znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 85/2016-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené podspisovými značkami: Rvp 7538/2015, Rvp 8361/2015, Rvp 8362/2015, Rvp 8365/2015,Rvp 5057/2015, Rvp 5930/2015, Rvp 5058/2015, Rvp 8398/2015 – Rvp 8400/2015,Rvp 9046/2015,Rvp 5068/2015,Rvp 5069/2015,Rvp 5248/2015,Rvp 5915/2015,Rvp 5916/2015,Rvp 6815/2015,Rvp 7554/2015,Rvp 7924/2015,Rvp 8385/2015,Rvp 8390/2015,Rvp 9044/2015,Rvp 5078/2015,Rvp 5249/2015,Rvp 8402/2015,Rvp 5083/2015, Rvp 7533/2015, Rvp 5085/2015 a Rvp 6817/2015 vo veci namietanéhoporušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právapodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 14Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných právEurópskej únie postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami sp. zn.23 CoE 172/2014 z 18. februára 2015, sp. zn. 2 CoE 187/2014 zo 17. marca 2015, sp. zn.19 CoE 17/2014 z 26. februára 2015, sp. zn. 11 CoE 8/2015 zo 16. marca 2015, sp. zn.5 CoE 19/2015 z 25. februára 2015, sp. zn. 11 CoE 165/2014 z 11. februára 2015 v spojenís uzneseniami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 7 Er 136/2008z 11. februára 2014, sp. zn. 1 Er 1381/2008 z 25. apríla 2012, sp. zn. 1 Er 131/2008z 25. apríla 2012, sp. zn. 4 Er 1461/2008 z 2. decembra 2013, Okresného súdu Prievidzasp. zn. 9 Er 2754/2014 z 22. októbra 2014, sp. zn. 9 Er 3452/2014 z 13. októbra 2014,postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn. 23 CoE 77/2013z 29. januára 2014, sp. zn. 11 CoE 33/2014 z 27. februára 2015, sp. zn. 21 CoE 92/2014z 29. januára 2015, sp. zn. 26 CoE 70/2014 z 28. novembra 2014, sp. zn. 23 CoE 247/2014zo 17. decembra 2014,sp. zn.21 CoE 11/2014z 28. novembra 2014,sp. zn.23 CoE 238/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 11 CoE 428/2013 z 28. augusta 2014, sp. zn.6 CoE 151/2014 z 18. decembra 2014, sp. zn. 25 CoE 125/2014 z 27. januára 2015, sp. zn.25 CoE 102/2014 z 27. januára 2015, sp. zn. 6 CoE 72/2014 z 10. februára 2015, sp. zn.9 CoE 64/2014 z 10. marca 2015, sp. zn. 25 CoE 71/2014 zo 6. októbra 2014, sp. zn.6 CoE 150/2014 zo 16. decembra 2014, sp. zn. 5 CoE 71/2014 z 26. februára 2015, sp. zn.21 CoE 67/2014 z 29. januára 2015, sp. zn. 6 CoE 51/2014 z 27. januára 2015, sp. zn.6 CoE 28/2014 z 30. októbra 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu DunajskáStreda sp. zn. 6 Er 270/2003 z 30. januára 2012, sp. zn. 6 Er 10/2005 zo 7. januára 2013,sp. zn. 9 Er 487/2006 z 5. marca 2013, sp. zn. 11 Er 375/2005 z 27. decembra 2011, sp. zn.10 Er 256/2004 z 9. januára 2014, Okresného súdu Galanta sp. zn. 8 Er 201/2003z 10. apríla 2012, sp. zn. 5 Er 493/2003 z 20. februára 2013, sp. zn. 12 Er 122/2006zo 17. júla 2012, sp. zn. 5 Er 728/2004 zo 14. decembra 2012, sp. zn. 14 Er 75/2005z 26. septembra 2012, sp. zn. 13 Er 254/2005 z 19. februára 2013, sp. zn. 8 Er 370/2003z 25. apríla 2013, sp. zn. 8 Er 71/2005 z 29. novembra 2011, sp. zn. 11 Er 175/2005z 19. júla 2012,sp. zn.4 Er 548/2003z 22. januára 2013,sp. zn.7 Er 175/2005z 29. novembra 2011,OkresnéhosúduSkalicasp. zn.2 Er 1490/2008zo 16. decembra 2013, sp. zn. 3 Er 2358/2008 z 25. júna 2013, Okresného súdu Piešťanysp. zn. 6 Er 321/2009 z 31. mája 2012, postupom Krajského súdu v Žiline a jehouzneseniami sp. zn. 9 CoE 118/2014 z 27. novembra 2014, sp. zn. 3 CoE 100/2014z 19. marca 2015, sp. zn. 3 CoE 56/2014 z 12. februára 2015, sp. zn. 20 CoE 78/2014z 23. februára 2015 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Žilina sp. zn. 20 Er 1210/2006zo 7. augusta 2012, sp. zn. 18 Er 1305/2003 z 1. augusta 2012, Okresného súdu Námestovosp. zn. 3 Er 974/2008 z 11. mája 2011 a sp. zn. 4 Er 1531/2008 zo 6. marca 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 7538/2015, sp. zn. Rvp 8361/2015, sp. zn. Rvp 8362/2015, sp. zn. Rvp 8365/2015,sp. zn.Rvp 5057/2015,sp. zn.Rvp 5930/2015,sp. zn.Rvp 5058/2015,sp. zn.Rvp 8398/2015 – sp. zn. Rvp 8400/2015, sp. zn. Rvp 9046/2015, sp. zn. Rvp 5068/2015,sp. zn.Rvp 5069/2015,sp. zn.Rvp 5248/2015,sp. zn.Rvp 5915/2015,sp. zn.Rvp 5916/2015, sp. zn. Rvp 6815/2015, sp. zn. Rvp 7554/2015, sp. zn. Rvp 7924/2015,sp. zn.Rvp 8385/2015,sp. zn.Rvp 8390/2015,sp. zn.Rvp 9044/2015,sp. zn.Rvp 5078/2015, sp. zn. Rvp 5249/2015, sp. zn. Rvp 8402/2015, sp. zn. Rvp 5083/2015,sp. zn. Rvp 7533/2015, sp. zn. Rvp 5085/2015, sp. zn. Rvp 6817/2015 s p á j a na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 7538/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v priebehu roka2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva nasúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), zákazudiskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a porušenie základnéhopráva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základnýchpráv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Trenčíne a jehouzneseniami sp. zn. 23 CoE 172/2014 z 18. februára 2015, sp. zn. 2 CoE 187/2014zo 17. marca 2015, sp. zn. 19 CoE 17/2014 z 26. februára 2015, sp. zn. 11 CoE 8/2015zo 16. marca 2015, sp. zn. 5 CoE 19/2015 z 25. februára 2015, sp. zn. 11 CoE 165/2014z 11. februára 2015 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhomsp. zn. 7 Er 136/2008 z 11. februára 2014, sp. zn. 1 Er 1381/2008 z 25. apríla 2012, sp. zn.1 Er 131/2008 z 25. apríla 2012, sp. zn. 4 Er 1461/2008 z 2. decembra 2013, Okresnéhosúdu Prievidza sp. zn. 9 Er 2754/2014 z 22. októbra 2014, sp. zn. 9 Er 3452/2014z 13. októbra 2014, postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn.23 CoE 77/2013 z 29. januára 2014, sp. zn. 11 CoE 33/2014 z 27. februára 2015, sp. zn.21 CoE 92/2014 z 29. januára 2015, sp. zn. 26 CoE 70/2014 z 28. novembra 2014, sp. zn.23 CoE 247/2014 zo 17. decembra 2014, sp. zn. 21 CoE 11/2014 z 28. novembra 2014,sp. zn. 23 CoE 238/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn. 11 CoE 428/2013 z 28. augusta 2014,sp. zn. 6 CoE 151/2014 z 18. decembra 2014, sp. zn. 25 CoE 125/2014 z 27. januára 2015,sp. zn. 25 CoE 102/2014 z 27. januára 2015, sp. zn. 6 CoE 72/2014 z 10. februára 2015,sp. zn. 9 CoE 64/2014 z 10. marca 2015, sp. zn. 25 CoE 71/2014 zo 6. októbra 2014, sp. zn.6 CoE 150/2014 zo 16. decembra 2014, sp. zn. 5 CoE 71/2014 z 26. februára 2015, sp. zn.21 CoE 67/2014 z 29. januára 2015, sp. zn. 6 CoE 51/2014 z 27. januára 2015, sp. zn.6 CoE 28/2014 z 30. októbra 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu DunajskáStreda sp. zn. 6 Er 270/2003 z 30. januára 2012, sp. zn. 6 Er 10/2005 zo 7. januára 2013,sp. zn. 9 Er 487/2006 z 5. marca 2013, sp. zn. 11 Er 375/2005 z 27. decembra 2011, sp. zn.10 Er 256/2004 z 9. januára 2014, Okresného súdu Galanta sp. zn. 8 Er 201/2003z 10. apríla 2012, sp. zn. 5 Er 493/2003 z 20. februára 2013, sp. zn. 12 Er 122/2006zo 17. júla 2012, sp. zn. 5 Er 728/2004 zo 14. decembra 2012, sp. zn. 14 Er 75/2005z 26. septembra 2012, sp. zn. 13 Er 254/2005 z 19. februára 2013, sp. zn. 8 Er 370/2003z 25. apríla 2013, sp. zn. 8 Er 71/2005 z 29. novembra 2011, sp. zn. 11 Er 175/2005z 19. júla 2012,sp. zn.4 Er 548/2003z 22. januára 2013,sp. zn.7 Er 175/2005z 29. novembra 2011,OkresnéhosúduSkalicasp. zn.2 Er 1490/2008zo 16. decembra 2013, sp. zn. 3 Er 2358/2008 z 25. júna 2013, Okresného súdu Piešťanysp. zn. 6 Er 321/2009 z 31. mája 2012, postupom Krajského súdu v Žiline a jehouzneseniami sp. zn. 9 CoE 118/2014 z 27. novembra 2014, sp. zn. 3 CoE 100/2014z 19. marca 2015, sp. zn. 3 CoE 56/2014 z 12. februára 2015, sp. zn. 20 CoE 78/2014z 23. februára 2015 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Žilina sp. zn. 20 Er 1210/2006zo 7. augusta 2012, sp. zn. 18 Er 1305/2003 z 1. augusta 2012, Okresného súdu Námestovosp. zn. 3 Er 974/2008 z 11. mája 2011 a sp. zn. 4 Er 1531/2008 zo 6. marca 2014 (Krajskýsúd v Trenčíne, Krajský súd v Trnave a Krajský súd v Žiline ďalej spolu len „krajské súdy“;uznesenia krajských súdov ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia krajských súdov“;Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, Okresný súd Prievidza, Okresný súd DunajskáStreda, Okresný súd Galanta, Okresný súd Skalica, Okresný súd Piešťany, Okresný súdŽilina, Okresný súd Námestovo ďalej spolu len „okresné súdy“; uznesenia okresných súdovspolu ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresných súdov“).

Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti uvedenýchokresných súdov a krajských súdov, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právnehoposúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisovvzťahujúcich sa na ich postup a rozhodnutia v exekučných konaniach vedených preduvedenými všeobecnými súdmi a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými rozhodnutiami okresných súdov a krajských súdov, ktoré ďalej zrušía predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučineniea úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 7538/2015, sp. zn. Rvp 8361/2015, sp. zn. Rvp 8362/2015, sp. zn. Rvp 8365/2015,sp. zn.Rvp 5057/2015,sp. zn.Rvp 5930/2015,sp. zn.Rvp 5058/2015,sp. zn.Rvp 8398/2015 – sp. zn. Rvp 8400/2015, sp. zn. Rvp 9046/2015, sp. zn. Rvp 5068/2015,sp. zn.Rvp 5069/2015,sp. zn.Rvp 5248/2015,sp. zn.Rvp 5915/2015,sp. zn.Rvp 5916/2015, sp. zn. Rvp 6815/2015, sp. zn. Rvp 7554/2015, sp. zn. Rvp 7924/2015,sp. zn.Rvp 8385/2015,sp. zn.Rvp 8390/2015,sp. zn.Rvp 9044/2015,sp. zn.Rvp 5078/2015, sp. zn. Rvp 5249/2015, sp. zn. Rvp 8402/2015, sp. zn. Rvp 5083/2015,sp. zn. Rvp 7533/2015, sp. zn. Rvp 5085/2015, sp. zn. Rvp 6817/2015 a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc natotožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1výroku tohto uznesenia.

