SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 853/2014-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť
a maloletej ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpených advokátom Mgr. Karolom Vlasákom, Jilemnického 2, Trenčín, ktorounamietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôda porušenie práva maloletej ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťauznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4 P 29/2013 z 13. júna 2014, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a maloletej ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a prenedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola13. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka v 1.rade“) a maloletej ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), obe bytom (ďalej spolu len „sťažovateľky“), zastúpených advokátomMgr. Karolom Vlasákom, Jilemnického 2, Trenčín, ktorou namietajú porušenie svojhozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a porušenie práva sťažovateľky v 2. rade podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťauznesením Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 P 29/2013z 13. júna 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že pred okresným súdom prebieha pod sp. zn. 4 P 29/2013konanie vo veci starostlivosti o maloletú sťažovateľku v 2. rade, ktorého účastníkmi súsťažovateľka v 1. rade – teda matka maloletej, a jej otec, ktorý sa v tomto konaní domáhaúpravy styku s dcérou. V predmetnom konaní rozhodoval okresný súd spolu už trikráto návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol jeho stykso sťažovateľkou v 2. rade dočasne upravený. V poradí posledný návrh na nariadeniepredbežného opatrenia podal otec maloletej 4. júna 2014, ktorým žiadal dočasne upraviťstyk s maloletou dcérou. Okresný súd napadnutým uznesením návrhu otca vyhovela dočasne upravil styk otca s maloletou dcérou v súlade s jeho návrhom. Proti napadnutémuuzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka v 1. rade odvolanie, ktoré súd druhéhostupňa uznesením sp. zn. 4 CoP 66/2014 z 28. augusta 2014 odmietol s poukazomna skutočnosť, že „bolo vymedzené na určitú konkrétnu dobu. Uplynutím tejto doby zaniklo predbežné opatrenie, ktorá skutočnosť je dôvodom na odmietnutie odvolania matky... podľa § 218 ods. 1 písm. e) O. s. p...“.
Sťažovateľka v 1. rade v sťažnosti poukazuje najmä na skutočnosť, že okresný súd voveci styku otca so sťažovateľkou v 2. rade už dvakrát meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn.4 P 43/2011 zo 16. februára 2012 a rozsudkom sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012a argumentuje, že podstatou jej sťažnosti je „absencia a protirečivosť dôvodov, na ktorých sú založené rozhodnutia o dočasnej úprave styku otca s mal. sp. zn. 4 P/29/2013- 94, sp. zn. 4 P/29/2013-61 a sp. zn. 4 P/29/2013-93. Poukazujem na to, že pri vydávaní uvedených rozhodnutí o dočasnej úprave styku súd konal bez toho, aby skúmal záujem dieťaťa a aby preveril a riadne odôvodnil naliehavosť potreby dočasnej úpravy styku.“.
Sťažovateľky poukazujú aj na judikatúru ústavného súdu a Najvyššieho súduSlovenskej republiky týkajúcu sa povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutiaa v tejto súvislosti uvádzajú, že „Neprimeranosť zdôvodnenia sťažovateľka 1) a sťažovateľka 2) vidíme predovšetkým v tom, že vrátane napadnutého rozhodnutia boli vydané tri rozhodnutia o dočasnej úprave styku s protirečivými a nedostatočnými odôvodneniami za rovnakého dôkazného a skutkového stavu. Opísaným postupom súdu boli porušené naše práva sťažovateľky 1) a sťažovateľky 2) uvedené v označených článkoch ústavy, listiny a dohovoru. Svojvoľnosť v rozhodovaní bez náležitého primeraného odôvodnenia rozhodnutia, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Sťažovateľka 1) a sťažovateľka 2) ďalej poukazujeme na to, že Okresný súd v Považskej Bystrici v Uznesení sp. zn. 4 P/29/2013-93 zo dňa 13. 06. 2014 svoj právny záver riadne nezdôvodnil a preto uvedené rozhodnutie trpí i vadou nepreskúmateľosti.“.
Podľa názoru sťažovateliek „napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica postupoval súd i v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, nakoľko rozhodol bez ohľadu na existenciu nového znaleckého posudku, až na základe ktorého by súd mohol mať kvalifikovanú informáciu o tom, či rozšírenie styku tak, ako ho navrhoval otec vo svojich návrhoch na predbežné opatrenia, bolo v záujme maloletej sťažovateľky 2“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľky domáhajú, abyústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 4 P/29/2013-93 zo dňa 13.06.2014, boli porušené:
práva sťažovateľky 1) a sťažovateľky 2) na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie, ktoré právo im zaručuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd - práva sťažovateľky 2) vyplývajúce jej z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa
2. Okresný súd v Považskej Bystrici je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľke 1) a sťažovateľke 2) vo výške 100,- € (slovom jednosto eur) každej na účet ich právneho zástupcu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky 1) a sťažovateľky 2) v sume 521,- (slovom päťstodvadsaťjeden Eur) advokátovi Mgr. Karolovi Vlasákovi, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.ÚS 115/07).
Sťažovateľky sťažnosťou napádajú uznesenie okresného súdu, ktorým rozhodolo dočasnej úprave styku otca s maloletou dcérou.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade využila svoje právopodať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnenýa aj povinný rozhodnúť krajský súd [k čomu v skutočnosti i došlo, odvolací súd odvolanieodmietol podľa § 218 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku]. Právomoc krajskéhosúdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v 1. rade v danom prípade vylučuje právomocústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateliek uvedenými v petite ich sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2014