SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 832/2014-35
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátskakancelária, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08 (predtým v konaní vedenom Okresným súdomBratislava III pod sp. zn. 8 C 83/07) a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08 p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočnýchprieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd.
2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 1010/08 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpeniav sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súdPezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie Korčekovej,Advokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 832/2014-13 z 26. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduPezinok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08(predtým v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III).
2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že: „(...) Sťažovateľ titulom postavenia odporcu v konaní na ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č. k. 5C 1010/2008 (pôvodne vedené pod č. k. 8C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III od 10. 4. 2007 do 31. 12. 2007) poznačenom neefektívnym konaním (prvé pojednávanie vo veci samej až po takmer dvoch rokoch od podania žaloby
-20. 03. 2009) zjavnými prieťahmi a nečinnosťou súdu, ad hoc nesúrodými úkonmi súdu s výraznými časovými odstupmi a vydaním zjavne nezákonného a diskriminačného rozsudku porušovateľom č. k. 5C 1010/08-160 dňa 24. 03. 2010 pociťuje skrivosť, bezmocnosť a beznádej v tom, že v dôsledku pokračujúceho porušovania jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebola vec ku dňu podania tejto opakovanej ústavnej sťažnosti prejednaná a rozhodnutá porušovateľom ústavne konformným a zákonným spôsobom v primeranej lehote, konanie je naďalej zjavne nespravodlivé, nakoľko porušovateľ (a jeho predchodca Okresný súd Bratislava III) od 10. 04. 2007 nebol schopný vo veci meritórne rozhodnúť ako o svojím spôsobom šikanóznom návrhu navrhovateľa voči sťažovateľovi zo dňa 10. 04. 2007, tak aj o protinávrhu sťažovateľa zo dňa 25. 03. 2009 a to všetko aj napriek tomu, že navrhovateľ listom zo dňa 05. 02. 2014 zobral žalobu v celom rozsahu späť(...)
Stav neistoty sťažovateľa v dôsledku jeho bezmocnosti voči protiústavnému konaniu porušovateľa a svojvôli zo strany porušovateľa trvá už takmer 7 rokov (podanie žalobného návrhu - od 10. 04. 2007 do 10. 03. 2014 - podanie opakovanej ústavnej sťažnosti), pričom sťažovateľ k prieťahom zapríčinených porušovateľom a zapríčinených vydaním nezákonného a protiústavného rozsudku (arbitrárne odôvodneného) vo veci samej dňa 24. 03. 2010 neprispel. (...)
O vzájomnom návrhu sťažovateľa zo dňa 25. 03. 2009 doposiaľ ústavne konformným spôsobom nerozhodol. (...)“
Pokiaľ ide o povahu a zložitosť veci, sťažovateľ uviedol, že:„Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam. Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Predmetné konanie na ochranu osobnosti malo byť už po vypočutí účastníkov konania porušovateľom zastavené v r. 2009(...)
Porušovateľ teda nesmel svojvoľne pokračovať v traumatizovaní sťažovateľa - slabšej strany, vedome porušovať a zneužívať procesné právo a tak zneužitím právnej nevedomosti sťažovateľa úmyselne priznať navrhovateľovi ochranu, ktorá mu neprináleží a navyše zaviazať sťažovateľa na povinnosť a plnenie, ktoré nie je a ani len nebolo možné a zaplatenie údajných trov konania a právneho zastúpenia navrhovateľovi(...)“
Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia, pretože:„S odkazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu ako aj judikatúru ESĽP sťažovateľ žiada priznať primerané a spravodlivé finančné zadosťučinenie v sume: 6.500,- € za zjavné prieťahy a porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote porušovateľom, teda takmer 7 rokov (od 10. 04. 2007) vyvolaného a udržiavaného stavu neistoty o výsledok konania, stavu bezmocnosti a beznádeje u sťažovateľa, psychického traumatizovania sťažovateľa a jeho diskriminácie, pričom prvostupňový súd (porušovateľ) zjavne protiústavným postupom odňal sťažovateľovi (odporcovi v konaní) možnosť konať pred súdom, čo ustálil odvolací Krajský súd v Bratislave odôvodnením zrušujúceho uznesenia č. k. 8Co 23/2011-2000 zo dňa 31. októbra 2012 a následne poskytoval/poskytuje ochranu tomu, kto o ňu predpísaným spôsobom nepožiadal (neurčitý a zmätočný petit aj po ďalšej úprave na podklade cit. uznesenia odvolacieho súdu - vo svojej podstate opätovne nevykonateľný).
