znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 85/2010-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. S. P., B., a JUDr. S. V., B., zastúpených advokátkou JUDr. Z. O., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 155/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 155/94 p o r u š i l základné právo JUDr. S. P. a JUDr. S. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   155/94 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. S. P. a JUDr. S. V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každej v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr.   S.   P.   a JUDr.   S.   V.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia v sume 445,04 € (slovom štyristoštyridsaťpäť eur a štyri centy), ktorú j e   Okresný súd Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   na účet   ich   advokátky   JUDr.   Z.   O.,   B.,   do   jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 85/2010-12   zo 4.   marca   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   JUDr.   S.   P.   a JUDr.   S.   V.   (ďalej   len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Bratislava I   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 14 C 155/94.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 155/94   vo   veci   navrhovateľky   Ing.   R.   R.   (ďalej   len   „navrhovateľka“)   proti odporcovi   Ing.   P.   V.   (ďalej   len   „odporca“),   ktoré   začalo   na   okresnom   súde   návrhom podaným 25. septembra 1994, sa sťažovateľky ako právne nástupkyne odporcu v konaní domáhajú vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode manželstva.

Sťažovateľky poukázali predovšetkým na to, že vec napadla na súd pred viac ako 15 rokmi, doteraz nie je právoplatne skončená, naopak, je predmetom konania ešte len pred súdom prvého stupňa.

Sťažovateľky okrem popisu priebehu konania v sťažnosti ďalej uviedli:„(...) dňa 20. 11. 2008 bola súdu sťažovateľkami zaslaná žiadosť o pokračovanie v konaní,   dňa   8.   4.   2009   bola   podaná   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   predsedníčke Okresného   súdu Bratislava   I,   ktorá sa   za prieťahy   v konaní   listom   zo dňa 27. 4. 2009 ospravedlnila.

Posudzovaná vec podľa názoru sťažovateliek patrí z hľadiska právnej náročnosti medzi bežné veci, ktoré sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou a predstavujú štandardnú agendu všeobecných súdov.

Prieťahy   v   konaní   neboli   zavinené   účastníkmi   konania,   ktorí   si   plnili   povinnosti v rámci konania podľa zákona a načas, ani nie sú dané zákonnými prekážkami konania.

Sťažovateľky sú presvedčené, že vzhľadom na skutočnosť, že od 25. 09. 1994 za viac ako   15   rokov   nebolo   vo   veci   právoplatne   rozhodnuté,   došlo   zo   strany   porušovateľa k porušovaniu práva sťažovateliek podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (...) Porušovanie uvedených práv trvá a je vzhľadom na opísaný stav v konaní bez pochýb a evidentné. Sťažovateľky   sa   na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   domáhajú   primeraného finančného zadosťučinenia za porušovateľom spôsobenú ujmu na právach. (...)“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„I. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 155/1994 porušil právo JUDr. S. P. a JUDr. S. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 155/1994 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III. JUDr. S. P. a JUDr. S. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie 8.000 EUR (slovom osemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

IV. JUDr. S. P. a JUDr. S. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 445,04   EUR   (slovom:   štyristoštyridsaťpäť   eur   a   štyri   centy),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava   I   povinný   vyplatiť   na   účet   právnej   zástupkyne   (...),   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3272/2010 zo 7. apríla 2010 a právna zástupkyňa sťažovateliek listom z 23. apríla 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov uviedla:

„(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby(...) Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...) S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že v období od 28. 01. 2002 do 29. 07. 2002, v období od 06. 02. 2003 do 27. 07. 2004, v období od 29. 01. 2007 do 10. 06. 2008 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave   z   dôvodu   rozhodovania   o   odvolaní.   Nepatrí   do   kompetencie   predsedníčky Okresného súdu Bratislava I hodnotiť, či v období, keď sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah. Zároveň si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že prieťahy v konaní boli čiastočne spôsobené aj účastníkom konania na strane odporcu a to nedostavením sa na nariadený termín pojednávania.

