SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 85/09-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 187/05, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 187/05.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. augusta 2008 žalobu proti U., a. s., pričom okresný súd mu vyrubil zaplatiť súdny poplatok, ktorý nie je schopný zaplatiť, čím dochádza k porušeniu jeho základných práv. Výšku poplatku, na zaplatenie ktorého bol vyzvaný, sťažovateľ neuviedol. Žiadal preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„Okresný súd opakovane (rozsudok Európskeho súdu č. 46844/99) porušuje práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 – medzinárodného dohovoru.
Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 150.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, z dôvodu opakovania porušovania základných ľudských práv sudkyňou.
Ústavný súd zrušuje uznesenie 7C/187/05-229 a oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov až do čias zlepšenia jeho finančnej situácie.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III konať vo veci 7C/187/05 bez prieťahov bezodkladne. V prípade ďalších prieťahov je súd povinný 10x-násobok sumy 150.000 Eur po prieťahoch dlhších ako 2 mesiace, bez nutnosti podať ústavnú sťažnosť, iba na žiadosť sťažovateľa.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v sťažnosti, okrem iného, uviedol: „To dáva obraz o verejnom kriminálnom výkone súdnictva... a je založené na čisto mafiánskych základoch, keď šialený úradník sa domáha poplatkov...“, „Zákonná sudkyňa opakovane porušuje základne práva sťažovateľa a bráni mu, aby sa dostal k vlastnému majetku...“, „ ... zákonná sudkyňa JUDr. V. L. recidivista, ktorá už bola odsúdená Európskym súdom...“
Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu konkrétnej sudkyne, na adresu súdnictva so snahou dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža súdny stav, jeho konkrétnych sudcov, a to v rozpore s princípmi zachovávania úcty k ústavnému súdu a sudcom všeobecných súdov.
Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu možno označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť. Z toho dôvodu už bolo bezpredmetné rozhodovať aj o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2009