znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 84/2011-60

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2011 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť M. D. a Z. D., obe bytom H., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 114/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. D. a Z. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Humenné   v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 114/2009   p o r u š e n é   b o l o.

2.   M.   D.   a Z.   D. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   po   1   500   €   (slovom tisícpäťsto   eur), ktoré   j e   Okresný súd Humenné p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Humenné   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. D. a Z. D. trovy konania v sume 497,94   €   (slovom   štyristodeväťdesiatsedem   eur   a deväťdesiatštyri   centov)   na   účet   ich advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS 84/2011-23 z 10. marca 2011 na ďalšie konanie sťažnosť M. D. a Z. D. (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. I. R., vo veci namietaného porušenia ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 114/2009.

V   podstatnej   časti   sťažnosti   sťažovateľky   uviedli,   že   1.   júna   2009   podali   na okresnom súde návrh na začatie konania o ochranu osobnosti. V návrhu sa domáhali toho, aby okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť im po 16 597 € z titulu nemajetkovej ujmy. Sťažovateľky   konajúcemu   súdu   oznámili,   že   súhlasia   s   rozhodnutím   o   veci   bez nariadenia pojednávania.

V ďalšom popísali priebeh konania takto:«Dňa   26.6.2009   bola   právnej   zástupkyni   sťažovateliek   doručená   výzva,   ktorej prílohou bolo podanie odporcu, označené ako odvolanie, s tým, že sa majú v lehote 15 dní vyjadriť k uvedenému podaniu.

... súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 31.8.2009. Vyjadrením   zo   dňa   8.7.2009   sa   navrhovateľky   prostredníctvom   svojej   právnej zástupkyne vyjadrili k podaniu odporcu...

Žiadosťou doručenou súdu 28.8.2009 odporca oznámil, že mu výkon trestu odňatia slobody S. neumožnil eskortovanie na pojednávanie nariadené na deň 31.8.2009 a zároveň tiež   žiadal   o   odročenie   pojednávania   na   neurčito,   po   jeho   podmienečnom   prepustení z výkonu trestu, ktoré má byť jún 2010, keďže sa chce osobne zúčastniť na pojednávaní. Sťažovateľky...   14.9.2009   k   sťažnosti   odporcu   uviedli,   že   nesúhlasia   s   návrhom odporcu   na   nariadenie   pojednávania   až   po   jeho   podmienečnom   prepustení.   Pričom v uvedenom vyjadrení tiež poukázali na to, že ani skutočnosť,   že sa odporca nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody nebráni vykonávaniu pojednávaní. Zároveň tiež poukázali na ustanovenie § 50 ods. 2 písm. d) zákona č. 4/2001 Z. z. v súlade s ktorým je eskortu   odsúdeného   oprávnený   nariadiť   alebo   vyžiadať   príslušný   sudca,   ak   je v občianskoprávnom konaní potrebná prítomnosť odsúdeného na súde.

Dňa   3.11.2009   bol   na   základe   dožiadania   na   ÚVV   P.,   pracovisko   S.,   vypočutý odporca, ktorý uviedol, že sa chce zúčastňovať pojednávaní na Okresnom súde Humenné. Predvolaním zo dňa 16.11.2009 súd nariadil pojednávanie na deň 15.12.2009. Dňa 23.11.2009 bol právnej zástupkyni   sťažovateliek doručený   prípis Okresného súdu Humenné prílohu ktorého tvorilo vyjadrenie odporcu vo veci sp. zn. 18C/114/2009. Pojednávania   konaného   dňa   15.12.2009   sa   zúčastnili   sťažovateľky   a   za   právnu zástupkyňa advokátska koncipientka. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že po dohode so sudcom konajúcim vo veci 5C/211/2009 (rozvodové konanie) bude určený nový termín pojednávania, kde súd požiada o predvedenie odporcu na pojednávanie.

K vyjadreniu odporcu doručenému právnej zástupkyni sťažovateliek spolu s prípisom okresného   súdu   zo   dňa   19.11.2009   sa   sťažovateľky   vyjadrili   vo   vyjadrení   sp.   zn. 18C/114/2009 zo dňa 26.11.2009...

