znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 85/06-78

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   senátu   22. novembra 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Ľudmily Gajdošíkovej   v   konaní   o   sťažnosti   Mesta   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. P.   B.,   B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Er 46/05 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Mesta   P.   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Er 46/05 p o r u š e n é   b o l o.

2. Uznesenie   Okresného   súdu   Trnava   sp.   zn.   27   Er   46/05   zo   16. novembra 2005 z r u š u j e   a vec v r a c i a   Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

3. Mestu   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   100 000 Sk   (slovom stotisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť Mestu P. trovy konania v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. P. B., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 85/06-55 z 29. marca 2006 prijal sťažnosť Mesta P. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   v   časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Er 46/05.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresný súd poverením č. 5207/025990 zo 7. marca 2005 poveril súdneho exekútora Ing. Mgr. I. R. (ďalej len „exekútor“), Exekútorský úrad T. (ďalej len „exekútorský úrad“) na vykonanie exekúcie voči sťažovateľovi ako povinnému pre pohľadávku oprávneného JUDr. V. Š. (ďalej len „2. oprávnený“) v sume 17 066 840 Sk s   príslušenstvom   a   trovy   exekúcie   na   základe   notárskej   zápisnice   sp.   zn.   N 469/97, Nz 439/97 (ďalej len „notárska zápisnica“), napísanej na Notárskom úrade v B. (ďalej len „notársky úrad“) notárom JUDr. I. M. (ďalej len „notár“) 26. novembra 1997. Exekúcia bola exekútorským úradom vedená pod sp. zn. Ex 146/05.

Sťažovateľ   využil   dostupný   procesný   prostriedok   obrany   a   21. apríla 2005   podal proti exekúcii námietky, kde namietal formálne nedostatky poverenia z dôvodu rozporu so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“),   exekučným   titulom   a   rozporu exekučného titulu s poverením a upovedomením o začatí exekúcie. Žiadal, aby okresný súd vyhovel   jeho   námietkam   a   exekúciu   zastavil.   Dňa   29. novembra 2005   podal   návrh na zastavenie   exekúcie,   o   ktorom   okresný   súd   nerozhodol,   pretože   16. decembra 2005 exekútor vrátil okresnému súdu poverenie na výkon exekúcie. Poukázal tiež na prebiehajúce konanie vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 10 C 13/03 o určenie neplatnosti právneho záväzku obsiahnutého v exekučnom titule.

Okresný súd uznesením sp. zn. 27 Er 46/06 zo 16. novembra 2005 zamietol návrh sťažovateľa na odklad exekúcie a taktiež predmetným uznesením zamietol námietky proti exekúcii, čím mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľovho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ vidí porušenie jeho práv v tom, že:

- 2. oprávnený nepreukázal, že mu bola postúpená pohľadávka JUDr. Ľ. M. (ďalej len „1. oprávnený“) zákonom aprobovaným spôsobom, a teda nebol aktívne legitimovaný na vymáhanie postúpenej pohľadávky a že

- exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica, neobsahuje určitý a presný právny dôvod, presné určenie predmetu plnenia, čo do obsahu a rozsahu plnenia a neobsahuje ani čas plnenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním Spr 307/06 z 10. marca 2006, v ktorom uviedla prehľad úkonov okresného súdu a účastníkov so zameraním na otázku, či okresný súd konal bez zbytočných prieťahov, a z toho dôvodu považovala sťažnosť za nedôvodnú. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevyjadrila. Na ďalšiu výzvu ústavného súdu z 10. apríla 2006 predsedníčka okresného súdu uviedla:

„V nadväznosti na Váš list zo dňa 10. 4. 2006, ktorým ste nám zaslali doplnenie sťažnosti v predmetnej veci v súvislosti s podaním Mesta P. vo veci tun. súdu 27 Er 46/05 s tým, že nás žiadate o prípadné doplnenie nášho vyjadrenia z 10. 3. 2006, Vám oznamujem, že trváme na našom vyjadrení zo dňa 10. 3. 2006 a nepovažujeme za potrebné ho doplniť.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, jej príloh a z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 27 Er 46/05 ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa   26. novembra 1997   bola   notárom   napísaná   notárska   zápisnica,   v ktorej sa sťažovateľ   zaviazal   zaplatiť   záväzok   vyplývajúci   zo   Zmluvy   o   poskytovaní   právnej pomoci   (ďalej   len   „zmluva“)   a   Dodatku   č. 1   k   tejto   zmluve   2. oprávnenému a 1. oprávnenému a súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Dňa 17. januára 2001 sťažovateľ podal návrh na určenie neplatnosti Dodatku č. 1 k zmluve, ktorý Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 22 C 71/01 z 18. decembra 2001   zamietol   z   dôvodu   nepreukázania   naliehavého   právneho   záujmu   v zmysle   § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9 Co 173/02 zo 4. septembra 2002 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Na základe notárskej zápisnice podali 1. a 2. oprávnení 12. marca 2001 bývalému Okresnému súdu Piešťany (ďalej len „bývalý okresný súd“) návrh na začatie exekučného konania proti sťažovateľovi, každý zvlášť, Exekútorskému úradu Ing. V. H., B.

