znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 845/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti2T Future, s. r. o., Za Tonkov 7, Riečka, zastúpenej Advokátskou kanceláriouPatajová Pataj s. r. o., J. Chalupku 8, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušeniačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Cob 100/2014z 27. augusta 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti 2T Future, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola23. októbra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti 2T Future, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.4 Cob 100/2014 z 27. augusta 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (v pôvodnom konanížalobkyňa) viedla so žalovanou obchodnou spoločnosťou spor vyplývajúci zo zmluvyo postúpení pohľadávky. V spore došlo zo strany sťažovateľky k späťvzatiu žalobyz dôvodu, že žalovaná obchodná spoločnosť v odpore proti vydanému platobnému rozkazudoložila doklady o zániku jej ručiteľského záväzku.

Na základe uvedeného prvostupňový súd uznesením konanie zastavil a sťažovateľkuzaviazal podľa § 146 ods. 2 a § 147 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadokv znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) zaplatiť žalovanej obchodnej spoločnostináhradu trov konania vo výške 6,70 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške381,82 € (spolu ďalej len „náhrada trov“) z dôvodu, že zastavenie konania bolo zavinenésťažovateľkou.

Proti uzneseniu prvostupňového súdu v časti náhrady trov sa sťažovateľka odvolala.Nestotožnila sa s argumentáciou prvostupňového súdu týkajúcou sa interpretácieustanovenia § 147 ods. 1 OSP. Nestotožnila sa ani s argumentáciou prvostupňového súdu,že vo veci nie je možné použitie ustanovenia § 150 OSP, podľa ktorého by žalovanejobchodnej spoločnosti nemusela byť priznaná náhrada trov z dôvodu hodného osobitnéhozreteľa. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že o zániku ručiteľského záväzku predpodaním žaloby nevedela.

Krajský súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne a nazdôraznenie správnosti prvostupňového rozsudku dodal, že obmedzení ručiteľskéhozáväzku si mala byť sťažovateľka vedomá pri podaní žaloby, pričom táto skutočnosťnemôže byť pričítaná na ťarchu žalovanej obchodnej spoločnosti. Tá podľa názorukrajského súdu len využila procesné práva, ktoré jej patria, a v konaní namietala zánikručiteľského záväzku.

Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že krajský súd porušil čl. 46 ods. 1ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že ako odvolací súd neprihliadol na argumentysťažovateľky, potrebným spôsobom sa nimi nezaoberal a v odôvodnení namietanéhouznesenia dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo sa nestotožnil s právnou argumentáciousťažovateľky a vec nesprávne právne posúdil. Interpretáciu § 147 ods. 1 OSP považuje zaústavne nekonformnú a neobhájiteľnú, pretože výkladom tohto ustanovenia nie je možnédospieť k záveru, že zavinenie vo vzťahu k zastaveniu konania je možné zredukovať len naskutočnosť späťvzatia návrhu. V záujme účelu občianskeho súdneho konania je podľa§ 3 OSP potrebné súčasne posudzovať, čo bolo dôvodom späťvzatia návrhu na začatiekonania.Sťažovateľkadávadopozornostiústavnémusúduajuzneseniesp. zn. I. ÚS 169/05, v ktorom mal ústavný súd riešiť obsahovo obdobnú situáciu.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„I. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.08.2015, sp. zn. 4Cob/100/2014- 129 bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II. Ústavný súd SR ruší Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.08.2015, sp. zn. 4Cob/100/2014-129 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. III. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 382,66 €.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek obvinenia proti nemu....

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenúsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušnéhoorgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoréoznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupomalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenúsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súdnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosťktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Predmetom podanej sťažnosti je námietka arbitrárnosti napadnutého uznesenia(ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov)interpretáciou a aplikáciou § 147 ods. 1 OSP na prejednávanú vec a nesúhlas sťažovateľkys právnym posúdením veci.

V judikatúre ústavného súdu sa ustálil právny názor, podľa ktorého rozhodovanieo trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, priktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania (napr. IV. ÚS 248/08).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiamvšeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania, t. j.problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmiakcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napadanéhovýroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniuzákladného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášťextrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň ajk neprípustnému zásahu do iných ústavou garantovaných práv (m. m. II. ÚS 78/03,II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011, IV. ÚS 717/2013).

Z napadnutého uznesenia vyplýva, že sťažovateľka ním bola zaviazaná uhradiťžalovanej obchodnej spoločnosti náhradu trov prvostupňového konania.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak ten neustanovuje inak a povaha veci tonevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa § 238 ods. 5 OSP dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolonapadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcomtrojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

V súlade s § 238 ods. 5 OSP v konaní nejde o sumu, ktorá by prevyšovala zákonomustanovenú výšku minimálnej mzdy (platnej v čase rozhodovania všeobecných súdov), čo jevo sfére všeobecného súdnictva dôvodom na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnostivzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú (napr. II. ÚS 681/2015, IV. ÚS 358/08,IV. ÚS 717/2013).

Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny poriadokvylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, boloby proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavnéhosúdnictva (IV. ÚS 431/2012, IV. ÚS 717/2013). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keďsťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnúsumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočnýchprípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôdv mimoriadne závažnom rozsahu (intenzite; IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011,IV. ÚS 251/2011, IV. ÚS 717/2013). Vo veci sťažovateľky o takýto výnimočný prípadnejde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosťsťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd s poukazom na znenie § 36zákona o ústavnom súde nevidel vo veci sťažovateľky relevantný dôvod na priznanienáhrady trov konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015