Dovoľujem   si   oznámiť,   že   som   pristúpila   k   sledovaniu   veci   a   požiadala   som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené   objektívne   dôvody,   za   ktorých   došlo   k   prieťahu   v   konaní   prosím   Ústavný   súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateliek vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„(...) na   ústnom   prejednaní ústavnej   sťažnosti   (...) netrváme   a   prikláňame   sa k názoru, že od tohto nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K stanovisku Okresného súdu Bratislava I, podľa ktorého sú prieťahy objektívneho charakteru a prispel k nim aj sám odporca Ing. P. V., tým že sa nedostavil na pojednávanie, si dovolíme uviesť nasledovné.

Ing. V. sa napriek svojmu mimoriadne zlému zdravotnému stavu, ktorý v roku 2000 viedol k jeho predčasnej smrti, zúčastnil podľa našich informácií všetkých pojednávaní, s výnimkou   jedného   pojednávania   dňa   11.   11.   1997,   kedy   svoju   neúčasť   riadne ospravedlnil.

Skutočnosť, že prieťahy nie sú objektívneho charakteru dokazuje aj skutočnosť, že: v danej veci sa konalo na Okresnom súde celkom 18 pojednávaní (okrem 2 pojednávaní na Krajskom súde), napriek počtu pojednávaní bolo rozhodnutie Okresného súdu z dôvodu nesprávneho posúdenia opakovane vrátené na nové rozhodnutie.

K   predĺženiu   konania   nepochybne   prispeli   pochybenia   ako   napr.   nesprávne uznesenie vo veci určenia povinnosti uhradiť preddavok na znalecké dokazovanie zo dňa 14. 12. 2009, ktoré obsahovalo aj nesprávne poučenie a voči ktorému sa odporkyne boli nútené odvolať, ako aj značné odstupy medzi úkonmi (od vrátenia spisu Okresnému súdu dňa 10. 6. 2008 okrem nariadenia znaleckého dokazovania a prieskumu na trhu realít, ktoré mohlo byť súčasťou znaleckého dokazovania, nebol urobený žiadny procesný úkon) a to napriek tomu, že sa jedná prieťahové konanie, ktoré výrazne znevýhodňuje odporkyne a zvýhodňuje navrhovateľku, ktorá spoločný majetok už 16 rokov výlučne užíva.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 155/94:

Dňa 5. októbra 1994 sa navrhovateľka návrhom podaným okresnému súdu domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dňa 28. októbra 1994 okresný súd zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi; na adresu uvedenú v návrhu sa mu však zásielku nepodarilo doručiť.

Dňa   10.   januára   1995   okresný   súd   prostredníctvom   centrálnej   evidencie obyvateľstva, ako aj polície zisťoval adresu pobytu odporcu.

Dňa   18.   januára   1995   z centrálnej   evidencie   obyvateľov   bola   okresnému   súdu oznámená adresa pobytu odporcu totožná s adresou uvedenou v návrhu.

Dňa 19. januára 1995 bolo okresnému súdu políciou oznámené, že iná adresa pobytu odporcu, než aká je uvedená v návrhu, nie je známa.

Dňa   7.   februára   1995   okresný   súd   vyzval   navrhovateľku,   aby   oznámil   miesto aktuálneho pobytu odporcu.

Dňa 13. februára 1995 navrhovateľka oznámila okresnému súdu miesto aktuálneho pobytu odporcu u jeho matky.

Dňa 14. februára 1995 okresný súd zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi (doručený 20. februára 1995).

Dňa 4. júla 1995 navrhovateľka žiadala nariadiť pojednávanie.Dňa 21. augusta 1995 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 1995.Dňa 27. septembra 1995 bolo pojednávanie z dôvodu neprítomnosti odporcu, ktorý si neprevzal   predvolanie,   odročené   na   15.   november   1995   pre   účely   jeho   opätovného predvolania pod hrozbou predvedenia a uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa   15.   novembra   1995   bolo   pojednávanie   na   žiadosť   účastníkov   odročené   na neurčito pre účely poskytnutia im štyridsaťdňovej lehoty na pokus o mimosúdne urovnanie sporu   s tým,   že   právny   zástupca   navrhovateľky   v tejto   lehote   oznámi   okresnému   súdu, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 5. decembra 1995 právny zástupca navrhovateľky oznámil okresnému súdu, že odporca na ich výzvu na mimosúdne urovnanie sporu vôbec nereagoval a dokonca si ani neprevzal výzvu, takže žiadal nariadiť vo veci pojednávanie.

