znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 85/04-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2004 v senáte zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla   a zo   sudcov   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   Lajosa Mészárosa   o sťažnosti   Lesného   spoločenstva   Štiavnik,   s.   r.   o.,   so   sídlom   v Štiavniku, zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   Ch.,   so   sídlom   K.   N.   M.,   vo   veci   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 47 K 311/01 takto

r o z h o d o l :

Základné právo Lesného spoločenstva Štiavnik, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   47   K 311/01   p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. februára 2004 doručená sťažnosť Lesného spoločenstva   Štiavnik, s. r. o., so sídlom v Štiavniku (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.   M. Ch., so sídlom K. N. M., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 47 K 311/01.

Sťažovateľ podal 9. septembra 2001 krajskému súdu návrh na vyhlásenie konkurzu na   majetok   dlžníka   M.   Š.   –   MILOMONT,   T.   (ďalej   len   „dlžník“).   Krajský   súd 14. mája 2002 ustanovil vo veci predbežného správcu a určil mu lehotu na podanie správy do 90 dní. Od uvedeného dňa sťažovateľ nezaregistroval vo veci ďalšiu činnosť krajského súdu.

Sťažovateľ v doterajšom priebehu konania žiadal o odstránenie prieťahov v konaní urgenciou   z 18.   marca   2002   a sťažnosťou   na   nečinnosť   z 21.   mája   2003.   Z odpovede predsedu krajského súdu na túto sťažnosť zo 7. júla 2003 sp. zn. Spr. 10 079/03 vyplýva, že krajský súd dvakrát vyzval predbežného správcu na predloženie správy, ale tento správu napriek   tomu   nepredložil.   Predseda   krajského   súdu   v tomto   liste   konštatuje,   že „v predmetnej veci skutočne vznikajú prieťahy, avšak tieto nie sú zavinené nečinnosťou súdu“.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd svojím doterajším postupom v namietanom konaní spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, a tým porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ žiada aj priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia 700 000 Sk, čo zdôvodňuje popri finančnej strate 1 427 509,70 Sk aj pretrvávajúcim napätím a spormi medzi   vedením   spoločnosti   a jej   členmi,   právnou   neistotou   a psychickou   záťažou manažérov sťažovateľa, čo sa negatívne odzrkadľuje aj na ich zdravotnom stave.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti rozhodol nasledovne:„Základné   právo   navrhovateľa   –   Lesné   spoločenstvo   Štiavnik,   s.   r.   o.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Krajský   súd   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   47   K 311/01 o vyhlásenie konkurzu bolo porušené.

Krajskému   súdu   Banská   Bystrica   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 47 K 311/01 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700.000, - Sk (slovom sedemstotisíc korún), ktoré je Krajský súd Banská Bystrica povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd Banská Bystrica je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 23 580, - Sk (2 právne úkony á 11 650,- Sk + réžia á 136,- Sk = 23 572,- Sk, zaokrúhlene § 25-23 580,- Sk) na účet JUDr. M. Ch. vo VÚB a. s. Čadca – expo Kys. Nové Mesto č. ú.... do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

Ústavný súd sťažnosť   sťažovateľa   8.   apríla 2004   predbežne prerokoval   a pretože nezistil dôvody na jej odmietnutie, prijal ju na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval krajský súd, aby sa vyjadril k sťažnosti a súčasne ho vyzval rovnako aj sťažovateľa, aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Na túto výzvu sťažovateľ a krajský súd oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Krajský súd k sťažnosti uviedol:„Zo spisového materiálu som zistil, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný veriteľom 14. 9. 2001, následne bola vykonaná lustrácia zaplatenia preddavku predbežného správcu konkurznej podstaty dňa 25. 9. 2001 (č. l. 14). Výzva podľa § 4b ZKV týkajúca sa skúmania podmienok na vyhlásenie konkurzu bola dlžníkovi zaslaná 6. 2. 2002 (č. l. 15). Do vydania uznesenia o ustanovení predbežného správcu dňa 14. 5. 2002 boli vykonané zo strany súdu úkony v primeranom časovom slede. Dňa 20. 10. 2002 súd vyzval predbežného správcu   konkurznej   podstaty   na   predloženie   správy.   Následne   predloženie   správy niekoľkokrát bezvýsledne urgoval, v dôsledku čoho uznesením (č. l. 53) rozhodol o výmene predbežného správcu, novému ustanovenému predbežnému správcovi uložil v lehote do 60 dní vypracovať správu. Dňa 14. 5. 2004 bola súdu doručená správa predbežného správcu JUDr. K. o zistení majetku dlžníka. Následne súd vyhlásil uznesením č. k. 47 24 K 311/01– 65 zo dňa 20. 5. 2004 konkurz na majetok M. Š., T..

