znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 832/2014-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátskakancelária, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konanívedenom   pod   sp.   zn.   5   C   1010/08   (predtým   v konaní   vedenom   Okresným   súdomBratislava III pod sp. zn. 8 C 83/07) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08   p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočnýchprieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd.

2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 1010/08 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.

3.   Mgr. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok   p o v i n n ý   vyplatiť mu dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpeniav sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súdPezinok   p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   Emílie   Korčekovej,Advokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 832/2014-13 z 26. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduPezinok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08(predtým v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že: „(...) Sťažovateľ titulom postavenia odporcu v konaní na ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č. k. 5C 1010/2008 (pôvodne vedené pod č. k. 8C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III od 10. 4. 2007 do 31. 12. 2007) poznačenom neefektívnym konaním (prvé pojednávanie vo veci samej až po takmer dvoch rokoch od podania žaloby

-20. 03. 2009) zjavnými prieťahmi a nečinnosťou súdu, ad hoc nesúrodými úkonmi súdu s výraznými časovými odstupmi a vydaním zjavne nezákonného a diskriminačného rozsudku porušovateľom   č.   k.   5C   1010/08-160   dňa   24.   03.   2010   pociťuje   skrivosť,   bezmocnosť a beznádej v tom, že v dôsledku pokračujúceho porušovania jeho práva na súdnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR,   práva   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov priznaného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebola vec ku dňu podania tejto opakovanej ústavnej sťažnosti   prejednaná   a   rozhodnutá   porušovateľom   ústavne   konformným   a   zákonným spôsobom   v   primeranej   lehote,   konanie   je   naďalej   zjavne   nespravodlivé,   nakoľko porušovateľ (a jeho predchodca Okresný súd Bratislava III) od 10. 04. 2007 nebol schopný vo veci meritórne rozhodnúť ako o svojím spôsobom šikanóznom návrhu navrhovateľa voči sťažovateľovi zo dňa 10. 04. 2007, tak aj o protinávrhu sťažovateľa zo dňa 25. 03. 2009 a to všetko aj napriek tomu, že navrhovateľ listom zo dňa 05. 02. 2014 zobral žalobu v celom rozsahu späť(...)

Stav neistoty sťažovateľa v dôsledku jeho bezmocnosti voči protiústavnému konaniu porušovateľa a svojvôli zo strany porušovateľa trvá už takmer 7 rokov (podanie žalobného návrhu - od 10. 04. 2007 do 10. 03. 2014 - podanie opakovanej ústavnej sťažnosti), pričom sťažovateľ k prieťahom zapríčinených porušovateľom a zapríčinených vydaním nezákonného a   protiústavného   rozsudku   (arbitrárne   odôvodneného)   vo   veci   samej   dňa   24. 03.   2010 neprispel. (...)

O vzájomnom návrhu sťažovateľa zo dňa 25. 03. 2009 doposiaľ ústavne konformným spôsobom nerozhodol. (...)“

Pokiaľ ide o povahu a zložitosť veci, sťažovateľ uviedol, že:„Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam. Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Predmetné   konanie   na   ochranu   osobnosti   malo   byť   už   po   vypočutí   účastníkov konania porušovateľom zastavené v r. 2009(...)

Porušovateľ teda nesmel svojvoľne pokračovať v traumatizovaní sťažovateľa - slabšej strany, vedome porušovať a zneužívať procesné právo a tak zneužitím právnej nevedomosti sťažovateľa   úmyselne   priznať   navrhovateľovi   ochranu,   ktorá   mu   neprináleží   a navyše zaviazať   sťažovateľa   na   povinnosť   a plnenie,   ktoré   nie   je   a   ani   len   nebolo   možné a zaplatenie údajných trov konania a právneho zastúpenia navrhovateľovi(...)“

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia, pretože:„S   odkazom   na   konštantnú   judikatúru   ústavného   súdu   ako   aj   judikatúru   ESĽP sťažovateľ žiada priznať primerané a spravodlivé finančné zadosťučinenie v sume: 6.500,- € za   zjavné   prieťahy   a   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote porušovateľom, teda takmer 7 rokov (od 10. 04. 2007) vyvolaného a udržiavaného stavu neistoty o výsledok konania, stavu bezmocnosti a beznádeje u sťažovateľa, psychického traumatizovania sťažovateľa a jeho diskriminácie, pričom prvostupňový súd (porušovateľ) zjavne protiústavným postupom odňal sťažovateľovi (odporcovi v konaní) možnosť konať pred   súdom,   čo   ustálil   odvolací   Krajský   súd   v   Bratislave   odôvodnením   zrušujúceho uznesenia č. k. 8Co 23/2011-2000 zo dňa 31. októbra 2012 a následne poskytoval/poskytuje ochranu tomu, kto o ňu predpísaným spôsobom nepožiadal (neurčitý a zmätočný petit aj po ďalšej úprave na podklade cit. uznesenia odvolacieho súdu - vo svojej podstate opätovne nevykonateľný).