Nemajetková ujma, ktorá vznikla sťažovateľovi v dôsledku extrémne dlhého konania na ochranu osobnosti vyplýva z pocitov neistoty, krivdy, morálneho utrpenia prameniacich zo situácie navodenej súdom, keď konanie malo byť zastavené porušovateľom pre nejasnosť a neurčitosť petitu, sťažovateľovi bolo znemožneným sa účinne žalobe brániť, porušovateľ odignoroval a ignoruje právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote a právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to v konaní na ochranu osobnosti.“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod č. k. 5C 1010/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6.500,- €, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 283,62 €(...), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3267/2014z 18. decembra 2014 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcuv napadnutom konaní) a právna zástupkyňa sťažovateľa prípisom z 2. januára 2015.
3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „v zmysle Vašej žiadosti(...) si Vám dovoľujem v prílohe zaslať vyjadrenie zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti zo dňa 17.12.2014. S vyjadrením zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti sa plne stotožňujem. Zákonný sudca v právnej veci konal a koná bez zbytočných prieťahov. (...)
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“
3.2 Zákonný sudca JUDr. Peter Rajňák opísal chronológiu úkonov, ktoré boliv napadnutom konaní vykonané, a dodal:
„Ústavný súd SR sa už sťažnosťou ⬛⬛⬛⬛ zaoberal v konaní III. ÚS 386/2013 (II. ÚS 386/2013, pozn.), spis sa z Ústavného súdu SR vrátil na Okresný súd Pezinok dňa 10.07.2013.
V tomto konaní Ústavný súd SR nekonštatoval prieťahy Okresného súdu Pezinok v konaní, preto sa vyjadrím k mojim úkonom v spise po dátume 10.07.2013.
V tejto súvislosti chcem poukázať na moje vyjadrenie (ako vyjadrenie zákonného sudcu) zo dňa 01.10.2013, ktoré som poskytoval Krajskému súdu v Bratislave a na vyjadrenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.10.2013, ktorý takisto nekonštatoval prieťahy v uvedenom konaní. (...)“
3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa nezaujala stanovisko k vyjadreniam okresnéhosúdu, iba oznámila, že „na základe Vašej výzvy zo dňa 22.12.2014 (doručenej dňa 02.01.2015) vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania danej veci“.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v predmetnej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/08 (predtýmvedenom pod sp. zn. 8 C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III):
Dňa 10. apríla 2007 podal ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„navrhovateľ“), na Okresnom súde Bratislava III proti sťažovateľovi žalobný návrhna ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.8 C 83/07.
Dňa 13. septembra 2007 Okresný súd Bratislava III vyzval sťažovateľa, aby savyjadril k podanému návrhu, a rovnako vyzval navrhovateľa, aby predložil všetky dôkazyvzťahujúce sa na vec.
Dňa 19. septembra 2007 sa sťažovateľ písomne vyjadril k návrhu.Dňa 8. októbra 2007 navrhovateľ zaslal Okresnému súdu Bratislava III písomnédoklady.
Dňa 1. januára 2008 podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republikya o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisova dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlacha obvodoch súdov“), výkon súdnictva vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúcehoOkresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok.
Dňa 6. februára 2008 bola vec na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn.5 C 1010/08.
Dňa 15. decembra 2008 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na zaplateniesúdneho poplatku za podaný návrh.
Dňa 20. januára 2009 bolo v spise zaznamenané, že navrhovateľ uhradil súdnypoplatok.