K časovej postupnosti úkonov zo strany súdu v predmetnej veci zaujala stanovisko konajúca sudkyňa JUDr. A. A. dňa 28. 5. 2004, ktoré Vám v prílohe postupujem.

Z dôvodov uvedených vyššie nepovažujem sťažnosť za opodstatnenú a netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“.

Konajúca   sudkyňa   uviedla   k procesným   úkonom   súdu   vo   svojom   vyjadrení z 28. mája   2004   adresovanom   zastupujúcej   podpredsedníčke   obchodného   oddelenia krajského súdu nasledovné:

„Na základe Vašej žiadosti o vyjadrenie sa a predloženie spisu 47 – 24 K 311/01 v súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou Vám v prílohe predkladám spis a nasledovné vyjadrenie:

V predmetnej   konkurznej   veci   sa   pridržiavam   svojho   doterajšieho   vyjadrenia   zo 16. 3. 2004, v ktorom som o. i. uviedla konkrétne všetky úkony súdu, s uvedením dátumu vykonania úkonu a doplňujem toto stanovisko o úkony, ktoré boli vykonané od predloženia horeuvedeného stanoviska:

1. Uznesenie   č.   k.   47–24   K 311/01–53   zo   dňa   15.   3.   2004   o zbavení   funkcie predloženého   správcu   JUDr.   S.   a ustanovení   nového   predbežného   správcu JUDr. K.   bolo   doručené   dlžníkovi   a predbežným   správcom   –   2.   4.   2004   – vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, spis daný na lehotu 60 dní – viď výrok uznesenia.

2. 13. 5. 2004 bola súdu doručená správa predbežného správcu JUDr. K. o zistení majetku dlžníka.

3. 20. 5. 2004 bol vo veci vyhlásený konkurz na dlžníka: M. Š., T. – viď uznesenie č. k. 47–24 K 311/0 –65 zo dňa 20. 5. 2004.

4. 20.   5.   2004 som Opatreniami č.   k.   47–24   K 311/01–70   dala pokyny   SKP   na vykonanie súpisu a predkladanie správ, OP č. k. 47–24 K 311/01–74 – pokyny SKP   na   vypracovanie   plánu   speňažovania   (§   27   ods.   8   ZKV),   OP č. k. 47 24 K 311/01-76 pokyny na predkladanie správ o príjmoch a výdavkoch, OP   č. k. 47–24   K 311/01–85   pokyny   SKP   na   prípravu   prieskumného pojednávania a zoznamov konk. prihlášok.

5. OP č. k. 47–24 K 311/01–73 z 20. 5. 2004 som uložila úpadcovi povinnosti podľa § 17 ods. 1 ZKV.

6. Uznesením č. k. 47–24 K 311/01–65 z 20. 5. 2004 som súčasne podľa § 20a ZKV zvolala   schôdzu   konkurzných   veriteľov   na   deň   4.   8.   2004   a na   preskúmanie prihlášok   som   nariadila   prieskumné   pojednávanie   podľa   §   21   ZKV   na   deň

22. 9. 2004   (súčasne   som   na   prieskumné   pojednávanie   predvolala   úpadcu a správcu)

7. 20. 5. 2004 boli vykonané všetky úpravy v zmysle § 13 ZKV (viď obsah spisu).“.

Okrem   toho   na   pomerne   veľkom   priestore   vyjadrila   k veci   svoje   právne stanovisko (odôvodnenie) k doterajšiemu postupu krajského súdu.

Ústavný súd zo spisu zistil, že návrh sťažovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka   bol   doručený   krajskému   súdu   14.   septembra   2001.   Preddavok   pre   správcu konkurznej podstaty bol zložený 25. septembra 2001.