Nemajetková ujma, ktorá vznikla sťažovateľovi v dôsledku extrémne dlhého konania na ochranu osobnosti vyplýva z pocitov neistoty, krivdy, morálneho utrpenia prameniacich zo situácie navodenej súdom, keď konanie malo byť zastavené porušovateľom pre nejasnosť a neurčitosť petitu, sťažovateľovi bolo znemožneným sa účinne žalobe brániť, porušovateľ odignoroval a ignoruje právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote a právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   to   v   konaní   na   ochranu osobnosti.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod č. k. 5C 1010/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6.500,- €, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 283,62 €(...), ktoré je Okresný   súd   Pezinok   povinný   zaplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   3267/2014z 18. decembra   2014   (ku   ktorému   bolo   pripojené   aj   vyjadrenie   zákonného   sudcuv napadnutom konaní) a právna zástupkyňa sťažovateľa prípisom z 2. januára 2015.

3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „v zmysle Vašej žiadosti(...) si Vám dovoľujem v prílohe zaslať vyjadrenie zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti zo dňa 17.12.2014. S vyjadrením zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti sa plne stotožňujem. Zákonný sudca v právnej veci konal a koná bez zbytočných prieťahov. (...)

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

3.2   Zákonný   sudca   JUDr.   Peter   Rajňák   opísal   chronológiu   úkonov,   ktoré   boliv napadnutom konaní vykonané, a dodal:

„Ústavný súd SR sa už sťažnosťou ⬛⬛⬛⬛ zaoberal v konaní III. ÚS 386/2013 (II. ÚS 386/2013, pozn.), spis sa z Ústavného súdu SR vrátil na Okresný súd Pezinok dňa 10.07.2013.

V tomto konaní Ústavný súd SR nekonštatoval prieťahy Okresného súdu Pezinok v konaní, preto sa vyjadrím k mojim úkonom v spise po dátume 10.07.2013.

V tejto súvislosti chcem poukázať na moje vyjadrenie (ako vyjadrenie zákonného sudcu)   zo   dňa   01.10.2013,   ktoré   som   poskytoval   Krajskému   súdu   v   Bratislave   a   na vyjadrenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.10.2013, ktorý takisto nekonštatoval prieťahy v uvedenom konaní. (...)“

3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa nezaujala stanovisko k vyjadreniam okresnéhosúdu,   iba   oznámila,   že „na   základe   Vašej   výzvy   zo   dňa   22.12.2014   (doručenej   dňa 02.01.2015) vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania danej veci“.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v predmetnej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08 (predtýmvedenom pod sp. zn. 8 C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III):

Dňa 10. apríla 2007 podal ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„navrhovateľ“), na   Okresnom   súde   Bratislava   III   proti   sťažovateľovi   žalobný   návrhna ochranu   osobnosti   a náhradu   nemajetkovej   ujmy.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.8 C 83/07.

Dňa   13.   septembra   2007   Okresný   súd   Bratislava   III   vyzval   sťažovateľa,   aby   savyjadril k podanému návrhu, a rovnako vyzval navrhovateľa, aby predložil všetky dôkazyvzťahujúce sa na vec.

Dňa 19. septembra 2007 sa sťažovateľ písomne vyjadril k návrhu.Dňa 8. októbra 2007 navrhovateľ zaslal Okresnému súdu Bratislava III písomnédoklady.

Dňa 1. januára 2008 podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa   zákon   č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republikya o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisova dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza   výpis   z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sídlacha obvodoch   súdov“),   výkon   súdnictva   vo   veci   sťažovateľa   prešiel   z odovzdávajúcehoOkresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok.

Dňa   6.   februára   2008   bola   vec   na   okresnom   súde   zaevidovaná   pod   sp.   zn.5 C 1010/08.

Dňa 15. decembra 2008 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na zaplateniesúdneho poplatku za podaný návrh.

Dňa   20.   januára   2009   bolo   v spise   zaznamenané,   že   navrhovateľ   uhradil   súdnypoplatok.