Bývalý   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Er   461/01   návrh   o   udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie v prospech 1. oprávneného zamietol pre jeho nedostatky.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Bývalý   okresný   súd   po   opätovnom   doručení   návrhu   na   vykonanie   exekúcie uznesením sp. zn. 4 Er 461/01 z 2. apríla 2002 tento zamietol.

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   9 Co 222/02   z   30.   septembra   2002   rozhodnutie bývalého okresného súdu potvrdil.

Bývalý   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   11   Er   462/01   z   11. mája 2001   žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech 2. oprávneného zamietol.

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   8 Co 239/01   zo   17. augusta 2001   rozhodnutie bývalého okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Bývalý okresný súd 22. januára 2002 opätovne rozhodol o predmetnom návrhu tak, že poverenie na vykonanie exekúcie vydal.

Sťažovateľ   podal   13. marca 2002   námietky   proti   exekúcii   a   návrh   na   odklad exekúcie.

Bývalý okresný súd uznesením sp. zn. 11 Er 462/01 z 2. októbra 2002 povolil odklad exekúcie, pretože na návrh povinného bolo Okresným súdom Bratislava I začaté konanie pod sp. zn. 15 C 136/02 o určenie neplatnosti právneho záväzku vyplývajúceho z notárskej zápisnice.

Dňa 22. novembra 2002 vzal 2. oprávnený v celom rozsahu späť návrh na vykonanie exekúcie z 12. marca 2001 a požiadal o zastavenie exekúcie.

Dňa 14. februára 2005 uzavreli 1. a 2. oprávnení „Zmluvu o postúpení pohľadávky“, podľa ktorej 1. oprávnený postúpil svoju pohľadávku voči sťažovateľovi 2. oprávnenému, ktorý   17.   februára   2005   podal   exekútorovi   návrh   na   vykonanie   exekúcie   v   sume 17 066 840 Sk s 9,68 % úrokom z omeškania od 19. januára 2001 až do zaplatenia. Okresný súd udelil 7. marca 2005 exekútorovi poverenie č. 5207/025990 na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľ podal okresnému súdu 22. apríla 2005 námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie, ktoré okresný súd uznesením sp. zn. 27 Er 46/05 zo 16. novembra 2005 zamietol.

Dňa 28. novembra 2005 doručil právny zástupca sťažovateľa faxom okresnému súdu návrh na odklad exekúcie.

Dňa   29. novembra 2005   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   návrh   na   zastavenie exekúcie.

Exekútor   vrátil   16. decembra 2005   okresnému   súdu   poverenie   na   vykonanie exekúcie, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Dňa   21. februára 2006   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za návrh na odklad exekúcie.

Dňa   10. marca 2006   doručil   právny   zástupca   sťažovateľa „Späťvzatie   návrhu povinného na odklad exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení noviel“.

Dňa   23. mája 2006   okresný   súd   oznámil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa, že o návrhu povinného na odklad exekúcie a o následnom späťvzatí okresný súd nerozhodol z dôvodu, že návrh zaslaný faxom dňa 28. novembra 2005 nebol v lehote 3 dní v zmysle § 42 ods. 1 OSP doplnený a súd naň nemohol prihliadnuť. V oznámení bolo tiež uvedené, že o návrhu na zastavenie exekúcie nerozhodol z dôvodu, že exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie a exekútor 16. decembra 2005 vrátil poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle § 60 písm. e) Exekučného poriadku.

V čase rozhodovania okresného súdu prebiehalo na Okresnom súde Bratislava III konanie   pod   sp. zn.   10 C 13/03   o   určenie   neplatnosti   právneho   záväzku   určeného v exekučnom titule.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri svojom rozhodovaní ústavný súd vychádza zo základných ústavných princípov, súčasťou ktorých sú aj princípy právneho štátu. K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických záruk uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, je úlohou štátu zabezpečiť takú právnu úpravu týchto konaní,   ktorá   zaručuje   každému   nositeľovi   základných   práv   a   slobôd   prostredníctvom procesných záruk reálny výkon a ochranu jeho základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní   predpokladá   aj   to,   že   orgán   verejnej   moci,   pred   ktorým   sa   takéto   konanie uskutočňuje,   koná   nestranne,   nezávisle   a   s využitím   všetkých   zákonom   vytvorených prostriedkov   na dosiahnutie   účelu   takýchto   procesných   postupov.   Ústavný súd   osobitne upozorňuje na objektivitu postupu orgánu verejnej moci (napr. II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako   aj   ničím   nepodložená   možnosť   úvahy   orgánu   verejnej   moci   bez   akýchkoľvek objektívnych   hraníc,   ktoré   sú   vymedzené   zákonnými   spôsobmi   zisťovania   skutkového základu pre prijatie rozhodnutia.