Po tomto dátume boli procesné úkony krajského súdu nasledovné:

1. Dňa   7.   februára   2002   krajský   súd   vyzval   dlžníka,   aby   predložil   zoznam aktív a pasív a súčasne vyzval Sociálnu poisťovňu, pobočku Žilina, aby oznámila, či má proti dlžníkovi splatnú pohľadávku.

2.   Listom   doručeným   14.   februára   2002   Sociálna poisťovňa   oznámila   krajskému súdu, že má proti dlžníkovi pohľadávku vo výške 68 407 Sk.

3. Dňa 25. februára 2002 bolo krajskému súdu doručené odvolanie dlžníka proti návrhu na vyhlásenie konkurzu.

4. Dňa 25. marca 2002 sťažovateľ doručil krajskému súdu návrh na ustanovenie predbežného správcu (v podaní poukazuje na doterajšiu nečinnosť krajského súdu a z toho hroziace zníženie majetku dlžníka a nemožnosť uspokojiť pohľadávky sťažovateľa).

5.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   47–24   K 311/01–40   zo   14.   mája 2002   ustanovil predbežného správcu JUDr. R. S. a uložil mu, aby predložil správu v lehote do 90 dní.

6.   Krajský   súd   prípisom   z 22.   októbra   2002   vyzval   JUDr.   S.,   aby   v súlade s uznesením súdu do 30 dní predložil správu.

7. Krajský súd prípisom z 2. apríla 2003 opätovne vyzval JUDr. S., aby v súlade s uznesením súdu do 30 dní predložil požadovanú správu.

8. Krajský súd prípisom zo 14. júla 2003 urgoval   u JUDr. S. predloženie správy v lehote do 30 dní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty v sume 5 000 Sk.

9. Krajský   súd   uznesením   č.   k.   47–24   K 311/01–49   z 15.   januára   2004   uložil JUDr. S. poriadkovú pokutu 5 000 Sk a vyzval ho, aby predložil správu do 15 dní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty v sume 50 000 Sk.

10. Krajský   súd   uznesením   č.   k.   47–24   K 311/01–53   z 15.   marca   2004   zbavil JUDr. S.   funkcie   predbežného   správcu   a ustanovil   JUDr.   J.   K.   za   nového   predbežného správcu.

11. Predbežný správca JUDr. J. K. predložil 13. mája 2004 krajskému súdu „správu predbežného správcu o majetku dlžníka (z 11. mája 2004).

12. Dňa 20. mája 2004 krajský súd uznesením č. k. 47–24 K 311/01–65 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka; toto uznesenie bolo v ten deň vykonateľné.

V deň   vyhlásenia   konkurzu   20.   mája   2004   nariadil   krajský   súd   prieskumné pojednávanie,   oznámil   Daňovému   úradu   Žilina,   Colnému   riaditeľstvu,   Krajskému   súdu Bratislava   a Správe   katastra   v Žiline   vyhlásenie   konkurzu,   požiadal   Okresný   súd   Žilina o vyvesenie   uznesenia   o vyhlásení   konkurzu   na   úradnej   tabuli   súdu,   požiadal   redakciu Obchodného   vestníka   o uverejnenie   výpisu   z uznesenia   o vyhlásení   konkurzu,   vyzval úpadcu – dlžníka predložiť do desiatich dní zoznam veriteľov a prijal ďalšie štyri opatrenia spojené s vykonaním (realizáciou) konkurzu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konkurznom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 47 K 311/01, a to v období od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu 14. septembra 2001, resp. od ustanovenia prvého predbežného správcu 14. mája 2002 až do času podania sťažnosti ústavnému súdu, resp. do vyhlásenia konkurzu 20. mája 2004.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritéria, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, podľa názoru ústavného súdu ide síce o špecifickú, ale o štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, pričom faktickú   zložitosť   v danej   veci   nemožno   vylúčiť.   Tomuto   konštatovaniu   zodpovedá   aj vyjadrenie konajúcej sudkyne.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd uzavrel, že jeho správanie ako účastníka   konania   možno   hodnotiť   ako   aktívne   a súčinnostné,   a preto   podľa   názoru ústavného súdu nemalo zásadný vplyv na celkovú dĺžku konania.