Dňa 2. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. marec 2009.Dňa 20. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd pripustilzmenu petitu návrhu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že „odporca doručí do spisu v lehote 15 dní znalecké posudky, ktoré navrhol vykonať ako dôkaz“.

Dňa 25. marca 2009 sťažovateľ svojím písomným podaním žiadal žalobný návrhzamietnuť, pričom podal aj protinávrh.

Dňa 29. apríla 2009 sťažovateľ založil do spisu dva znalecké posudky a trval napripustení jeho protinávrhu.

Dňa 7. mája 2009 súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok za podanýprotinávrh a aby sa písomne vyjadril k zmenenému petitu návrhu.

Dňa   22.   júna   2009   sa   sťažovateľ   vyjadril   k zmenenému   petitu   návrhu   a súčasneuhradil súdny poplatok za podaný protinávrh.

Dňa 23. decembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. február 2010.Dňa   8.   februára   2010   sťažovateľ   požiadal   súd   o odročenie   termínu   pojednávania„z dôvodu PN“.

Dňa 12. februára 2010 bolo pojednávanie odročené na 24. marec 2010.Dňa   22.   marca   2010   sťažovateľ   požiadal   súd   o odročenie   termínu   pojednávania„z dôvodu PN“.

Dňa   24.   marca   2010   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie   (v   neprítomnostisťažovateľa), na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. 5 C 1010/08-160.

Dňa 27. mája 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 16. júna 2010 súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podanéodvolanie a vyzval navrhovateľa, aby sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu.

Dňa 21. júla 2010 sa navrhovateľ vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.Dňa 9. augusta 2010 sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdneho poplatku.Dňa   18.   augusta   2010   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   zaslal   vyplnené„Vyhlásenie   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch“ a doložil   do   spisu„príslušné listinné dôkazy“.

Dňa 28. septembra 2010 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu súdu.Dňa 3. januára 2011 súd uznesením č. k. 5 C 1010/08-197 sťažovateľovi priznaloslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie.

Dňa 28. januára 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 31. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 23/2011-200 napadnutýrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 14. novembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 7. januára 2013 sťažovateľ založil do spisu listinné dôkazy.Dňa 14. februára 2013 súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní spresnil petitnávrhu.

Dňa 17. mája 2013 okresný súd opakovane vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dníspresnil petit návrhu.

Dňa 5. augusta 2013 navrhovateľ spresnil petit svojho žalobného návrhu.Dňa 7. augusta 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. október 2013.Dňa 10. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 5 C 1010/08-217 pripustilzmenu petitu žalobného návrhu.

Dňa   30.   septembra   2013   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   nariadenompojednávaní „z dôvodu účasti na pojednávaní toho istého dňa o tej istej hodine na OS Bratislava III“.

Dňa 15. októbra 2013 bolo pojednávanie odročené na 5. december 2013.Dňa   5.   decembra   2013   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie   v neprítomnostinavrhovateľa,   pričom   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   na   účely   ďalšiehodokazovania.

Dňa 16. decembra 2013 okresný súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboruBratislava V o zapožičanie spisu ČVS: ORP-1393/1-OVK-B5-2008 a tiež požiadal Okresnýsúd Bratislava III a Okresný súd Bratislava V o zapožičanie súvisiacich spisov.

Dňa 2. januára 2014 Okresný súd Bratislava III reagoval na žiadosť súdu.Dňa 20. januára 2014 Okresný súd Bratislava V oznámil súdu, že súvisiaci spis nie jemožné zapožičať „vzhľadom na podané odvolanie“.

Dňa   5.   februára 2014   navrhovateľ zobral svoju   žalobu späť „v   celom   rozsahu“,pretože „ochranu   proti   zásahu   do   mojej   osobnosti   zo   strany   odporcu   považujem   pre plynutie dlhého časového obdobia odo dňa tohto zásahu za neúčelnú“.

Dňa 20. februára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či „súhlasí so späťvzatím návrhu“ a či „trvá na protinávrhu“.

Dňa 26. mája 2014 okresný súd požiadal Slovenskú poštu, a. s. (ďalej len „pošta“),aby oznámila, či právna zástupkyňa sťažovateľa prevzala výzvu súdu z 20. februára 2014,pretože na ňu nereagovala.

