znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 835/2014-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. F., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 182/07 a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 Obdo 78/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2014 doručená sťažnosť Ing. J. F. (ďalej len „sťažovateľ“), pričom z jej zmätočného obsahu a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27 Cb 182/07 a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obdo 78/2013.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažnosť sa týka „Prieťahu v súdnom konaní o žalobe podanej dňa 3. októbra 2007, č. k. 27Cb/182/2007 Okresným súdom Košice I. Právoplatne neukončenom Najvyšším súdom SR do dnešného dňa“. Z popisu skutkového stavu   ďalej   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   na   najvyššom   súde   sa   viedlo   pod   sp.   zn. 3 Obdo 78/2013. Sťažovateľ najvyššiemu súdu vytýka, že napadnuté konanie o dovolaní zastavil,   pričom „Zastavenie   konania   nie   je   právoplatným   rozhodnutím   o žalobe. Neustanovuje právnu istotu.“.

3.   Podľa   názoru   sťažovateľa   lehota   na   podanie   sťažnosti   je   zachovaná,   pretože „Posledné   konania   vo   veci   žaloby   vykonal   Najvyšší   súd   SR   dňa   30.   januára   2014. Žalobcovi doručené Okresným súdom Košice I cestou pošty dňa 25.3.2014.“. Rovnako je sťažovateľ   aj toho   názoru,   že   podmienky   pre   podanie   sťažnosti   sú   splnené: „Podaním sťažnosti   včas,   konaniami   prvostupňového,   odvolacieho   a Najvyššieho   súdu   SR. Právoplatne nerozhodnutím o žalobe po dobu 7 /sedem/ rokov.“

4.   Sťažovateľ v sťažnosti namieta,   že v napadnutých konaniach došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a domáha sa aj priznania primeraného zadosťučinenia „vo výške 58 000 Eur“. Priznanie zadosťučinenia   v uvedenej   výške   odôvodňuje   najmä „škodami,   spôsobené   prieťahom v súdnom konaní. Konaniami spôsobom odporujúcim zákonom, Ústave SR a medzinárodnej zmluve“.

5. Zo sťažnosti napokon vyplýva tento „návrh na rozhodnutie: Ak sa potvrdí porušenie práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote a protiprávne uložená povinnosť zaplatiť 62,70 Eur JUDr. L. L.(...), navrhuje sa: a. Vyhlásiť neplatnosť rozhodnutí:

-Najvyššieho súdu SR, 3Obdo 78/2013-322, zo dňa 30. januára 2014,

-Krajského súdu Košice, 2 Cob/33/2010-191, zo dňa 29. marca 2010,

-Okresného súdu Košice I, 27Cb/182/2007-64, zo dňa 28. októbra 2009. b. Zrušiť povinnosť: Zaplatiť JUDr. L. L. trovy dovolacieho konania. c. Prikázať Okresnému súdu Košice I:

-zvolať   konanie   na   prejednanie   a schválenie   obdržanej   mimosúdnej   dohode   od žalovanej spoločnosti, rozhodnúť o náhrade škôd a trovách konania. (...)

-vykonať nápravu spôsobenú výmazom spoločníka do doby jeho výmeny(...),

-posúdiť konania konateľa za spoločnosť a spoločníkov do doby jeho výmeny(...) d. Priznať žalobcovi:

-morálne zadosťučinenie vo výške 58 000 Eur,

-náhrady škody vo výške 24 Eur. e. Všeobecný súd upozorniť, že do doby podania dovolania o podanej žalobe, o žalobe sa malo konať spôsobom odporujúcim zák. 291/2009 Z. z., v náv. Na zák. 385/2000 Z. z.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že táto v časti, ktorou sťažovateľ   namieta   porušenie základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 27 Cb 182/07, je oneskorene podaná.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ okresného   súdu,   ktorého   tiež   označil   za   účastníka   tohto   konania,   a to   najneskôr   dňom právoplatného skončenia   napadnutého   konania. Keďže   v uvedenom   konaní,   ako   to   sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, bol vydaný rozsudok ešte 28. októbra 2009, ktorý v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Cob 33/2010 z 20. marca 2010 nadobudol ešte v roku 2010 právoplatnosť (inak by sťažovateľ nemohol podať proti nemu dovolanie), sťažovateľ sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť už v roku 2010. Pretože predmetná sťažnosť z 22. apríla 2014 bola podaná na ústavnom súde v čase   (22.   apríla   2014),   keď   už   uplynula   lehota   ustanovená   v §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné posúdiť sťažnosť v tejto časti ako návrh podaný oneskorene.

9. Pokiaľ sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   najvyššieho   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obdo 78/2013, sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty (II. ÚS 26/95). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo   (napr.   I. ÚS   22/01,   I.   ÚS   77/02,   I.   ÚS   116/02).   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo samotného podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie najvyššieho súdu bolo ukončené uznesením najvyššieho súdu č. k. 3 Obdo 78/2013-322 dňa 30. januára 2014. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až 22. apríla 2014, t. j. v čase, keď porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na najvyššom súde, ktorý sťažovateľ tiež označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k uvedeným právam (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru vo vzťahu k najvyššiemu súdu v čase, keď v označenom konaní pred najvyšším súdom namietané porušenie práv už netrvalo, a teda vo vzťahu k najvyššiemu súdu bola odstránená   jeho   právna   neistota,   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú.

10. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy (bod 6 tohto uznesenia) vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a aj   účinných právnych   prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Pokiaľ sa sťažovateľ v bode 6 tohto uznesenia vo svojom „návrhu na rozhodnutie“ domáha toho, aby ústavný súd rozhodol o náhrade škody „vo výške 24 Eur“, ústavný súd konštatuje, že o tomto nároku rozhoduje najprv všeobecný súd a až následne na základe prípadného kvalifikovaného návrhu ústavný súd. Preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.  

11.   V zmysle   ustanovenia   §   56   ods.   2   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa základné   právo   alebo   sloboda   porušili   rozhodnutím   alebo   opatrením,   ústavný   súd   také rozhodnutie   alebo   opatrenie   zruší.   V zmysle   odseku   4   citovaného   ustanovenia   zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde vyplýva, že rozhodnutie, ktorým by ústavný   súd   zrušil   rozhodnutie „Najvyššieho   súdu   SR,   3Obdo   78/2013-322,   zo   dňa 30. januára 2014, Krajského súdu Košice, 2 Cob/33/2010-191, zo dňa 29. marca 2010, Okresného   súdu   Košice   I,   27Cb/182/2007-64,   zo   dňa   28.   októbra   2009.“, prikázal „Okresnému   súdu   Košice   I“ vykonanie   rôznych   procesných   úkonov,   ako   aj   priznal sťažovateľovi „morálne   zadosťučinenie   vo   výške   58 000   Eur“, tak   ako   to   požaduje sťažovateľ vo svojom „návrhu na rozhodnutie“, sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, uvedenými (inak zmätočnými) návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

12. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2014