Pojednávania nariadeného na deň 31.8.2009 sa zúčastnili sťažovateľky a advokátska koncipientka ich právnej zástupkyne.   Uvedené pojednávanie bolo   odročené na neurčito s tým, že súd zistí, kde sa odporca nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

Na pojednávaní konanom dňa 9.9.2010 sa zúčastnili sťažovateľky, ako aj advokátska koncipientka   ich   právnej   zástupkyne   a   právna   zástupkyňa   odporcu.   Právna   zástupkyňa odporcu   navrhla,   aby   súd   pojednávanie   odročil,   keďže   sa   pre   krátkosť   času   nemala možnosť s odporcom skontaktovať. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa súdu predloží stanovisko do 15.10.2010, kde súdu zároveň oznámi, či odporca trvá na prítomnosti na pojednávaní.

Predvolaním   zo   dňa   20.10.2010   súd   nariadil   pojednávanie   vo   veci   sp.   zn. 18C/114/2009   na   deň   16.11.2010.   Spolu   s   predvolaním   na   uvedené   pojednávanie   bolo právnej zástupkyni sťažovateliek doručené vyjadrenie odporcu zo dňa 15.10.2010. Sťažnosťou na prieťahy v konaní sp. zn. 18C/114/2009 zo dňa 26.10.2010 právna zástupkyňa   sťažovateliek   poukázala   na   to,   že   po   viac   ako   roku   od   podania   návrhu   sa v konaní neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, na ktorom by došlo k prejednaniu veci, vzhľadom na to, že všetky dovtedy uskutočnené pojednávania boli bez prejednania veci odročené a navrhovateľky teda v tomto konaní neboli ani raz vypočuté.

V žiadosti o odročenie súdneho pojednávania zo dňa 7.11.2010 odporca uviedol, že žiada o odročenie pojednávania na dobu po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu a, že napriek tomu, že má v tejto veci právneho zástupcu, trvá na účasti na pojednávaní. Odpoveďou   na   podanú   sťažnosť,   označenou   ako   sťažnosť   -   odpoveď,   zo   dňa 10.11.2010 predseda okresného súdu uviedol, že považuje sťažnosť za neopodstatnenú. Pojednávania   v   predmetnej   veci   konaného   dňa   16.11.2010   sa   zúčastnili sťažovateľky,   ich   právna   zástupkyňa   a   právna   zástupkyňa   odporcu.   Na   uvedenom pojednávaní boli vypočuté sťažovateľky. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že vo veci bude určený nový termín pojednávania, pričom súd požiada príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody o predvedenie odporcu na toto pojednávanie...

Pojednávania nariadeného na deň 15.12.2010 sa zúčastnila sťažovateľka v 1. rade, advokátska koncipientka právnej zástupkyne, odporca i jeho právna zástupkyňa. Neúčasť sťažovateľky v 2. rade bola ospravedlnená z dôvodu, že táto podľa psychologičky M. H. nemôže byť vypočutá. Na uvedenom pojednávaní bol vypočutý D. D., Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že vo veci bude určený nový termín pojednávania po tom, ako prítomní   právni   zástupcovia   účastníkov   konania   súdu   predložia   návrhy   na   ďalšie dokazovanie.

Podaním   vo   veci   sp.   zn.   18C   114/2009   zo   dňa   21.12.2010   právna   zástupkyňa sťažovateliek   v   súlade   s   povinnosťou   uloženou   jej   na   pojednávaní   uviedla,   že   okrem návrhov   na   dokazovanie,   ktoré   boli   v   predmetnom   konaní   predložené   podaniami   a   na pojednávaniach nežiada vykonať žiadne ďalšie dôkazy.

Predvolaním zo dňa 10.1.2011 súd nariadil pojednávanie na deň 10.2.2011... Z   doposiaľ   uvedených   skutočností   a   citovaných   ustanovení   právnych   predpisov vyplýva,   podľa   názoru   sťažovateliek   nepochybne,   že   v   konaní   vedenom   u   odporcu   pod sp. zn. 18C/114/2009, ktorého účastníčkami sú sťažovateľky, dochádza k prieťahom. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Humenné je ochrana osobnosti. Dôležitosť rýchleho rozhodnutia v konaniach o ochrane osobnosti zdôrazňuje skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok platný do 8.11.2002 v § 200i v odseku 4 zakotvoval povinnosť súdu rozhodnúť vo veci ochrany osobnosti najneskôr do jedného roka od podania žaloby. Uvedené   ustanovenie   bolo   zrušené,   dôležitosť   predmetného   konania,   ako   i   dôležitosť rýchleho rozhodnutia vo veci ochrany osobnosti však vyplýva zo znenia § 118a O.s.p. podľa ktorého, okrem iného i vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, sú účastníci   povinní   opísať   rozhodujúce   skutočnosti   o   veci   samej   a   označiť   dôkazy   na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Ako je ďalej stanovené,   uvedené   neplatí,   ak   neboli   splnené   podmienky   na   vykonanie   prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Pričom, ako je uvedené v odseku 2 citovaného ustanovenia   na   neskôr   predložené   a   označené   skutočnosti   a   dôkazy   súd   neprihliada. Z odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že o povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy najneskôr do skončenia prvého pojednávania musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

