SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 841/2015-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou,Advokátskakancelária,Štúrova 20,Košice,vovecinamietanéhoporušeniačl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzbyv súvislosti s vybavovaním žiadosti o poskytnutie fotokópie zo zdravotnej dokumentáciez 29. mája 2014a prípisomGenerálnejprokuratúrySlovenskejrepublikyč. k. IV/2 Gn 41/15/1000-10 z 9. júna 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola17. augusta 2015 doručená a 7. októbra 2015 na predchádzajúcu výzvu ústavného súdudoplnená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniečl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby(ďalej len „ÚVTOS a ÚVV“) v súvislosti s vybavovaním jeho žiadostio poskytnutie fotokópie zo zdravotnej dokumentácie z 29. mája 2014 a prípisom GenerálnejprokuratúrySlovenskejrepubliky(ďalejlen„generálnaprokuratúra“)č. k. IV/2 Gn 41/15/1000-10 z 9. júna 2015 (ďalej len „napadnuté vybavenie podnetu“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa toho času nachádza v Ústave na výkon trestuodňatia slobody a Ústave na výkon väzby, kde vykonáva trest odňatia slobody.
Dňa 29. mája 2014 požiadal sťažovateľ ÚVTOS a ÚVVna základe§ 25 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacichs poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) o vyhotovenie kópiecelej zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa jeho osoby. ÚVTOS a ÚVVžiadostisťažovateľa nevyhovel a kópiu zdravotnej dokumentácie mu nevyhotovil.
Sťažovateľ podnetom z 25. marca 2015 žiadal Krajskú prokuratúru v Trenčíne (ďalejlen „krajská prokuratúra“) o vykonanie opatrení v tom smere, aby ÚVTOS a ÚVVzabezpečil vyhotovenie kópie sťažovateľovej zdravotnej dokumentácie. Krajská prokuratúrapodnet sťažovateľa odložila ako nedôvodný.
Opakovaným podnetom z 27. apríla 2015 požiadal sťažovateľ generálnu prokuratúruo preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu z 25. marca 2015 krajskou prokuratúrou.Generálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľa odložila ako nedôvodný a k podstateveci uviedla, že„[p]ostup pracovníkov ÚVTOS a ÚVV, ktorí Vám odmietli vyhotoviť kópiu zdravotnej dokumentácie nebol v rozpore s ustanovením § 25 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože zákon neuvádza povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyhotovovať kópie zdravotnej dokumentácie na požiadanie. Taktiež nekonštatujem porušenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.“.
Sťažovateľ namieta, že v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnejstarostlivosti je oprávnený nahliadať do zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa jeho osobyv celom rozsahu a v zmysle § 25 ods. 2 uvedeného zákona má právo robiť si na miestevýpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu ustanovenom v odseku 1(v celom rozsahu).
Vzhľadom na to, že sťažovateľ v ústave na výkon trestu odňatia slobody nemôžedisponovať vlastným zariadením, ktoré by mu umožnilo vyhotoviť kópie listín, zastávanázor, že je povinnosťou ÚVTOS a ÚVVvyhotoviť mu kópie celej zdravotnejdokumentácie týkajúcej sa jeho osoby na jeho žiadosť.
Sťažovateľ v kontexte poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) vo veci K. H. a ostatní proti Slovenskej republike z 28. 4. 2009 (ďalejlen „rozhodnutie ESĽP“), v ktorom mal ESĽP konštatovať porušenie čl. 6 ods. 1a čl. 8 dohovoru, keď sťažovateľkám malo byť štátnymi orgánmi odmietnuté vyhotoveniekópií zo zdravotnej dokumentácie, aj keď robenie si výpiskov im bolo umožnené.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1.) Práva sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zaručené čl. 6 ods. 1, v čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru postupom a konaním porušovateľa v 1. Rade ÚVV a ÚVTOS a porušovateľa v 2. rade postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry č.k.: IV/2 Gn 41/15/1000-10 zo dňa 09.06.2015 porušené boli.
2.) Ústavný súd SR týmto zrušuje rozhodnutie Generálnej prokuratúry č.k.: IV/2 Gn 41/15/1000-10 zo dňa 09.06.2015 a vec jej vracia na ďalšie konanie.
3.) Porušovateľ v 1.rade, ÚVV a ÚVTOS je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 709,83 Eur (slovom sedemstodeväť Eur a osemdesiattri centov) na bankový účet právnej zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej, advokát vedený do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“
Zároveň sťažovateľ žiadal ústavný súd o anonymizáciu svojho mena a priezviskainiciálkami.
Ďalej sťažovateľ podaním označeným ako„Doplnenie sťažnosti o primerané finančné zadosťučinenie“z 5. novembra 2015 navrhol, aby ústavný súd„priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 Eur (slovom päť tisíc Eur), ktoré sú Generálna prokuratúra SR a Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby povinné mu spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia k jeho rukám“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu....
Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromnéhoa rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovaťokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnostiv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práva slobôd iných.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.
Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietanýmpostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnejsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutíma základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z inýchdôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnomprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (napr.I. ÚS 140/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).
Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva nesúhlasné stanovisko sťažovateľa s postupomÚVTOS a ÚVVa následne krajskou prokuratúrou a generálnou prokuratúrou prinapadnutom vybavení podnetu.
Námietke sťažovateľa na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie napadnutýmvybavením podnetu ústavný súd nevyhovel z dôvodu, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týka ibarozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenostitrestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom (m. m. III. ÚS 206/06,III. ÚS 2/09 atď.).
Ktorákoľvek zložka prokuratúry v trestnom konaní nemá postavenie súdneho orgánua jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru(m. m. I. ÚS 263/09).
Pri námietke sťažovateľa, že je v zmysle ustanovení § 25 ods. 1 a 2 zákonao zdravotnej starostlivosti oprávnený na vyhotovovanie kópií zo zdravotnej dokumentácie,avšak vzhľadom na to, že je toho času umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobodya je povinný sa podrobiť obmedzeniam vyplývajúcim z výkonu trestu odňatia slobody,a preto nemá možnosť disponovať vlastným zariadením, ktoré by mu umožnilo vyhotoveniekópií zdravotnej dokumentácie, ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že nevyhoveniežiadosti sťažovateľa z dôvodu, že zákon neukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti(ÚVTOS a ÚVV) vyhotovovať kópie zdravotnej dokumentácie na požiadanie, ústavnýsúd nevníma ako zásah do práv podľa čl. 6 ods. 1 a ani čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktoréhopostup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť akoporušovanie základných práv garantovaných ústavou a ani práv garantovaných dohovoromči inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základnýchslobodách (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď jeprokuratúre v zmysle čl. 149 ústavy zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránenézáujmy fyzických osôb a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec, čidokonca v rozpore so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľaktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahua spôsobom, ktorý ustanoví zákon (II. ÚS 280/2015).
K namietanému rozhodnutiu ESĽP vo veci K. H. a ostatní proti Slovenskej republikeústavný súd uvádza, že ESĽP v predmetnom rozhodnutí zdôraznil práve individuálnyprístup k využitiu čl. 8 dohovoru a zdôraznil, že čl. 8 neposkytuje všeobecné právona prístup k údajom v zmysle práva na informácie.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že namietané porušenie čl. 6 ods. 1a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru je zjavne neopodstatnené.
Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeranéhofinančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobodysťažovateľa (čl. 127 ods. 3 ústavy), ústavný súd o návrhu sťažovateľa na priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia ďalej nerozhodoval.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedenévo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2015