Dňa 2. augusta 1996 navrhovateľka opätovne žiadala nariadiť pojednávanie, ako aj predvedenie odporcu prostredníctvom polície, pretože sa zámerne vyhýba kontaktu s ňou, čím je znemožnené akékoľvek rokovanie o mimosúdnom urovnaní sporu.

Dňa 5. augusta 1996 okresný súd nariadil pojednávanie na 9. október 1996.Dňa 9. októbra 1996 pojednávanie bolo bez meritórneho prejednania veci odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti odporcu, ktorý nemal vykázané doručenie predvolania s tým, že okresný súd bude zisťovať jeho pobyt.

Dňa 22. októbra 1996 okresný súd zisťoval prostredníctvom polície aj centrálnej evidencie obyvateľstva miesto pobytu odporcu.

Dňa 11. decembra 1996 centrálna evidencia obyvateľstva oznámila okresnému súdu adresu pobytu odporcu totožnú s adresou uvedenou v návrhu.

Dňa 12. decembra 1996 políciou bol okresnému súdu oznámený pobyt odporcu na adrese uvedenej v návrhu.

Dňa 15. januára 1997 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. február 1997.Dňa 17. februára 1997 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu.Dňa   19.   februára   1997   z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa   17.   marca   1997   okresnému   súdu   bolo   doručené   stanovisko   navrhovateľky k vyjadreniu odporcu zo 17. februára 1997.

Dňa 9. apríla 1997 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. máj 1997.Dňa 30. mája 1997 bolo pojednávanie z dôvodu neprítomnosti odporcu, ktorý nemal doručené   predvolanie,   odročené   na   10.   september   1997   pre   účely   jeho   opätovného predvolania pod hrozbou predvedenia a uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 10.   septembra 1997   po vypočutí   účastníkov   bolo   pojednávanie odročené   na 14. október   1997   pre   účely   predvolania   svedka   a predloženia   okresným   súdom požadovaných listinných dôkazov účastníkmi.

Dňa   18.   septembra   1997   navrhovateľka   predložila   požadované   listinné   dôkazy (potvrdenia o pôžičke a jej splácaní, doklady od auta), ako aj fotodokumentáciu spornej nehnuteľnosti–chalupy patriacej do BSM pred a po jej rekonštrukcii.

Dňa   14.   októbra   1997   pojednávanie   bolo   z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej sudkyne odročené na 11. november 1997.

Dňa 11. novembra 1997 bolo pojednávanie z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti odporcu   odročené   na   10.   december   1997   pre   účely   opätovného   predvolania   odporcu a neprítomného svedka.

Dňa 10. decembra 1997–po vypočutí svedka bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že „súd zváži ďalšie dokazovanie“.

Dňa 18. februára 1998 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. marec 1998.Dňa 18. marca 1998 pre neprítomnosť zákonnej sudkyne bolo pojednávanie odročené na 13. máj 1998.

Dňa 13. mája 1998 po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie spornej nehnuteľnosti.

Dňa 26. augusta 1999 okresný súd žiadal, aby navrhovateľka oznámila, či trvá na návrhu, alebo ho berie späť v celom rozsahu.

Dňa 1. októbra 1999 sa navrhovateľka vyjadrila k sporu a oznámila, že na návrhu trvá.Dňa 23. novembra 1999 okresný súd uznesením uložil súdnemu znalcovi z odboru oceňovania nehnuteľností, aby do 30 dní ocenil nehnuteľnosť–chalupu patriacu do BSM. Dňa 25. januára 2000 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.Dňa 17. februára 2000 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. apríl 2000.Dňa 12. apríla 2000 súd bez uvedenia dôvodu zmenil nariadený termín pojednávania z 28. apríla 2000 na 14. jún 2000.

Dňa 5. júna 2000 bolo okresnému súdu oznámené, že odporca 7. apríla 2000 zomrel.Dňa 14. júna 2000 okresný súd na pojednávaní po zistení, že dedičské konanie po odporcovi je vedené pod sp. zn. D 349/00, konanie uznesením prerušil.