Dňa 2. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. marec 2009.Dňa 20. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd pripustilzmenu petitu návrhu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že „odporca doručí do spisu v lehote 15 dní znalecké posudky, ktoré navrhol vykonať ako dôkaz“.
Dňa 25. marca 2009 sťažovateľ svojím písomným podaním žiadal žalobný návrhzamietnuť, pričom podal aj protinávrh.
Dňa 29. apríla 2009 sťažovateľ založil do spisu dva znalecké posudky a trval napripustení jeho protinávrhu.
Dňa 7. mája 2009 súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok za podanýprotinávrh a aby sa písomne vyjadril k zmenenému petitu návrhu.
Dňa 22. júna 2009 sa sťažovateľ vyjadril k zmenenému petitu návrhu a súčasneuhradil súdny poplatok za podaný protinávrh.
Dňa 23. decembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. február 2010.Dňa 8. februára 2010 sťažovateľ požiadal súd o odročenie termínu pojednávania„z dôvodu PN“.
Dňa 12. februára 2010 bolo pojednávanie odročené na 24. marec 2010.Dňa 22. marca 2010 sťažovateľ požiadal súd o odročenie termínu pojednávania„z dôvodu PN“.
Dňa 24. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (v neprítomnostisťažovateľa), na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. 5 C 1010/08-160.
Dňa 27. mája 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 16. júna 2010 súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podanéodvolanie a vyzval navrhovateľa, aby sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu.
Dňa 21. júla 2010 sa navrhovateľ vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.Dňa 9. augusta 2010 sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdneho poplatku.Dňa 18. augusta 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaslal vyplnené„Vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ a doložil do spisu„príslušné listinné dôkazy“.
Dňa 28. septembra 2010 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu súdu.Dňa 3. januára 2011 súd uznesením č. k. 5 C 1010/08-197 sťažovateľovi priznaloslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie.
Dňa 28. januára 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 31. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 23/2011-200 napadnutýrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 14. novembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 7. januára 2013 sťažovateľ založil do spisu listinné dôkazy.Dňa 14. februára 2013 súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní spresnil petitnávrhu.
Dňa 17. mája 2013 okresný súd opakovane vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dníspresnil petit návrhu.
Dňa 5. augusta 2013 navrhovateľ spresnil petit svojho žalobného návrhu.Dňa 7. augusta 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. október 2013.Dňa 10. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 5 C 1010/08-217 pripustilzmenu petitu žalobného návrhu.
Dňa 30. septembra 2013 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenompojednávaní „z dôvodu účasti na pojednávaní toho istého dňa o tej istej hodine na OS Bratislava III“.
Dňa 15. októbra 2013 bolo pojednávanie odročené na 5. december 2013.Dňa 5. decembra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie v neprítomnostinavrhovateľa, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely ďalšiehodokazovania.
Dňa 16. decembra 2013 okresný súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboruBratislava V o zapožičanie spisu ČVS: ORP-1393/1-OVK-B5-2008 a tiež požiadal Okresnýsúd Bratislava III a Okresný súd Bratislava V o zapožičanie súvisiacich spisov.
Dňa 2. januára 2014 Okresný súd Bratislava III reagoval na žiadosť súdu.Dňa 20. januára 2014 Okresný súd Bratislava V oznámil súdu, že súvisiaci spis nie jemožné zapožičať „vzhľadom na podané odvolanie“.
Dňa 5. februára 2014 navrhovateľ zobral svoju žalobu späť „v celom rozsahu“,pretože „ochranu proti zásahu do mojej osobnosti zo strany odporcu považujem pre plynutie dlhého časového obdobia odo dňa tohto zásahu za neúčelnú“.
Dňa 20. februára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či „súhlasí so späťvzatím návrhu“ a či „trvá na protinávrhu“.
Dňa 26. mája 2014 okresný súd požiadal Slovenskú poštu, a. s. (ďalej len „pošta“),aby oznámila, či právna zástupkyňa sťažovateľa prevzala výzvu súdu z 20. februára 2014,pretože na ňu nereagovala.