Ako   vyplýva   z   odbornej   literatúry   novela   č.   384/2008   Z.   z.   zaviedla   prísnejšiu koncentračnú   zásadu,   ako   je   obsiahnutá   v   ustanovení   §   120   ods.   4   v   taxatívne vymenovaných súdnych konaniach, medzi inými aj v konaní vo veci ochrany osobnosti, kde koncentrácia podľa § 118a O.s.p. sa vzťahuje na opísanie rozhodujúcich skutočností o veci samej   účastníkmi   konania   a   na   označenie   dôkazov   na   preukázanie   svojich   tvrdení   do skončenia prvého pojednávania na rozdiel od koncentrácie podľa § 120 ods. 4, ktorá sa týka   predkladania   a   označovania   dôkazov   a   rozhodujúcich   skutočností   do   vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie podľa § 118 ods. 4.

Sťažovateľky   zastávajú   názor,   že   chaotické   nariaďovanie   pojednávaní,   ktoré   boli následne odročené nemôžu byť preukázaním toho,   že súd vo veci koná bez zbytočných prieťahov a s náležitou starostlivosťou vec rýchlo rozhodnúť. Sťažovateľky sú toho názoru, že súd nepostupuje v konaní s odbornou starostlivosťou a dôrazom na predmet konania pre ktorý Občiansky súdny poriadok stanovuje špecifický, postup.

V   súlade   s   §   118a   O.s.p.,   ak   nie   sú   splnené   podmienky   na   vykonanie   prvého pojednávania, ako napr. to, že účastníci konania neboli poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci o povinnosti podľa § 118a a dôjde k odročeniu pojednávania koncentrácia   podľa   citovaného   ustanovenia   sa   uplatní   až   na   odročenom   pojednávaní. Uvedený postup, špecifický pre konanie vo veci ochrany osobnosti, však v konaní odporcu vôbec nebadať.

Niekoľko pojednávaní bolo odročených z dôvodu, že sa ich nezúčastnil odporca, ktorý vo svojich písomných podaniach opakovane uviedol, že na pojednávaniach chce byť prítomný. Je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľky vo vyjadrení v predmetnej veci zo dňa 14.9.2009 poukázali na ustanovenie § 50 ods. 2 písm. d) zákona č. 4/2001 Z. z. v súlade s ktorým je eskortu odsúdeného oprávnený nariadiť alebo vyžiadať príslušný sudca, ak je v občianskoprávnom konaní potrebná prítomnosť odsúdeného na súde.

Napriek tejto skutočnosti vec pojednávajúci sudca zabezpečil prítomnosť odporcu až na pojednávaní konanom dňa 15.12.2010, teda po roku a troch mesiacoch od kedy na takýto postup poukázali sťažovateľky. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že do doby, kedy bola prítomnosť odporcu zabezpečená, sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, ktoré boli z dôvodu neprítomnosti odporcu odročené.

Okresný súd Humenné teda vo veci síce konal a nariaďoval pojednávania, tie však boli bez prejednania veci odročené. Napriek tomu, že bolo v konaní nariadených niekoľko pojednávaní,   prvým   riadnym   pojednávaním   vykonaným   v   súlade   s   Ústavou   Slovenskej republiky a ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku bolo až pojednávanie konané dňa 15.12.2010...