Dňa 18. septembra 2000 dcéry odporcu (z prvého manželstva), ako jeho dedičky žiadali,   aby   okresný   súd   pokračoval   v konaní   a aby   upravil   užívacie   právo   k spornej nehnuteľnosti–chalupe z BSM.

Dňa   30.   novembra   2000   okresný   súd   zaslal   žiadosť   odporcových   dedičiek   na vyjadrenie navrhovateľke.

Dňa 11. decembra 2000 sa navrhovateľka vyjadrila k podaniu odporcových dedičiek.Dňa 5. januára 2001 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. február 2001.Dňa 21. februára 2001 bolo pojednávanie odročené na 21. marec 2001 s tým, že sťažovateľky doručia okresnému súdu potvrdenie od súdneho komisára prejednávajúceho dedičstvo   po   odporcovi   o okruhu   odporcových   dedičov,   pričom   toto   potvrdenie   bolo okresnému súdu doručené v ten istý deň s tým, že ako dedičia po odporcovi prichádzajú do úvahy jeho dve dcéry a dedičské konanie ešte nebolo skončené.

Dňa 14.   marca   2001   sťažovateľky   zaujali stanovisko   k vyjadreniu   navrhovateľky z 11.   decembra   2000   a súčasne   žiadali,   aby   okresný   súd   predbežným   opatrením   do právoplatného skončenia sporu upravil užívacie právo k spornej chalupe z BSM.

Dňa 21. marca 2001 po vypočutí účastníkov okresný súd na pojednávaní uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že „bude   pokračovať   v konaní   po   právoplatnosti   rozhodnutia   o zamietnutí   predbežného opatrenia“ (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. mája 2001).

Dňa 23. apríla 2001 sa navrhovateľka vyjadrila k sporu.Dňa   27.   júla   2001   súd   nariadil   pojednávanie   na   14.   september   2001   a súčasne vyžiadal od S., a. s. (ďalej len „s.“), informáciu o tom, či bola odporcovi poskytnutá pôžička v rokoch 1985–1990, v akej výške, kto ju splácal a aký je jej prípadný zostatok, pričom rovnaké   informácie   žiadal   okresný   súd   aj   o stave   pôžičky,   ktorá   bola poskytnutá   spolu sťažovateľke a odporcovi.

Dňa 10. a 30. augusta 2001 boli okresnému súdu doručené vyžiadané správy od s.Dňa 14. septembra 2001 po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené pre účely vyhlásenia rozsudku na 19. september 2001.

Dňa   19.   septembra   2001   okresný   súd   na   pojednávaní vyhlásil   rozsudok,   ktorým spornú chalupu z BSM prikázal do vlastníctva navrhovateľky a súčasne rozhodol, že určitá finančná suma, ktorú mala navrhovateľka zaplatiť z titulu vysporiadania BSM, sa zahrnie do dedičstva po zomrelom odporcovi.

Dňa 5. novembra 2001 sťažovateľky podali odvolanie proti rozsudku.Dňa 6. novembra 2001 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateliek na vyjadrenie navrhovateľke.

Dňa 16. novembra 2001 navrhovateľka podala odvolanie proti rozsudku.Dňa 19. novembra 2001 okresný súd zaslal odvolanie navrhovateľky na vyjadrenie sťažovateľkám, navrhovateľke uznesením uložil zaplatiť poplatok za odvolanie a súčasne ju predvolal na informatívny výsluch na 5. december 2001.

Dňa   5.   decembra   2001   napriek   predvolaniu   sa   navrhovateľka   nezúčastnila   na informatívnom výsluchu, ktorý bol preto odročený na 19. december 2001.

Dňa   10.   decembra   2001   navrhovateľka   zaplatila   súdny   poplatok   za   odvolanie a súčasne sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateliek.

Dňa   19.   decembra   2001   navrhovateľka   sa   nedostavila   na   informatívny   výsluch, pretože jej nebolo včas doručené predvolanie (doručené až 27. decembra 2001), preto bol výsluch odročený na 25. január 2002.

