znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 831/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   obchodnej spoločnostiALMEDIA   spol. s r. o.,   M.   R.   Štefánika   3504,   Trebišov,   právne   zastúpenej   advokátomJUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen,vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súduKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 392/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 392/08   p o r u š i lzákladné   právo   obchodnej   spoločnosti   ALMEDIA   spol. s r. o.,   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Obchodnej   spoločnosti   ALMEDIA   spol. s r. o.,   p r i z n á v a   finančnézadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice Ip o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti ALMEDIAspol. s r. o., trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesťcentov)   na   účet   jej   advokáta   JUDr.   Jozefa   Brázdila,   Advokátska   kancelária   Brázdil   &Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) uznesením   č.   k.II. ÚS 831/2014-10 z 26. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o.(ďalej   len   „sťažovateľka“),   v časti,   ktorou   namieta   porušenie svojho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 392/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že: „(...) Dňa 28. 12. 2007 sme ako oprávnený podali návrh na výkon exekúcie na exekútorskom   úrade   súdneho   exekútora   JUDr.   Bartolomeja   Jakubčáka(...)   na   základe exekučného titulu - vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trebišov č. 10Cb 108/94-64 zo dňa   4.   3.   1996,   právoplatný   dňom-   28. 3. 1996,   vykonateľný   dňom   13.   4.   1996. Predmetom   konania   bolo   vymoženie   istiny   128.327,36   Sk   plus   príslušenstvo   vo   výške 5.782,-Sk, spolu 134.109,36 Sk /4.451,60,-EUR. Dňa 27. 3. 2008 vydal Okresný súd Košice I. poverenie na výkon exekúcie, ktorým sa začalo exekučné konanie na základe návrhu na výkon exekúcie podaného našou spoločnosťou ako oprávneným proti povinnému: Správa záväzkov a pohľadávok, Tatranská 25, Košice, ako právnym nástupcom NsP Trebišov. Tohto   času   je   spis   znova   na   prvostupňovom   súde.   Upozorňujeme,   že   Exekučný poriadok v ust. § 50 ods. 2 ukladá súdu lehotu 60 dní na rozhodnutie. Táto lehota bola súdmi   oboch   stupňov   viacnásobne   prekročená,   pretože   dosiaľ   nie   je   ani   po   6   rokoch konania právoplatne rozhodnuté o námietkach. (...)

Dlhodobou nečinnosťou(...) Okresného súdu Košice I. v období od júla   2008 do 14. 10. 2010 súd nekonal 2 roky a 3 mesiace; od novembra 2010 do 10. 8. 2011 spolu 8 mesiacov nečinnosti, od októbra 2013 do marca 2014 cca 6 mesiacov nečinnosti(...)“ došlo podľa sťažovateľky v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

Pokiaľ   ide   o zložitosť   veci,   sťažovateľka   uviedla,   že „(...)   1/   právna   a   skutková náročnosť kauzy: Je zrejmé, že pokiaľ samotný právny predpis Exekučný poriadok ukladá exekučnému súdu lehotu na rozhodnutie o námietkach maximálne 60 dní, je daný záujem na včasnom rozhodnutí v exekučných veciach tak, aby následne mohol exekútor konať vo veci vymožením pohľadávky pre oprávneného. Nemožno ani tvrdiť, že by išlo o skutkovo alebo právne mimoriadne náročnú vec.

2/ správanie sa účastníka konania: my ako účastník konania sme našim postupom žiadne prieťahy nespôsobili, odvolania či vyjadrenia sme podávali v zákonných lehotách. 3/ postup samotného súdu: (...) prvostupňový súd konal vo veci, vydal rozhodnutia ktoré neboli efektívne, pretože ich opakovane odvolací súd zrušil, prvýkrát vec vrátil ako vec predčasne podanú /kvôli nedoručeniu odvolania druhému účastníkovi konania/ a po druhýkrát odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav(...)“.

Sťažovateľka   sa   domáha   aj   priznania   primeraného   zadosťučinenia,   pretože: „Domnievame sa, že v prípade rozhodnutia o vyhovení sťažnosti a konštatovaní porušenia ústavných   práv   zo   strany   súdu   nám   patrí   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie. Za primerané   zadosťučinenie   považujeme   sumu   3.500   €.   Výška   zadosťučinenia   je determinovaná dlhodobým porušením práv(...) voči Okresnému súdu Košice I. peňažné zadosťučinenie vo výške 2.000 €(...)“

Vzhľadom   na   uvedené   podstatné   skutočnosti   sa   sťažovateľka   domáha   toho,   abyústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Postupom Okresného súdu Košice I. v konaní sp. zn. 37Er 392/08 (...)bolo porušené ústavné   právo   sťažovateľa   garantované   v   čl.   48   ods.2   Ústavy   Slovenskej   republiky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov(...)

Okresnému   súdu   Košice   I.   vo   veci   sp.   zn.   37Er   392/08   sa   prikazuje   konať   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € voči Okresnému súdu Košice I., ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Košice I. sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.

(...)   Okresný   súd   Košice   I. [je] povinní   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia   vo výške 340,90   € na   účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Jozefa Brázdila(...) do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   listom   sp.   zn.   Spr.   4/14   z 19. decembra   2014a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 5. januára 2015.

3.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   chronológiu   úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Na základe(...) procesného postupu Okresného súdu Košice I som zistil, že pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii sa vyskytli dlhšie obdobia, v ktorých bol súd nečinný a ktoré z pohľadu účastníka konania možno hodnotiť ako prieťahy v konaní. Tieto prieťahy však neboli spôsobené subjektívnym zavinením súdnych úradníkov, ale v dôsledku značného pracovného zaťaženia exekučného úseku. Iné okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na celkovú dĺžku konania som nezistil. (...)

