn.4   P   43/2011   zo   16.   februára   2012   a rozsudkom   sp.   zn.   3   P   56/2012   zo   4.   júla   2012a argumentuje, že podstatou jej sťažnosti je „absencia a protirečivosť dôvodov, na ktorých sú založené rozhodnutia o dočasnej úprave styku otca s mal. sp. zn. 4 P/29/2013- 94, sp. zn. 4 P/29/2013-61 a sp. zn. 4 P/29/2013-93. Poukazujem na to, že pri vydávaní uvedených rozhodnutí o dočasnej úprave styku súd konal bez toho, aby skúmal záujem dieťaťa a aby preveril a riadne odôvodnil naliehavosť potreby dočasnej úpravy styku.“.

Sťažovateľky   poukazujú   aj   na   judikatúru   ústavného   súdu   a   Najvyššieho   súduSlovenskej republiky   týkajúcu   sa povinnosti   súdov   riadne   odôvodniť   svoje   rozhodnutiaa v tejto súvislosti uvádzajú, že „Neprimeranosť zdôvodnenia sťažovateľka 1) a sťažovateľka 2)   vidíme   predovšetkým   v   tom,   že   vrátane   napadnutého   rozhodnutia   boli   vydané   tri rozhodnutia o dočasnej úprave styku s protirečivými a nedostatočnými odôvodneniami za rovnakého dôkazného a skutkového stavu. Opísaným postupom súdu boli porušené naše práva sťažovateľky 1)   a sťažovateľky 2) uvedené v označených článkoch   ústavy, listiny a dohovoru.   Svojvoľnosť   v   rozhodovaní   bez   náležitého   primeraného   odôvodnenia rozhodnutia, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Sťažovateľka   1)   a   sťažovateľka   2)   ďalej   poukazujeme   na   to,   že   Okresný   súd v Považskej Bystrici v Uznesení sp. zn. 4 P/29/2013-93 zo dňa 13. 06. 2014 svoj právny záver riadne nezdôvodnil a preto uvedené rozhodnutie trpí i vadou nepreskúmateľosti.“.

Podľa názoru sťažovateliek „napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica postupoval súd i v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, nakoľko rozhodol bez ohľadu na existenciu nového znaleckého posudku, až na základe ktorého by súd mohol mať kvalifikovanú informáciu o tom, či rozšírenie styku tak, ako ho navrhoval otec vo svojich návrhoch na predbežné opatrenia, bolo v záujme maloletej sťažovateľky 2“.

Na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnosti   sa   sťažovateľky   domáhajú,   abyústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Právoplatným   rozhodnutím   Okresného   súdu   v   Považskej   Bystrici   sp.   zn. 4 P/29/2013-93 zo dňa 13.06.2014, boli porušené:

práva sťažovateľky 1) a sťažovateľky 2) na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie, ktoré právo im zaručuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd - práva sťažovateľky 2) vyplývajúce jej z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa

2. Okresný súd v Považskej Bystrici je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   zaplatiť   finančné   zadosťučinenie sťažovateľke 1) a sťažovateľke 2) vo výške 100,- € (slovom jednosto eur) každej na účet ich právneho zástupcu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky 1) a sťažovateľky 2) v sume 521,- (slovom päťstodvadsaťjeden Eur) advokátovi   Mgr.   Karolovi   Vlasákovi,   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.ÚS 115/07).

Sťažovateľky   sťažnosťou   napádajú   uznesenie   okresného   súdu,   ktorým   rozhodolo dočasnej úprave styku otca s maloletou dcérou.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade využila svoje právopodať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnenýa aj povinný rozhodnúť krajský súd [k čomu v skutočnosti i došlo, odvolací súd odvolanieodmietol podľa § 218 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku]. Právomoc krajskéhosúdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v 1. rade v danom prípade vylučuje právomocústavného súdu.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateliek uvedenými v petite ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2014