Dňa 25. januára 2002 navrhovateľka na informatívnom výsluchu vysvetlila, prečo sa nedostavila na predchádzajúce termíny informatívneho výsluchu (nebola doma) a oznámila, že rozsudok jej bol doručený 3. novembra 2001.

Dňa 28.   januára 2002 bol spis doručený Krajskému   súdu   v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaniach navrhovateľky a sťažovateliek.

Dňa 29. júla 2002 bol spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený pre účely   zistenia   okolností   doručovania   rozsudku   navrhovateľke,   t.   j.   aby   navrhovateľka predložila dôkaz o tom, že v čase jeho doručovania sa nachádzala v zahraničí (v spise je doručenka, podľa ktorej bol rozsudok sťažovateľke doručený 3. novembra 2001, tak ako to vypovedala   aj   na   informatívnom   výsluchu),   ako   aj   na   účely   zistenia,   či   sa   odvolaním navrhovateľka domáha aj opravy odôvodnenia rozsudku, pretože tú by mal vykonať okresný súd.Dňa   4.   septembra   2002   okresný   súd   vyzval   navrhovateľku,   aby   predložila hodnoverný dôkaz, že v čase uloženia zásielky na pošte sa nachádzala v zahraničí, a tiež aby konkretizovala, či žiada, a ak áno, tak v akom rozsahu opravu, odôvodnenia rozsudku a či sú to dôvody odvolania.

Dňa 16. septembra 2002 navrhovateľka oznámila, že žiada zmenu rozsudku v časti, v ktorej   peňažná   suma   z BSM   pripadá   do   dedičstva   po   odporcovi,   a súčasne   žiadala informáciu–dátum doručenia ktorej písomnosti má zdokladovať a zdôvodniť.

Dňa 13. novembra 2002 okresný súd žiadal, aby navrhovateľka zdokladovala svoju neprítomnosť doma v čase doručovania rozsudku a súčasne aby oznámila, či žiada opraviť odôvodnenie rozsudku a v akom rozsahu.

Dňa 9. decembra 2002 bolo okresnému súdu od navrhovateľky doručené potvrdenie, že v čase doručovania rozsudku (od 24. októbra 2001 do 2. novembra 2001) bola pracovne v zahraničí a súčasne upresnila, v čom žiada opravu odôvodnenia rozsudku.

Dňa   6.   februára   2003   okresný   súd   zaslal   spis   krajskému   súdu   bez   opravy odôvodnenia rozsudku z dôvodu, že táto navrhovateľkou požadovaná zmena odôvodnenia sa týka zmeny skutkového stavu, ktorý nekorešponduje s vykonaným dokazovaním.Dňa 11. február 2003 bol spis opätovne doručený krajskému súdu.Dňa   31.   marca   2004   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Co   33/03   z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti (okrem výroku o trovách) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.Dňa 27. júla 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 30. septembra 2004 okresný súd žiadal od s. informáciu o zostatku pôžičky poskytnutej   spolu   navrhovateľke   a odporcovi   z dôvodu   rozporuplných   informácií,   ktoré vyplývali z už s. poskytnutých dokladov a dôkazov predložených navrhovateľkou, súčasne okresný   súd   žiadal   od   Okresného   súdu   Bratislava   V zapožičať   exekučný   spis   sp.   zn. 15 E 358/97 z exekučného konania, v ktorom bolo od odporcu vymáhané zaplatenie inej pôžičky.  

Dňa 21. októbra 2004 s. oznámila okresnému súdu aktuálny zostatok nesplateného úveru.

Dňa 26.   októbra   2004   s.   zaslala okresnému   súdu   zvyšné   požadované informácie o splácaní úveru s podrobným rozpisom splátok.

Dňa   16.   novembra   2004   okresný   súd   opakovane   žiadal   od   okresného   súdu Bratislava V zapožičanie exekučného spisu sp. zn. 15 E 358/97.

Dňa   29.   decembra   2004   Okresný   súd   Bratislava   V oznámil   okresnému   súdu,   že žiadaný   exekučný   spis   nemá,   pretože   v roku   1997   na   tomto   súde   nebolo   exekučné oddelenie, a odporučil obrátiť sa na Okresný súd Bratislava IV.