Dňa 16. septembra 2014 okresný súd na pošte urgoval vybavenie reklamácie.Dňa 7. novembra 2014 pošta oznámila okresnému súdu, že právna zástupkyňasťažovateľa výzvu súdu z 20. februára 2014 prevzala 26. februára 2014.
Dňa 4. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 C 1010/08-254 konanie„o návrhu navrhovateľa na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy“ zastavil.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní o ochranuosobnosti postupom Okresného súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 1010/08(predtým vedenej pod sp. zn. 8 C 83/07 na Okresnom súde Bratislava III) dochádzak porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania jeochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecnéhosúdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd mápovinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovanáa skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stavprávnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatismutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokonani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú aleboprávnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci ústavný súd poukazuje na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonanýchv napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu napadnutéhokonania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že z neznámych dôvodov nereagoval navýzvu súdu z 20. februára 2014, pričom minimálne pol roka tak oddialil rozhodovanieokresného súdu v danej veci, ktorý musel prostredníctvom pošty zdĺhavo zisťovať, čisťažovateľ vôbec prevzal predmetnú výzvu. Na uvedené správanie, teda nesúčinnosťsťažovateľa, ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančnéhozadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už viac ako 8 rokov(hoci vec bola 22 mesiacov aj na krajskom súde, čo nemožno pričítať na úkor okresnéhosúdu) je v kontexte o ochrane osobnosti už samo osebe neprimerané a neefektívne.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Je neodôvodniteľné, že okresný súd o protinávrhu sťažovateľa z 25. marca 2009dodnes nerozhodol, hoci sťažovateľ už 22. júna 2009 uhradil aj súdny poplatok za podanýprotinávrh. Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd bol v danej veciaj opakovane nečinný, a to konkrétne od 6. februára 2008 do 15. decembra 2008 (desaťmesiacov) a od 22. júna 2009 do 23. decembra 2009 (šesť mesiacov). Uvedená nečinnosťalebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počasminimálne poldruha roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovaťk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádzal, čoje základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočnýmprieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a primárne ani v dôsledku správaniaúčastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzujepredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúceprerokovanie veci - a teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov.
Pokiaľ zákonný sudca v okolnostiach danej veci poukázal na to, že ústavný súdvo svojej veci č. k. II. ÚS 386/2013-15 v napadnutom konaní „nekonštatoval prieťahy Okresného súdu Pezinok v konaní, preto sa vyjadrím k mojim úkonom v spise po dátume 10.07.2013“, treba poukázať na to, že v uvedenej veci zo strany ústavného súdu išloo procesné rozhodnutie, odmietnutie sťažnosti pre neprípustnosť, pretože ústavný súdvo veci sp. zn. II. ÚS 386/2013 z 10. júla 2013 zaujal stanovisko, že sťažnosť, ktorú podalsťažovateľ okresnému súdu, „bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní“. Pri súčasnom meritórnom posúdeníústavnej sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní, aj keďzo strany ústavného súdu mu v tom bol v minulosti vytvorený primeraný časový priestor,neprijal dostatočné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a pretože okresný súd ešte o protinávrhu sťažovateľanerozhodol, a taktiež v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súdvo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavya § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 500 €,pričom uviedol, že „nemajetková ujma, ktorá vznikla sťažovateľovi v dôsledku extrémne dlhého konania na ochranu osobnosti vyplýva z pocitov neistoty, krivdy, morálneho utrpenia prameniacich zo situácie navodenej súdom“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje zaprimerané vo výške 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že sťažovateľ nebolv každom štádiu konania súčinný s okresným súdom a že spis sa takmer 2 roky nachádzal ajna krajskom súde, ktorého sťažovateľ neoznačil za účastníka konania.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania vo výške 284,08 € z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou zadva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 7. marca 2014 a spísanieústavnej sťažnosti z 10. marca 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmenav sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 284,08 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015