Dňa 16. septembra 2014 okresný súd na pošte urgoval vybavenie reklamácie.Dňa   7.   novembra   2014   pošta   oznámila   okresnému   súdu,   že   právna   zástupkyňasťažovateľa výzvu súdu z 20. februára 2014 prevzala 26. februára 2014.

Dňa   4.   decembra   2014   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C   1010/08-254   konanie„o návrhu navrhovateľa na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy“ zastavil.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní o ochranuosobnosti postupom Okresného súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 1010/08(predtým   vedenej   pod   sp.   zn.   8   C   83/07   na   Okresnom   súde   Bratislava   III)   dochádzak porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   jeochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecnéhosúdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd mápovinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovanáa skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stavprávnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatismutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokonani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú aleboprávnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že,   ako   to   z chronológie   úkonov   vykonanýchv napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k predĺženiu   napadnutéhokonania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že z neznámych dôvodov nereagoval navýzvu súdu z 20. februára 2014, pričom minimálne pol roka tak oddialil rozhodovanieokresného   súdu   v danej   veci,   ktorý   musel   prostredníctvom   pošty   zdĺhavo   zisťovať,   čisťažovateľ   vôbec   prevzal   predmetnú   výzvu. Na   uvedené   správanie,   teda   nesúčinnosťsťažovateľa,   ústavný   súd   prihliadol   pri   úvahe   o priznaní   primeraného   finančnéhozadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už viac ako 8 rokov(hoci vec bola 22 mesiacov aj na krajskom súde, čo nemožno pričítať na úkor okresnéhosúdu) je v kontexte o ochrane osobnosti už samo osebe neprimerané a neefektívne.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Je   neodôvodniteľné,   že   okresný   súd   o protinávrhu   sťažovateľa   z 25.   marca   2009dodnes nerozhodol, hoci sťažovateľ už 22. júna 2009 uhradil aj súdny poplatok za podanýprotinávrh. Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd bol v danej veciaj opakovane nečinný, a to konkrétne od 6. februára 2008 do 15. decembra 2008 (desaťmesiacov) a od 22. júna 2009 do 23. decembra 2009 (šesť mesiacov). Uvedená nečinnosťalebo neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie je ničím ospravedlniteľná,   pretože   počasminimálne   poldruha   roka   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovaťk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádzal, čoje   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.I. ÚS 41/02).   K uvedenej   nečinnosti,   resp.   k neefektívnej   činnosti,   a teda   k zbytočnýmprieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a primárne ani v dôsledku správaniaúčastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzujepredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúceprerokovanie veci - a teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov.

Pokiaľ zákonný sudca v okolnostiach danej veci poukázal na to,   že   ústavný súdvo svojej   veci   č.   k.   II.   ÚS   386/2013-15 v   napadnutom   konaní „nekonštatoval   prieťahy Okresného súdu Pezinok v konaní, preto sa vyjadrím k mojim úkonom v spise po dátume 10.07.2013“,   treba   poukázať   na   to,   že   v uvedenej   veci   zo   strany   ústavného   súdu   išloo procesné   rozhodnutie,   odmietnutie   sťažnosti   pre   neprípustnosť,   pretože   ústavný   súdvo veci sp. zn. II. ÚS 386/2013 z 10. júla 2013 zaujal stanovisko, že sťažnosť, ktorú podalsťažovateľ   okresnému   súdu, „bola   v okolnostiach   prípadu   zo   strany   sťažovateľa   iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní“.   Pri   súčasnom   meritórnom   posúdeníústavnej sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní, aj keďzo strany ústavného súdu mu v tom bol v minulosti vytvorený primeraný časový priestor,neprijal dostatočné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a pretože okresný súd ešte o protinávrhu sťažovateľanerozhodol, a taktiež v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súdvo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavya § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 500 €,pričom uviedol, že „nemajetková ujma, ktorá vznikla sťažovateľovi v dôsledku extrémne dlhého   konania   na   ochranu   osobnosti   vyplýva   z   pocitov   neistoty,   krivdy,   morálneho utrpenia prameniacich zo situácie navodenej súdom“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   ako   aj   vzhľadom   na   povahu   veci   považuje   zaprimerané vo výške 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že sťažovateľ nebolv každom štádiu konania súčinný s okresným súdom a že spis sa takmer 2 roky nachádzal ajna krajskom súde, ktorého sťažovateľ neoznačil za účastníka konania.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania vo výške 284,08 € z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou zadva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 7. marca 2014 a spísanieústavnej sťažnosti z 10. marca 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmenav sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11ods. 2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 284,08 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015