Sťažovateľky   zastávajú   názor,   že   až   po   tom,   čo   ich   právna   zástupkyňa   podala sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v predmetnom konaní, v ktorej okrem iného   poukázala   na   to,   že   sťažovateľky neboli   v   konaní vypočuté,   napriek   tomu,   že sa v konaní uskutočnili tri pojednávania na ktorých boli prítomné, boli v konaní vypočuté, a to na pojednávaní konanom dňa 16.11.2010. Sťažovateľky z uvedeného dôvodu nesúhlasia s tvrdením predsedu okresného súdu, že vo veci nedošlo k zbytočným prieťahom, že súd vo veci konal priebežne a, že vo veci nemohol meritórne rozhodnúť z procesných dôvodov. Sťažovateľky sú presvedčené o tom, že konanie Okresného súdu Humenné nesmeruje k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojím postupom   a   rozhodnutiami   naopak   konanie   nedôvodné   predlžuje   a   odďaľuje   tým poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľkám...

Podľa   názoru   sťažovateliek   nie   je   vec   právne   ani   skutkovo   zložitá.   Určité komplikácie   a   spomalenie   postupu   konania   možno   priradiť   okolnosti,   že   sa   odporca nachádza   v   ústave   na   výkon   trestu   odňatia   slobody.   Vzhľadom   na   charakter   sporu   a existenciu zákonných prostriedkov umožňujúcich prítomnosť odsúdeného na pojednávaní, však   ani   táto   okolnosť   nemôže   ospravedlniť   obdobia,   v   priebehu   ktorých   Okresný   súd Humenné   vo   veci   nekonal,   resp.   konal   neefektívne.   Je   potrebné   taktiež   poukázať   na skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva medzi sťažovateľkou M. D. a odporcom D. D. súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29.4.2010...

Sťažovateľky sú presvedčené o tom, že konanie Okresného súdu Humenné nesmeruje k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim postupom   a   rozhodnutiami   naopak   konanie   nedôvodné   predlžuje   a   odďaľuje   tým poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľkám... Vzhľadom na tie skutočnosti, že v   predmetnej   veci   okresný   súd   neurobil   dostatok   efektívnych   úkonov   smerujúcich k rozhodnutiu   vo   veci   samej,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu,   význam uplatňovaných práv a nárokov sťažovateliek, taktiež na skutočnosť, že toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, považujú sťažovateľky M. D. a Z. D. za primerané, aby im bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie,   vychádzajúc   pri   stanovení   jeho   výšky   zo   zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a   s   prihliadnutím   na   skutočnosť,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie náhrada škody, sťažovateľke M. D. vo výške 1.500,- EUR a rovnako tiež sťažovateľke Z. D. vo výške 1.500,-EUR.»

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Právo   sťažovateliek   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo postupom Okresného súdu Humenné v konaní sp. zn. 18C/114/2009 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Humenné konal vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 18C/114/2009 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Humenné pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateliek.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľkám finančné zadosťučinenie, a to, sťažovateľke M. D. vo výške 1.500,- EUR, sťažovateľke Z. D. vo výške 1.500,-EUR. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľkám všetky trovy tohto konania.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril podpredseda okresného súdu listom sp. zn. Spr.4004/11 z 15. apríla 2011, v ktorom uviedol:

„Vo veci bol určený prvý termín pojednávania po vykonaní základných procesných úkonov na deň 31.08.2009.

Na pojednávanie sa dostavili navrhovateľky v 1. a 2. rade a advokátska koncipientka ich právnej zástupkyne. Odporca, ktorý v tom čase sa už nenachádzal vo výkone odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v K.   sa na pojednávanie nedostavil, pričom doručenie predvolania u neho vykázané nebolo. Súd pojednávanie odročil s tým, že zistí v ktorom ústave odporca vykonáva trest odňatia slobody.

Po   pojednávaní   dňa   03.09.2009   bol   do   spisu   kanceláriou   založený   list   odporcu z ktorého je zrejmé, že trest odňatia slobody vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v S. Odporca zároveň súd požiadal, aby ďalší termín pojednávania určil v mesiaci jún   2010,   kedy   pravdepodobne   bude   z   výkonu   trestu   odňatia   slobody   podmienečne prepustený.   Zároveň   zdôraznil,   že   pojednávania   sa   chce   osobne   zúčastniť,   nakoľko   je predpoklad, že medzi ním a navrhovateľkami dôjde k dohode.