2.1 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálnymechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánovverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na užuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadnyopravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ichčasti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

2.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami krajských súdov

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistenídospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožnás jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými saústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne záveryvšeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako ajrozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podkladeneprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úverekoncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti napodmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpores § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov a krajských súdov v odvolacom konaní v rozpores § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadomna totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentáciia skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov ajv prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľkesú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálenýprávny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetunapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantnýchzmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchtosťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnenímsvojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn.I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn.I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. I. ÚS 212/2014 zo 7. mája 2014, sp. zn.II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn.II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn.II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013, sp. zn.II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013, sp. zn.III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn.III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn.III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn.III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn.III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014, sp. zn.III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn. IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012, sp. zn.IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcichsa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobnýchprípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiachodkazuje na svoje už citované rozhodnutia. Zároveň ústavný súd prízvukuje, žesťažovateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časťpojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivékonanie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lino Carlos Varela Assalinoproti Portugalsku z 25. 4. 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudky Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn. 3 Cdo 51/2011, sp. zn. 3 Cdo 186/2012a sp. zn. 7 Cdo 56/2011).

Ústavný súd na podporu svojej argumentácie upriamuje pozornosť sťažovateľky ajna rozhodnutie Súdneho dvora C-76/10 zo 16. 11. 2010 vydané vo veci iniciovanejsťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr. C-240/98 ažC-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08 a C-76/10) dotýkajúcu saproblematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery ústavným súdompredostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke notoricky známe.V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27. 2. 2014 vo veci sp. zn. C 470/12,bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníčkou je sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvorvýslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhupredstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 smernice93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou,a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takétopreskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalýchpodmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov(rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro,C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25)“.

Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovanáv § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a jeúčinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutímexekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenieveci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, táto právna úprava bola účinná v časeod 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak bytento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania predvyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by taképorušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilézasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014).

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatie právnehoštátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelua zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, žeprijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanejspravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07,II. ÚS 410/2010). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežnéhozákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych súdnychkonaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej moci) viesťk rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnejúpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto ani nie jeinštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnostivšeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavnezaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie jeoprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádzak porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatouspočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).

V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnostitýkajúce sa postupu a rozhodnutí krajských súdov z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný súd, prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania, sťažovateľkoupodané sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná vetazákona o ústavnom súde). Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupcasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí sibyť už vopred vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď narovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietanianeexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiskačasového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujúpozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vnímalen ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či takýpostup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinnostíadvokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016