Dňa 21. februára 2005 okresný súd uznesením uložil súdnemu znalcovi z odboru oceňovania nehnuteľností, aby do 30 dní určil trhovú cenu chalupy patriacej do BSM bez nákladov, ktoré do nej po zániku BSM investovala navrhovateľka (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 7. marca 2005).

Dňa 6. apríla 2005 súdny znalec oznámil, že bude meškať s predložením znaleckého posudku,   pretože   v ním   určenom   termíne   sa   navrhovateľka   nedostavila   k vykonaniu obhliadky spornej nehnuteľnosti, a žiadal, aby jej túto povinnosť uložil okresný súd.Dňa 3. mája 2005 okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi, aby do 30 dní od jeho doručenia   vypracoval   znalecký   posudok   s tým,   že   ak   niektorý   z účastníkov   neposkytne súčinnosť, okresný súd použije proti nemu poriadkové opatrenia (spis bol súdnemu znalcovi doručený 4. mája 2005).

Dňa   9.   júna   2005   súdny   znalec   oznámil   okresnému   súdu,   že   navrhovateľka nerešpektuje nariadené termíny   obhliadky   nehnuteľnosti,   a súčasne   súdny   znalec žiadal o upresnenie jeho úlohy zahrnúť alebo nezahrnúť do trhovej hodnoty nehnuteľnosti náklady vynaložené sťažovateľkou po zániku BSM.

Dňa   16.   júna   2005   okresný   súd   uložil   navrhovateľke   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty, aby poskytla súčinnosť súdnemu znalcovi.

Dňa 24. júna 2005 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.Dňa 22. júla 2005 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom.Dňa 26. augusta 2005 sa sťažovateľky nesúhlasne vyjadrili k znaleckému posudku.Dňa 29. septembra 2005 okresný súd vyzval súdneho znalca, aby opravil znalecký posudok a v súlade s uznesením určil všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti k 18. novembru 1991 (zánik BSM), a v prípade, že to nie je možné, aby oznámil dôvody.

Dňa 14. októbra 2005 súdny znalec oznámil okresnému súdu, že správne vypracoval znalecký   posudok   a určil   trhovú   hodnotu   nehnuteľnosti   k 18.   novembru   1991   bez zohľadnenia nákladov vynaložených navrhovateľkou, tak ako mu to uložil okresný súd.Dňa 14. decembra 2005 okresný súd zaslal doplňujúce stanovisko súdneho znalca na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 2. marca 2006 okresný súd uznesením rozhodol o odmene súdneho znalca. Dňa 11. augusta 2006 bol nariadený termín pojednávania na 15. november 2006.Dňa 15. novembra 2006 bolo pojednávanie odročené na 28. november 2006 z dôvodu návrhu právnej zástupkyne sťažovateliek.

Dňa   28.   novembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   vyhlásený rozsudok č. k. 14 C 155/94-294.

Dňa 2. januára 2007 sťažovateľky podali odvolanie proti rozsudku.Dňa   29.   januára   2007   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o uvedenom odvolaní.

Dňa 4. februára 2008 krajský súd nariadil termín pojednávania na 2. apríl 2008.Dňa   1.   apríla   2008   bol   spísaný   úradný   záznam   o zrušení   termínu   pojednávania z dôvodu, že právna zástupkyňa sťažovateliek nemá vykázané doručenie predvolania.Dňa 30. apríla 2008 bolo vydané uznesenie krajského súdu, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Dňa 10. júna 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 14. januára 2009 súd požiadal rôzne realitné kancelárie o poskytnutie informácií. Dňa 5. marca 2009 súd opakovane požiadal rôzne realitné kancelárie o poskytnutie informácií.

Dňa 14. decembra 2009 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Dňa   29.   januára   2010   sťažovateľky   podali   odvolanie   proti   uzneseniu   o nariadení znaleckého dokazovania v časti platenia preddavku.

Dňa   3.   marca   2010   bolo   vydané   opravné   uznesenie   k uzneseniu   o nariadení znaleckého dokazovania.

Dňa 9. marca 2010 bola súdu doručená žiadosť navrhovateľky o odpustenie platenia preddavkov na znalecký posudok.