Kópiu listu odporcu súd doručil navrhovateľkám a ich právnej zástupkyni a následne požiadal Okresný súd Prešov o vypočutie odporcu. Súd pritom bral do úvahy písomné vyjadrenie   právnej   zástupkyne   navrhovateliek,   z   ktorého   je   zrejmé,   že   tieto   nesúhlasia s určením termínu pojednávania až po tom, čo odporca bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Prešov po vypočutí odporcu spis tunajšiemu súdu vrátil dňa 11.11.2009. Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 15.12.2009. Na toto pojednávanie sa dostavili navrhovateľky v 1. a 2. rade a advokátska koncipientka ich právnej zástupkyne. Súd toto pojednávanie odročil na neurčito s tým, že ďalšie pojednávanie určí po dohode so sudcom tunajšieho súdu, ktorý koná vo veci rozvodu navrhovateľky v1. rade a odporcu vedenej pod sp. zn. 5C/211/2009 stým, že odporca na pojednávanie bude predvedený. Odporca následne súdu doručil písomné vyjadrenie,   kde mimo iného uviedol,   že v tomto konaní nemá šance sa účinne brániť, nakoľko nemá možnosť si zvoliť právneho zástupcu.

Súd prípisom zo dňa 17.12.2009 poučil odporcu o tom, že opravnú pomoc môže požiadať Centrum právnej pomoci, ktoré ho v tomto konaní bude zastupovať v prípade, že splní zákonom stanovené podmienky.

Odporca   prípismi   doručenými   súdu   dňa   08.02.2010,   24.03.2010,   29.04.2010 a 09.06.2010 oznámil, že požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu H. o zastupovanie v tejto   právnej   veci,   pričom   dohoda   o   zastupovaní   doposiaľ   uzavretá   nebola.   Túto skutočnosť súdu prípisom zo dňa 12.05.2010 oznámila aj Kancelária centra právnej pomoci v H. O tom, že odporcovi bolo rozhodnutím č. N 357/2010 priznané poskytovanie právnej pomoci,   Centrom   právnej   pomoci,   Kancelária   H.   súdu   oznámila   dňa   24.06.2010. Na základe tohto oznámenia súd termín pojednávania určil na deň 09. 09. 2010.

Odporca listom, ktorý súdu bol doručený dňa 06. 09. 2010 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že doposiaľ nemal možnosť sa kontaktovať so svojím právnym zástupcom.

Na   pojednávanie   dňa   09.09.2010   sa   dostavili   navrhovateľky   v   1.   a   2.   rade a advokátska koncipientka ich právnej zástupkyne. Na toto pojednávanie sa dostavila aj zástupkyňa Centra právnej pomoci, Kancelárie H., ktoré zastupuje v tomto konaní odporcu, ktorá požiadala súd o odročenie pojednávania s tým, že po osobnom kontakte s odporcom súdu predloží písomné stanovisko v ktorom uvedie, či odporca trvá na svojej prítomnosti na pojednávaní.

Písomné stanovisko Centrum právnej pomoci, kancelária H. súdu predložilo dňa 20. 10. 2010. Súd následne určil termín ďalšieho pojednávania na deň 16. 11. 2010. Na   pojednávanie   konané   dňa   16.11.2010   sa   dostavili   navrhovateľky,   ich   právna zástupkyňa   Dr.   R.   a   právna   zástupkyňa   odporcu.   Na   tomto   pojednávaní   po   zákonnom poučení   bol   oboznámený   obsah   spisu,   bola   vypočutá   navrhovateľka   M.   D.,   právna zástupkyňa navrhovateliek a právna zástupkyňa odporcu. Navrhovateľka Z. D. vypovedať odmietla   z   dôvodu,   že   sa   jej   ťažko   rozpráva.   Súd   toto   pojednávanie   odročil   s   tým,   že požiada   Ústav   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   S.   o   predvedenie   odporcu   na   ďalšie pojednávanie.

Na ďalšie pojednávanie konané dňa 15.12.2010 sa dostavila navrhovateľka M. D., koncipientka jej právnej zástupkyne, odporca a jeho právna zástupkyňa. Na pojednávanie sa   nedostavila   Z.   D.,   ktorej   neúčasť   ospravedlnila   jej   právna   zástupkyňa   tým,   že   táto navrhovateľka podľa vyjadrenia psychologičky PhDr. M. H., nie je schopná byť vypočutá. Na tomto pojednávaní bol vypočutý odporca. Pojednávanie bolo odročené s tým, že ďalší termín   pojednávania   bude   určený   potom   ako   účastníci   a   ich   právni   zástupcovia   súdu predložia ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

Ďalší   termín   pojednávania   bol   určený   na   deň   10.02.2011   potom,   čo   právna zástupkyňa navrhovateliek súdu dňa 27.12.2010 oznámila, že trvá na všetkých návrhoch na dokazovanie, ktoré boli predložené v písomných podaniach a na pojednávaniach, hlavne na pripojení   trestného   spisu   Okresného   súdu   Humenné,   sp.   zn.   4T   40/2008   a   právna zástupkyňa odporcu prípisom doručeným súdu dňa 30.12.2010 predložila zoznam svedkov, ktorých navrhla vypočuť.