Obsah   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   (obdobne   aj   práva na spravodlivý súdny proces) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.   Jeho   obsahom   je   i   upravené   relevantné   konanie   súdov   a iných   orgánov Slovenskej   republiky.   Ak   je   toto   konanie   v   rozpore   s   procesnými   zásadami,   porušuje ústavnoprávne princípy. Uvedené princípy sa uplatňujú aj pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, ktorý je osobitným druhom civilného procesu.

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   domáhať sa   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Článkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje ochrana viacerých záujmov. Prvým z nich je prístup k súdu. Podľa doterajšej rozhodovacej činnosti (II. ÚS 143/02) účelom citovaného článku je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu alebo iného orgánu právnej ochrany o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade s procesnými zásadami, orgány verejnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho konania (nález II. ÚS 14/01 z 24. augusta 2001).

Ústavný súd v zásade nie je oprávnený a povinný preskúmavať skutkové zistenia a právne závery všeobecných súdov, ktoré boli základom pre ich rozhodnutia. Skutkové a právne   závery   všeobecných   súdov   sú   predmetom   kritiky   ústavného   súdu   len   vtedy, ak vyvodené závery sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie konkrétneho základného práva alebo slobody podľa čl. 46 až 50 ústavy.

Vychádzajúc   z uvedených   zásad   bol   predmetom   záujmu   ústavného   súdu   postup okresného   súdu   v namietanom   konaní   pri   rozhodovaní o námietkach   sťažovateľa   proti exekúcii a jeho návrhu na odklad exekúcie, ktorý tieto návrhy uznesením sp. zn. 27 Er 46/05 zo 16. novembra 2005 zamietol.

Nútený   výkon   súdnych   a   iných   rozhodnutí   vrátane   súdnej   exekúcie   podľa Exekučného   poriadku   je   podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností.

1. Jednou   zo   základných   procesných   podmienok   exekučného   konania   je   riadny a úplný   návrh   na   vykonanie   exekúcie.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnosti, jej   príloh a spisu okresného súdu zistil nasledovné:

a) suma, ktorá je predmetom vymáhania v exekučnom konaní, je v bode 4 notárskej zápisnice   určená tak,   že odkazuje na odmenu dohodnutú v čl. II   bod 1 „Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnej pomoci“ z 15. decembra 1995. V skutočnosti o odmene pojednáva článok Dodatku č. 1 označený číslom III, ktorý ju stanovuje ako 10 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom zmluvy o predaji podniku navýšenej o daň z pridanej hodnoty. V zmluve   o predaji   podniku   bola   kúpna   cena   podniku   stanovená   na   82 000 000 Sk a v zmysle bodu 4 notárskej zápisnice by teda mala predstavovať „hodnotu veci“. V návrhu na   vykonanie   exekúcie   je   obsah   záväzku   určený   podľa   rozsudku   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 33 Cb 2/98, ktorým tento zaviazal (kupujúceho podľa zmluvy o predaji podniku)   zaplatiť   navrhovateľovi   (predávajúcemu   podľa   zmluvy   o   predaji   podniku) 82 000 000 Sk s 1 % z istiny od 7. októbra 1992 až do zaplatenia za každých 30 dní do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, t. j. určený z priznanej istiny a jej príslušenstva, celkom podľa oprávneného v sume 159 080 000 Sk a prísl. - úrok z omeškania 9,68 % od 19. januára 2001 až do zaplatenia určený podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. V tejto sume je určená aj vymáhaná pohľadávka v poverení na   vykonanie   exekúcie,   z čoho   vyplýva   zrejmý   rozpor   v   určení   odmeny,   ktorá   bola stanovená odlišne z dôvodu rozdielneho výkladu neurčito definovaného obsahu záväzku.

b) Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že prechod práv a povinností nebol preukázaný listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom.

