znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 85/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 187/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára 2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 187/05.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. augusta 2008 žalobu proti U., a. s., pričom okresný súd mu vyrubil zaplatiť súdny poplatok, ktorý nie je schopný zaplatiť, čím dochádza k porušeniu jeho základných práv. Výšku poplatku, na zaplatenie ktorého bol vyzvaný, sťažovateľ neuviedol. Žiadal preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„Okresný súd opakovane (rozsudok Európskeho súdu č. 46844/99) porušuje práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 – medzinárodného dohovoru.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 150.000 Eur v lehote   15   dní   od   dňa   doručenia   Nálezu   Ústavného   súdu,   z dôvodu   opakovania porušovania základných ľudských práv sudkyňou.

Ústavný   súd   zrušuje   uznesenie   7C/187/05-229   a oslobodzuje   D.   B.   od súdnych poplatkov až do čias zlepšenia jeho finančnej situácie.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III konať vo veci 7C/187/05 bez prieťahov bezodkladne.   V   prípade ďalších prieťahov je súd   povinný 10x-násobok sumy 150.000 Eur po prieťahoch dlhších ako 2 mesiace, bez nutnosti podať ústavnú sťažnosť, iba na žiadosť sťažovateľa.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   v sťažnosti,   okrem   iného,   uviedol: „To   dáva   obraz   o verejnom kriminálnom výkone súdnictva... a je založené na čisto mafiánskych základoch, keď šialený úradník sa domáha poplatkov...“, „Zákonná sudkyňa opakovane porušuje základne práva sťažovateľa   a bráni   mu,   aby   sa   dostal   k vlastnému   majetku...“,   „  ...   zákonná   sudkyňa JUDr. V. L. recidivista, ktorá už bola odsúdená Európskym súdom...“

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu konkrétnej sudkyne, na adresu súdnictva so snahou dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá   ako   neprijateľná   podľa   čl.   35   ods.   3   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“   (Řehák   v. Česká   republika,   No.   67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom   podaní   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a hrubo   uráža   súdny   stav,   jeho konkrétnych   sudcov,   a to   v rozpore   s princípmi   zachovávania   úcty   k ústavnému   súdu a sudcom všeobecných súdov.

Správanie sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť. Z toho dôvodu už bolo bezpredmetné   rozhodovať   aj   o sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009