Na   pojednávaní   dňa   10.02.2011,   ktorého   sa   zúčastnila   navrhovateľka   M.   D., koncipientka   právnej   zástupkyne   a   právna   zástupkyňa   odporcu,   súd   vypočul   svedkov, ktorých navrhla vypočuť právna zástupkyňa odporcu. Toto pojednávanie po poučení, bolo odročené s tým, že sporné strany súdu v lehote 15 dní predložia prípadné návrhy na ďalšie dokazovanie.

Súd   za   účelom   zistenia   dopadu   správania   odporcu   na   život   navrhovateliek v pracovnom a školskom prostredí, požiadal o vyjadrenie zamestnávateľa navrhovateľky M. D.   a   školu,   ktorú   navštevuje   navrhovateľka   Z.   D..   Po   obdržaní   týchto   správ,   prípadne ďalších návrhom na vykonanie dokazovania predložených účastníkmi, bude súd v konaní pokračovať a po náležitom zistení skutkového stavu vo veci rozhodne...

Súd   doposiaľ   vypočul   svedkov   navrhnutých   odporcom.   Právna   zástupkyňa navrhovateliek ako jediný dôkaz uviedla oboznámenie sa s obsahom spisového materiálu v trestnom konaní proti odporcovi. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu, súd pred rozhodnutím musí vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, preto vo veci rozhodne po náležitom zistení skutkového stavu.

Navrhovateľka v 2. rade doposiaľ vypočutá nebola, nakoľko pojednávaní vypovedať odmietla,   čo   jej   právna   zástupkyňa   odôvodnila   jej   zlým   psychickým   stavom,   o   ktorom predložila neoficiálnu správu od psychologičky, o ktorej identite súd môže mať pochybnosti. Na   ďalšie   pojednávania   sa   z   uvedeného   dôvodu   nedostavila.   Povinnosťou   súdu   bude zaoberať sa aj touto skutočnosťou.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   súd   vo   veci   konal   priebežne.   Účastníkov   vypočuť   do pojednávania   konaného   dňa   16.11.2010   nemohol,   nakoľko   nebolo   zabezpečené   právo odporcu na obhajobu. V súčasnosti vo veci sa koná a to tým, že sa zabezpečujú dôkazy s tým, že po ich zabezpečení súd určí termín pojednávania, na ktorom pravdepodobne bude vynesený rozsudok.“

Sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu zaujali toto stanovisko:„... Sťažovateľky nepopierajú právo odporcu na zvolenie si právneho zástupcu, práve naopak vo svojej sťažnosti poukázali na tú skutočnosť, že okresný súd mohol odporcovi ustanoviť   právneho   zástupcu   z   radov   advokátov   na   jeho   žiadosť,   čo   by   podľa   názoru sťažovateliek   mohlo   eliminovať   polročnú   korešpondenciu   medzi   odporcom,   centrom a súdom.

V uznesení OS Humenné sp. zn. 18C/114/2009-39 zo dňa 05.06.2009 súd poučil účastníkov v zmysle § 30 O. s. p. o tom, že u účastníkov konania, u ktorých sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd môže ustanoviť zástupcu z radov advokátov na žiadosť účastníkov, ak je to potrebné na ochranu ich záujmov...