2. Základným   procesným   predpokladom   pre   výkon   exekúcie   je   aj   vykonateľný exekučný   titul.   Predmetom   namietaného   porušenia   označených   práv   sťažovateľa   bola predovšetkým otázka vykonateľnosti exekučného titulu (notárskej zápisnice), ktorý musí byť presný a zreteľný, a pokiaľ sa dlžník zaväzuje na peňažné plnenie, musí byť uvedená presná   suma   dlhu,   resp.   presný   spôsob   jej   výpočtu.   Predmetná   notárska   zápisnica neobsahuje   konkrétnu   sumu   na   plnenie   a   presný   spôsob   určenia   úrokov   z   omeškania v prípade   neplnenia   záväzku.   Okrem   absencie   presne   vymedzeného   obsahu   a   rozsahu plnenia je v notárskej zápisnici nedostatočne vymedzený aj právny dôvod plnenia, ktorý je v bode 3 uvedený ako „vybavenie právnej veci“ a v bode 4 aj ako „úspech v spore“.

3.   Námietkové   konanie   je   okrem   iného   aj   platformou   pre   riešenie   procesných pochybení,   ku   ktorým   môže   dôjsť   pri   rozhodovaní   o   poverení   na   vykonanie   exekúcie. Okresný   súd   preskúma   namietané   dôvody,   pre   ktoré   považuje   povinný   exekúciu za neprípustnú a rozhodne o nich uznesením.

Uznesenie   okresného   súdu   sp. zn.   27 Er 46/05   zo   16. novembra 2005   nedáva odpoveď   na   všetky   otázky,   na   ktoré   sťažovateľ   v   námietkach   poukazoval.   Súčasťou namietaného porušenia sťažovateľom označených práv je aj právo na také odôvodnenie súdneho   rozhodnutia,   ktoré   jasne   a   zrozumiteľne   dáva   odpoveď   na   všetky   právne a skutkovo   relevantné   otázky   súvisiace   s predmetom   súdnej   ochrany,   t. j.   s   uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru teda vyžaduje, aby sa súd jasným, právne konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru ústavného súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty nespĺňa.

Z uvedeného   vyplýva,   že okresný   súd   postupoval   v   exekučnom   konaní a pri rozhodovaní   o   námietkach   sťažovateľa   proti   exekúcii   a   jeho   návrhu   na   odklad exekúcie   v rozpore   s procesnými   zásadami   a   ústavnoprocesnými   princípmi   (najmä Exekučný poriadok a Občiansky súdny poriadok), čím porušil v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 27 Er 46/05 základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

O podanom   návrhu   na   zastavenie   exekúcie   z   29. novembra 2005   okresný   súd už nerozhodoval,   a to   z dôvodu,   že   16. decembra 2005   exekútor   vrátil   okresnému   súdu poverenie   na   vykonanie   exekúcie,   pretože   exekučné   konanie   sa   skončilo   vymožením pohľadávky.

IV.

Ak   ústavný   súd   sťažnosti   vyhovie,   rozhodnutie,   ktorým   bolo   porušené   základné právo, zruší (§ 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a môže vec vrátiť na ďalšie konanie [§ 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde]. V danom prípade na ochranu základného práva   sťažovateľa   bolo   potrebné   nielen   napadnuté   rozhodnutie   okresného   súdu   zrušiť, ale aj vrátiť vec na ďalšie konanie.

V ďalšom postupe sú všeobecné súdy viazané právnym názorom ústavného súdu vysloveným   v   tomto   rozhodnutí.   V opätovnom   rozhodovaní   o   námietkach   oprávneného bude ich úlohou posúdiť otázku vykonateľnosti exekučného titulu, zhody exekučného titulu s návrhom   na   vykonanie   exekúcie   a   s   poverením   na   vykonanie   exekúcie   a   v   prijatom uznesení   vysporiadať   sa   s   obranou   povinného   v   relevantnom   skutkovom   a   právnom odôvodnení rozhodnutia.

V súlade s § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd zaoberal žiadosťou sťažovateľa   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľ   požadoval finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, čo odôvodnil tým, že namietaným postupom a rozhodovaním   okresného   súdu   mu   bola „... spôsobená   značná   právna   neistota.   Táto sa prejavuje   predovšetkým   v   tom,   že   konajúce   súdy   pri   svojom   rozhodovaní   popreli základné zásady súdneho konania, keď sa dopustili denegatio iustitiae a porušenia zásady iura novit curia“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým charakter porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, spôsob akým k tomuto porušeniu došlo, ako aj možnú, najmä nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená, ústavný súd dospel k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk bude v danom prípade primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia pred ústavným   súdom   advokátom   JUDr.   P.   B.   Sťažovateľ   žiadal   úhradu   trov   konania v sume 5 302 Sk za dva úkony právnej služby.

Ústavný   súd   pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z návrhu   právneho   zástupcu sťažovateľa a priznal mu úhradu trov konania v sume 5 302 Sk, ktorú požadoval, pretože táto suma bola nižšia, ako suma vypočítaná v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2006