3. Pokiaľ ide o postup krajského súdu, ústavný súd skúmal, či v napadnutom konaní krajský súd svojou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy, a tým porušil označené základné právo sťažovateľa, a dospel k týmto záverom:

Krajský   súd   po   doručení   návrhu   na   vyhlásenie   konkurzu   proti   dlžníkovi 14. septembra   2001   v zásade   konal   podľa   názoru   ústavného   súdu   plynulo.   Medzi jednotlivými   procesnými   úkonmi   krajského   súdu   sú   len   niekoľkomesačné   intervaly (od jedného   do   šiestich   mesiacov),   a   dva   šesťmesačné   intervaly medzi   procesnými   úkonmi krajského súdu spojené s ustanovením predbežného správcu a s opakovaným ukladaním mu povinnosti predložiť správu s vyústením až do uloženia poriadkovej pokuty a zbavenia ho funkcie (od mája 2002 do marca 2004) nemožno označiť za zbytočné prieťahy v konaní s následným porušením základného práva sťažovateľa. Ak sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal nečinnosť krajského   súdu,   vychádzal zrejme len   zo skutočnosti,   že   o úkonoch krajského   súdu   nemal   žiadne   informácie,   pretože   po   celý   čas   od   podania   návrhu   na vyhlásenie konkurzu až po jeho samotné vyhlásenie nenahliadol do spisu, t. j. nevyužil svoje právo,   ktoré   má podľa   § 44   Občianskeho súdneho poriadku.   Konajúci   súd nemá pritom zákonom ustanovenú povinnosť informovať navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu ako účastníka konania o každom úkone.

Ústavný súd posúdil aj efektívnosť postupu a v rámci neho aj úkonov krajského súdu, pretože aj neefektívnou činnosťou možno spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní a porušiť tak základné právo sťažovateľa.

Z tohto   pohľadu   ústavný   súd   posudzoval   postup   krajského   súdu   a jeho procesné úkony   najmä   vo   vzťahu   k ustanovenému   predbežnému   správcovi,   keď   krajský   súd   od ustanovenia predbežného správcu a uloženia mu povinnosti predložiť správu do 90 dní ho štyri razy (od októbra 2002 do januára 2004) urgoval a v nadväznosti na to mu v januári 2004 uložil pokutu 5 000 Sk a pod hrozbou ďalšej poriadkovej pokuty 50 000 Sk (ktorú však   už   neuložil)   požadoval   predloženie   správy   do   15   dní.   Nesplnenie   povinnosti predbežného   správcu   skončilo   nakoniec   po   márnom   uplynutí   17   mesiacov   od   prvého termínu požadovaného splnenia uloženej povinnosti jeho odvolaním.

Ústavný súd pri hodnotení postupu krajského súdu v tomto období však nedospel k záveru, že išlo o činnosť,   ktorá   by mala také znaky neefektívnosti,   ktoré by mali za následok porušenie základného práva sťažovateľa. Vychádzal   pritom zo skutočnosti, že konajúci súd by mal mať určitý priestor na využitie zákonom ustanovených procesných oprávnení   (právomoci)   a na   splnenie   (vynútenie   splnenia)   zákonných,   resp.   uložených povinností   účastníkov   konania   by   tieto   oprávnenia   mal   aj   využiť,   počnúc   výzvami a urgenciami až po hrozbu alebo vlastné uloženie poriadkovej pokuty. Uloženie poriadkovej pokuty   po   troch   urgenciách   konajúceho   súdu   s prihliadnutím   na   predchádzajúcu   a aj následnú plynulosť jeho procesných úkonov, ako aj na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu k porušovaniu základného práva sťažovateľa už vzhľadom na vyhlásenie konkurzu 20. mája 2004 nedochádzalo, ústavný súd viedlo k záveru, že napadnutý postup krajského   súdu   neprekročil   mieru   racionálnej   (rozumnej)   efektivity   jeho   konania   a v napadnutom konaní sp. zn. 24 K 311/01 nebolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na toto rozhodnutie bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2004