Do 31.12. 2009 mohol vec pojednávajúci sudca v súlade s ustanovením § 30 O.s.p. na   žiadosť   ustanoviť   odporcovi   za   splnenia   zákonných   podmienok   zástupcu   z   radov advokátov a od 1.1.2010 aj Centrum právnej pomoci. Odporca prípismi doručenými súdu dňa 08.02.2010, 24.03.2010, 29.04.2010 a 09.06.2010 opakovane oznamoval, že dohoda o zastupovaní uzavretá nebola. Centrum právnej pomoci oznámilo súdu dna 24.06.2010, že odporcovi   bolo   priznané   poskytovanie   právnej   pomoci   Centrom   právnej   pomoci, kanceláriou H. Na základe tohto oznámenia súd určil termín pojednávania na 09.09.2010. Podľa ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p. - predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   O.s.p.   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Podľa   ustanovenia   §   45   vyhlášky   č.   543/2005   -   predseda   senátu   dbá   o   to,   aby účastníci konania a ostatné predvolávam osoby boli úkonmi súdu čo najmenej zaťažované.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   114/2009,   ktorého   predmetom   je   ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľkám vznikla v dôsledku trestnej činnosti odporcu, došlo k porušeniu nimi označeného základného práva.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   ochrane   osobnosti sťažovateliek a o náhrade nemajetkovej ujmy. Toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité,   patrí   do   štandardnej   súčasti   rozhodovacej   agendy   okresných   súdov.   Vec prejednávajúci sudca na zložitosť veci ani osobitne nepoukazuje.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateliek   ako   účastníčiek   konania,   ústavný   súd konštatuje,   že   tieto   k   doterajšej   dĺžke   konania   negatívnym spôsobom   nijako   neprispeli. V konaní   vystupovali   aktívne,   zúčastňovali   sa   nariadených   pojednávaní   (sťažovateľka v 2. rade tak, ako jej to umožňoval jej zdravotný stav, zhoršený následkom závažnej trestnej činnosti   odporcu.)   Ústavný   súd   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateliek pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, je postup samotného okresného súdu. Z priebehu celého doterajšieho   konania   je   zrejmé,   že   okresný   súd   nepostupoval   tak,   ako   mu to   prikazuje ustanovenie § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa   ktorého súdy v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania musia postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z ustanovenia § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá.   Sudca   je   podľa   ustanovenia   § 117   OSP   povinný robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné vykonanie dôkazov.

Ústavný súd konštatuje, že vo veci konajúci sudca nielenže nepostupoval v konaní podľa uvedených procesných predpisov, ale ani po upozorneniach sťažovateliek na postup súdu podľa § 50 ods. 2 písm. d) zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, podľa ktorého príslušný sudca je oprávnený nariadiť eskortu odsúdeného, ak je v občianskoprávnom konaní potrebná prítomnosť odsúdeného na súde, eskortu nenariadil a prítomnosť odporcu na pojednávaní zabezpečil až 15. decembra 2010, teda po viac ako roku a pol od podania žaloby. V tejto právne i fakticky jednoduchej veci napokon   konajúci   súd   rozhodol   až   24.   mája   2011,   teda   dva   roky   od   podania   návrhu. Ústavný súd konštatuje, že celé konanie je poznačené neefektívnym postupom okresného súdu. V kontexte s predmetom sporu ústavný súd takýto postup súdu považuje za obzvlášť neprípustný.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Keďže   okresný   súd   vo   veci   24.   mája   2011   meritórne   rozhodol,   ústavný   súd   už vo výroku neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 1 500 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľky dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti,   s   prihliadnutím   najmä   na   povahu   veci,   ale   aj   dĺžku   trvania   nečinnosti okresného súdu považuje za primerané v sťažovateľkami navrhovanej výške.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. I. R. Advokátka vykonala tri úkony právnych služieb, a to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti   4. februára   2011 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 2. mája 2011.

Sťažovateľky   si   vyčíslil   trovy   zastupovania   v   konaní   pred   ústavným   súdom za 3 úkony   právnej   služby   podľa   ustanovenia   §   11   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) takto: 1. prevzatie a príprava zastupovania – odmena 123,50 € znížená o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, t. j. 61,75 € + režijný paušál 7,41 €; 2. sťažnosť podaná na ústavnom súde – odmena 123,50 € znížená o 50 %, t. j. 61,75 € + režijný paušál 7,41 €; 3. stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 2. mája 2011 – odmena 123,50 € znížená o 50 %, t. j. 61,75 € + režijný paušál 7,41 €, spolu 207,48 € ako základ dane + 20 % daň z pridanej hodnoty 41,49 € = 248,97 €, spolu pre dve sťažovateľky vo výške 497,94 €. Keďže výška uplatnených trov konania nie je v rozpore s citovanou vyhláškou, ústavný súd náhradu trov konania sťažovateľkám priznal v nimi uplatnenej výške.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011