Netrvám na tom, aby ústavný súd nariadil vo veci prejednania sťažnosti verejné pojednávanie.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu okresnéhosúdu zaujal toto stanovisko:

„(...)   Z obsahu vyjadrenia OS Košice   I   zo   dňa 19.12.2014   vyplýva,   že   obdobia nečinnosti   nastali   tak,   ako   sme   ich   my   uviedli   v   ústavnej   sťažnosti,   t.   j.   nečinnosť prvostupňového súdu - Okresného súdu Košice I: v období od júla 2008 do 14.10.2010 súd nekonal 2 roky a 3 mesiace; od novembra 2010 do 10.8.2011 spolu 8 mesiacov nečinnosti, od októbra 2013 do marca 2014 cca 6 mesiacov nečinnosti;(...) Podanie ústavnej sťažnosti ako aj uplatnených finančných zadosťučinení považujeme za dôvodné.

Súhlasíme s tým, aby vec bola rozhodnutá aj bez nariadenia ústneho pojednávania.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 37 Er 392/08:

Dňa   8.   februára   2008   sťažovateľka   podala   na   okresnom   súde   žiadosť   o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie proti Správe záväzkov a pohľadávok - právnej nástupkyniNsP Trebišov (ďalej len „povinná“). Sťažovateľka sa domáhala vymoženia finančnej sumy128 327,36 Sk spolu s trovami predchádzajúceho konania a trov exekučného konania nazáklade rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 10 Cb 108/94-64 zo 4. marca 1996. Vecbola zaevidovaná pod sp. zn. 37 Er 392/08.

Dňa   27.   marca   2008   vyššia   súdna   úradníčka   okresného   súdu   poverila   súdnehoexekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka vykonaním exekúcie.

Dňa 8. apríla 2008 súdny exekútor upovedomil povinnú o začatí exekúcie.Dňa 13. mája 2008 súdny exekútor doručil okresnému súdu námietky povinnej protiexekúcii.

Dňa 20. júna 2008 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 392/08-21 námietkam povinnejproti exekúcii vyhovel.

Dňa 7. júla 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.37 Er 392/08-21.

Dňa 14. októbra 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľky zo 7. júla 2008.Dňa 28. októbra 2010 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 70/2010-28 vec vrátilokresnému súdu, pretože bola predložená predčasne (odvolanie nebolo zaslané ostanýmúčastníkom konania).

Dňa 29. novembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 3. januára 2011 súd zaslal odvolanie sťažovateľky zo 7. júla 2008 povinnejs tým, že do 10 dní sa k tomuto môže vyjadriť.

Dňa 7. februára 2011 sa povinná vyjadrila k uvedenému odvolaniu.Dňa 10. augusta 2011 bol spis opätovne predložený krajskému súdu, aby rozhodolo odvolaní sťažovateľky zo 7. júla 2008.

Dňa   25.   septembra   2013   krajský   súd   uznesením   č.   k.   16   Co   42/2011-51   zrušilnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.Dňa 17. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 21. júla 2014 bolo do spisu založené upozornenie predsedu okresného súdu,z ktorého   vyplynulo,   že   pri „kontrole   sťažnosti   som   zistil,   že   v predmetnej   veci   nebol urobený žiadny úkon od 17.10.2013 až doposiaľ“.

Dňa   1.   augusta   2014   súd   požiadal   Okresný   súd   Trebišov   o zaslanie   súvisiacichspisov.

Dňa 2. augusta 2014 Okresný súd Trebišov reagoval na žiadosť okresného súdu.Dňa 28. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 392/08-65 námietkampovinnej proti exekúcii vyhovel.

Dňa 20. novembra 2014 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresnéhosúdu č. k. 37 Er 392/08-65.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o udeleniepoverenia   na   vykonanie   exekúcie v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.37 Er 392/08 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskehosúdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokonani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnuzložitosť predmetnej veci.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebolavyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia v prvom rade v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen nečinnosť,ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniťporušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že okresný súd bolv napadnutom   konaní   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   relevantných   dôvodovopakovane nečinný alebo neefektívne činný, konkrétne od 7. júla 2008 do 3. januára 2011(dva roky a päť mesiacov), od 7. februára 2011 do 10. augusta 2011 (šesť mesiacov) a od 17.októbra 2013 do 1. októbra 2014 (jedenásť mesiacov). Uvedená nečinnosť alebo neefektívnačinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokova desiatich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniuprávnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v predmetnej   veci   počassúdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článkuústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a tedak zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,ale v dôsledku postupu súdu. Na „značné pracovné zaťaženie exekučného úseku“, na ktorév danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobnýchsúvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03   a v ňom   cit.   predchádzajúcujudikatúru   ústavného   súdu),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a nadmernémnožstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasneospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včasadekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   -   a tedavykonanie   spravodlivosti   -   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   navyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu čikonajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivostipripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo   obmedzené   personálne   kapacitypríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovanezdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušenéčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pretopri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označovanéako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 28. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 392/08-65vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,keďže podľa nej „výška zadosťučinenia je determinovaná dlhodobým porušením práv“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   najmä   na   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu,považuje za primerané vo výške 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak   ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za triúkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   ústavnej   sťažnostiz 3. marca 2014   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 5.   januára   2015).Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušáldvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €a režijný   paušál   8,39   €   (v   zmysle   §   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právnehozastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,30 €, pričom k uvedenej sume bolo trebapripočítať 20 % DPH, teda sumu 86,46   €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľkypredstavujú celkove sumu 518,76 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015