znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 84/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti súdneho exekútora JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. Rvp 14357/2012 až sp. zn. Rvp 14370/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   práva   na   ochranu   majetku zaručeného   v   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   ako   aj   porušenia   zákazu   diskriminácie   upraveného   v   čl.   12   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 16 Er 1285/2010 z 22. februára 2012, sp. zn. 20 Er 350/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 715/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 26 Er 499/2010 z 26. marca 2012, sp. zn. 17 Er 759/2010 z 15. marca 2012, sp. zn. 25 Er 1287/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 26 Er 483/2011 z 29. marca 2012, sp. zn. 25 Er 1344/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 16 Er 675/2010 z 23. februára 2012, sp. zn. 25 Er 156/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 107/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 199/2011 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 183/2011 zo 16. februára 2012 a sp. zn. 20 Er 138/2011 z 15. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti súdneho exekútora JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 14357/2012 až sp. zn. Rvp 14370/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14357/2012.

2.   Sťažnosti   súdneho   exekútora   JUDr.   R.   K. o d m i e t a   ako   podané   zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. decembra 2012   doručených   štrnásť   sťažností   súdneho   exekútora   JUDr.   R.   K.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), vedených pod sp. zn. Rvp 14357/2012 až sp. zn. Rvp 14370/2012, ktorými namietal porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie zákazu diskriminácie upraveného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 Er 1285/2010 z 22. februára 2012, sp. zn. 20 Er 350/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 715/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 26 Er 499/2010 z 26. marca 2012, sp. zn. 17 Er 759/2010 z 15. marca 2012, sp. zn. 25 Er 1287/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 26 Er 483/2011 z 29. marca 2012, sp. zn. 25 Er 1344/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 16 Er 675/2010 z 23. februára 2012, sp. zn. 25 Er 156/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 107/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 199/2011 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 183/2011 zo 16. februára 2012 a sp. zn. 20 Er 138/2011 z 15. februára 2012.

Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   aj   pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcií z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do označených základných práv sťažovateľa zaručených ústavou, práv zaručených   dohovorom,   práv   zaručených   dodatkovým   protokolom   a   mal   porušiť   aj označený článok ústavy. Sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušiť,   veci   mu   vrátiť   na   ďalšie   konanie,   priznať   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie,   ako   aj   náhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom.   Sťažovateľ   v sťažnostiach ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho základných práv zaručených ústavou, práv zaručených dohovorom, práva zaručeného dodatkovým protokolom a označeného článku ústavy   došlo   nielen   rozhodnutiami,   ale   aj   napadnutým   postupom   okresného   súdu   v označených konaniach.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Aj   keď   zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o spojení   vecí,   tak odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 14357/2012 až sp. zn. Rvp 14370/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažností   je   tvrdenie   sťažovateľa   o   porušení   jeho   základného   práva vlastniť majetok, základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie, práva na ochranu majetku a tvrdenie o porušení zákazu diskriminácie postupom okresného súdu   v konaniach vedených   pod sp.   zn. 6 Er   684/2012, sp.   zn. 9 Er   689/2012, sp.   zn. 7 Er 372/2012, sp. zn. 5 Er 593/2012, sp. zn. 7 Er 364/2012, sp. zn. 12 Er 688/2012 a sp. zn. 12 Er 686/2012 a jeho uzneseniami z 2. októbra 2012.

Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho prerokovania   sťažností   sťažovateľa   (§   25   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde),   a   dospel k záveru, že ich podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. II. ÚS 3/05, II. ÚS 90/2012).

Súdny exekútor má pri   výkone exekučnej činnosti   postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti,   vykonávanie   ktorej   je   výkonom   verejnej   moci,   postavenie   verejného   činiteľa. Z uvedeného   vyplýva,   že   právnou   úpravou   v   Exekučnom   poriadku   preniesol   štát   časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či   organizačne inštitucionálny. Z hľadiska   funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že poverený súdny exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd vylúčil exekútora z vykonávania exekúcie   z   dôvodu   zaujatosti   navrhovaného   súdneho   exekútora   proti   oprávnenej,   teda vzhľadom na okolnosť vylučujúcu navrhovaného exekútora z vykonávania exekúcie podľa §   30   ods.   1   Exekučného   poriadku.   V   takomto   prípade   je   súdny   exekútor   objektom rozhodovania a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd nepochybne zistil, že sťažovateľ nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú namietané rozhodnutia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   (mutatis mutandis   II.   ÚS   113/02,   I.   ÚS   343/09, II. ÚS 245/2011).

Keďže porušenie označených práv v namietaných konaniach pred ústavným súdom namietala osoba odlišná od účastníka týchto súdnych konaní, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých rozhodnutí okresného súdu a vrátení mu vecí na ďalšie konanie, o priznaní finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   o priznaní   trov   konania   je   viazané   na   vyslovenie porušenia práv alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažností už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013