SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 84/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátkou JUDr. AlžbetouSlašťanovou, Advokátska kancelária, Námestie Matice slovenskej 5, Žiar nad Hronom,vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupoma uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13 CoP 25/2014-68 z 27. mája 2014a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), akoaj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajskýsúd“) č. k. 13 CoP 25/2014-68 z 27. mája 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovúprepravu 27. januára 2015.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 27. apríla 2012 podal Okresnému súdu Žiar nadHronom (ďalej len „okresný súd“) návrh na zníženie výživného na syna (ďalej len „odporca“) zo sumy 110 € mesačne na sumu 50 € mesačne z dôvodu, že odposledného rozhodovania došlo k výraznej zmene pomerov na strane sťažovateľa.Sťažovateľ bol totiž v dôsledku dlhšie trvajúceho nepriaznivého zdravotného stavu od14. marca 2012 práceneschopný, a to z dôvodu operácie platničiek. Sťažovateľ je telesnepostihnutý, v minulosti utrpel úraz a odvtedy má popáleniny po celom tele. Prekonal ajrakovinu obličiek. Napriek tomu prispieval odporcovi aj nad rámec určeného výživného.Sťažovateľ nepredpokladal, že súdne konanie sa bude neúmerne predlžovať, a po čase(12. septembra 2012) vzal návrh späť. Uznesením okresného súdu sp. zn. 12 P 60/2012zo 16. októbra 2012 bolo konanie zastavené s tým, že žiaden z účastníkov nemá právona náhradu trov konania. Proti uzneseniu podal odporca odvolanie, na základe ktorého bolouznesenie vo výroku o náhrade trov zrušené a v tomto rozsahu bola vec vrátená okresnémusúdu na ďalšie konanie. Ďalším uznesením okresného súdu č. k. 12 P 60/2012-57z 10. októbra 2013 bolo znova rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradutrov konania. Podľa názoru okresného súdu bol návrh sťažovateľa na zníženie výživnéhov čase jeho podania dôvodný, pričom tiež usúdil, že náklady na právne zastúpenie odporcuboli neprimerane vysoké vzhľadom na to, že išlo o drobný spor.
Na základe ďalšieho odvolania odporcu uznesením krajského súdu č. k.13 CoP 25/2014-68 z 27. mája 2014 bolo uznesenie okresného súdu zmenené tak, žesťažovateľ bol zaviazaný nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania v sume 563,04 €a trovy odvolacieho konania v sume 73,61 €. Uznesenie krajského súdu nadobudloprávoplatnosť 5. júna 2014 a vykonateľnosť 9. júna 2014. Podľa názoru krajského súduv danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách
2
konania podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie sťažovateľapožiadať o zníženie výživného bolo predčasné, keďže návrh bol podaný len 1 a pol mesiacapotom, ako došlo k poklesu príjmu, hoci zmena musí mať trvalejší charakter a krátkodobázmena v pomeroch nie je tou kvalifikovanou zmenou pomerov, na základe ktorej môže súdzmeniť predošlú úpravu výživného.
Sťažovateľ s názorom krajského súdu nesúhlasí. Bol po operácii chrbtice a podľavyjadrenia lekárov mala jeho práceneschopnosť trvať najmenej rok. Dokonca nebolo anivylúčené, že natrvalo stratí spôsobilosť na výkon zamestnania. Zarážajúci je podľasťažovateľa názor krajského súdu, podľa ktorého on mohol predpokladať, že v priebehukonania dôvod na zníženie výživného odpadne.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ podnet Generálnej prokuratúreSlovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na podanie mimoriadnehodovolania. Prípisom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajskáprokuratúra“) č. k. Kc 190/14/660-10 z 24. novembra 2014 bol podnet sťažovateľana podanie mimoriadneho dovolania odložený ako nedôvodný. Prípis bol sťažovateľovidoručený 27. novembra 2014.
Sťažovateľ (vychádzajúc z dátumu doručenia prípisu krajskej prokuratúry, a tedapodľa jeho názoru v zákonnej lehote) žiada vydať tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo sťažovateľa na rovnosť účastníka v súdnom konaní a na nestranné rozhodovanie súdu v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12P 60/2012, č. k. 13CoP/25/2014 zo dňa 27.5.2014 porušené bolo.
2. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12P 60/2012, č. k. 13 CoP/25/2014 zo dňa 27.5.2014 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Žiar nad Hronom vracia na ďalšie konanie.
3
3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 636,65 € na účet sťažovateľa.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 284,08 € (1 úkon právnej služby v zmysle Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ust. § 11 ods. 3 á 134 €, rež. paušál za rok 2014 á 8,04 €), ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
4
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Uznesenie krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, nadobudlo právoplatnosť(ako to vyplýva z doložky okresného súdu z 13. októbra 2014) ešte 5. júna 2014. Pretosťažnosť, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu až 27. januára 2015, je oneskorenepodaná. Skutočnosť, že sťažovateľ požiadal generálnu prokuratúru o podanie mimoriadnehodovolania, ako aj skutočnosť, že odpoveď krajskej prokuratúry bola sťažovateľovi doručená27. novembra 2014, pri posudzovaní včasnosti podanej sťažnosti v okolnostiach danej vecinie je právne relevantná.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, predpodaním sťažnosti bol sťažovateľ povinný vyčerpať opravné prostriedky alebo iné právneprostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinneposkytoval a na ktorých použitie bol oprávnený podľa osobitných predpisov. Mimoriadnedovolanie, ktoré môže podať len generálna prokuratúra (nie teda sťažovateľ ako účastníkkonania), nie je možné považovať z pohľadu citovaného ustanovenia za taký opravnýprostriedok, ktorý zákon sťažovateľovi účinne poskytoval a na ktorého použitie bolsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Vyplýva to zo skutočnosti, že sťažovateľosobne nebol oprávnený mimoriadne dovolanie podať. Práve preto hneď po nadobudnutí
5
právoplatnosti uznesenia krajského súdu mohol sťažovateľ podať proti nemu sťažnosťústavnému súdu.
Už len na doplnenie treba uviesť, že otázka začatia plynutia zákonnej dvojmesačnejlehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde by sa odlišne posudzovala v prípade, kebysťažovateľ sám podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, keďže dovolanie sav zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde považuje za účinný opravný prostriedok,ktorý má účastník konania k dispozícii.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2015
6