Dňa   30.   marca   2010   okresný   súd   vyzval   na   prešetrenie   osobných,   zárobkových a majetkových pomerov navrhovateľky.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 155/94 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a rovnako   aj   podľa   čl.   38   ods.   2   listiny   osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

V danej   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   sťažovateliek   došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na   strane   odporcu,   a to   na   základe   univerzálnej   sukcesie   (titulom   dedenia).   Keďže univerzálna sukcesia vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo, konajúci súd nemusel   uplatňovanú   zmenu   uznesením   pripustiť.   Sťažovateľky   totiž   vstúpili   do predmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov konania. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam pre vymedzenie obdobia,   ktoré   podlieha   posúdeniu   namietanej   protiústavnosti   konania   odporcu,   pretože v uvedenom   prípade   v dôsledku   súdom   povolenej   zmeny   účastníkov   konania   nedošlo ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale ku procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu.

Aj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľky môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo tejto zmene.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní,   v ktorom   sa   rozhoduje   o vyporiadaní   BSM   po   rozvode, môže predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s určovaním   jej   hodnoty   znaleckým dokazovaním. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateliek v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu   (alebo   na   ťarchu   ich   právneho   predchodcu)   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateliek. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu založenú na tvrdení, že konanie bolo predĺžené aj v dôsledku správania odporcu, a to nedostavením sa na nariadený termín pojednávania, ústavný súd nepovažuje tento argument za dôvodný, pretože z vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že v priebehu konania pred okresným súdom sa uskutočnilo 17 pojednávaní, pričom odporca svoju neúčasť v prípade vykázaného doručenia predvolania riadne ospravedlnil. V prípade sťažovateliek neospravedlnená neúčasť na nariadených pojednávaniach tiež zistená nebola.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   takmer   16-ročné   trvanie   preskúmavaného   konania (od podania   návrhu   5.   októbra   1994   až   dosiaľ)   je   už   samo   osebe   celkom   jednoznačne neprimerané (aj keď sa spis nachádzal určitú dobu aj na krajskom súde, za ktoré obdobie okresný súd nezodpovedá).

Ústavný   súd   však   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v posudzovanom   konaní   aj opakovane   nečinný,   a to   konkrétne   od   20.   februára   1995   do   21.   augusta   1995   (šesť mesiacov), od 5. decembra 1995 do 5. augusta 1996 (osem mesiacov), od 13. mája 1998 do 26. augusta   1999 (pätnásť mesiacov),   od 2.   marca 2006   do   15.   novembra   2006   (osem mesiacov), od 10. júna 2008 do 14. januára 2009 (sedem mesiacov) a od 5. marca 2009 do 14. decembra 2009 (viac ako deväť mesiacov). Uvedený postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože minimálne počas štyroch rokov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci konania v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádzali,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobie   nečinnosti okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   K uvedenej nečinnosti,   a teda   k prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Obranu   predsedníčky okresného   súdu,   že   v danom   prípade „sudca   subjektívnym   konaním   nezavinil   vznik prieťahov v konaní“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateliek na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už   uviedol,   že   ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateliek   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľkám ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky   sa   domáhali   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 8 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateliek,   najmä   vzhľadom   na   celkovo   dlhé   trvanie napadnutého   konania   a na   povahu   veci   považuje   za   primerané   každej   zo   sťažovateliek v sume po 3 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľkám vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri   účelne   vykonané   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   spísanie sťažnosti   zo 16.   októbra   2009,   písomné   vyjadrenie   z 29.   apríla   2010).   Za   dva   úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 €, za jeden úkon vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume jedenkrát 120,23 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jednu   sťažovateľku   predstavujú   sumu   352,03   €.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 281,62 € v prípade jednej sťažovateľky. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 6,95 € v roku 2009 a 1x 7,21 €) v prípade dvoch sťažovateliek tvorí náhrada   trov   právnej   služby   advokátom   celkovú   sumu   584,35   €   v zmysle   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľky   si   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia v sume 445,04 €, ústavný súd im priznal náhradu trov   právneho   zastúpenia   v uplatnenej   sume,   tak   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 3.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2010