znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 84/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. R., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. H., B. B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 87/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. R. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. februára 2005   doručené   podanie   Ing.   I.   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   B.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   Ľ.   H.,   B.   B.,   označené   ako „Ústavná   sťažnosť   vo   veci   porušenia základných   práv   a slobôd,   ustanovených   v čl.   48   ods.   2)   Ústavy   Slovenskej   republiky“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy   v   konaní Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 13 C 87/96 vo veci určenia, že služobný pomer sťažovateľa voči Slovenskej republike trvá.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„Sťažovateľ podal... na Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR nálezom zo dňa 20. marca 2003 pod sp. zn. IV. ÚS 82/02-29, a to na tom základe, že v konaní, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 13 C 87/96 o určenie, že   služobný   pomer   sťažovateľa   v Armáde   Slovenskej   republiky   trvá,   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľa Ing. I. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zároveň Ústavný súd SR nálezom prikázal Okresnému súdu Bratislava III. v uvedenom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

... Vyššie označený nález Ústavného súdu SR bol doručený všeobecnému súdu dňa 9. apríla 2003. Okresný súd Bratislava III. na základe nálezu Ústavného súdu SR stanovil ďalší   termín   pojednávania   na   15.   októbra   2003.   Následne   prebehli   pojednávania v termínoch   28.   11.   2003,   16.   2.   2004   a 17.   3.   2004,   kedy   bolo   konanie   odročené   na 31. marca 2004 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa   31.   marca   2004   bol   vyhlásený   rozsudok,   v ktorom   súd   návrh   sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Procesne činná sudkyňa okresného súdu mala termín písomného vyhotovenia   rozsudku   stanovený   do   23.   apríla   2004.   Nakoľko   k jeho   vyhotoveniu a následnému doručeniu   do tohto   dňa nedošlo,   sťažovateľ využil   svoje právo účastníka konania a nazrel do súdneho spisu, z ktorého zistil, že sudkyňa požiadala písomne predsedu súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku do 28. mája 2004.“

Na základe toho, že okresný súd počas desiatich mesiacov nevypracoval rozsudok a nedoručil ho účastníkom, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III., v právnej veci vedenej pod sp. zn. 13 C   87/96,   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   Ing.   I.   R.   na   plynulý a spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd SR podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,- Sk.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ sa dožaduje vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 87/96 bez toho, že by v návrhu na rozhodnutie výslovne zohľadnil skutočnosť, že ústavný súd už vo veci rozhodoval.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa posudzoval iba so zreteľom na časové obdobie, ktoré uplynulo od rozhodnutia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 82/02-29. V tejto súvislosti zvažoval, či by bola možnosť vysloviť porušenie označeného základného práva sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie a zistil, že tomu tak nie je. Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa vyplynulo, že okresný súd nebol v uvedenom období nečinný a že po vyslovení príkazu ústavného súdu, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov, nariadil pojednávanie na 15. október 2003, uskutočnil ďalšie tri pojednávania (28. novembra 2003, 16. februára 2004 a 17. marca 2004) a na pojednávaní 31. marca 2004 vyhlásil vo veci rozsudok.

V danom prípade okresný súd konal plynulo a prieťah v konaní v dĺžke viac ako ôsmich mesiacov v jeho konaní vznikol až pri vyhotovení a doručovaní rozsudku (sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku do konca mája 2004 a rozsudok bol doručený odporcovi 9. februára 2005 a sťažovateľovi 17. februára 2005).

Vychádzajúc z hodnotenia uvedených skutočností ústavný súd nezistil takú možnosť vyslovenia porušenia sťažovateľom označeného základného práva v časovom období po prikázaní veci okresnému súdu, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2005