SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 831/2014-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnostiALMEDIA spol. s r. o., M. R. Štefánika 3504, Trebišov, právne zastúpenej advokátomJUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen,vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súduKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 392/08 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 392/08 p o r u š i lzákladné právo obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., p r i z n á v a finančnézadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice Ip o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti ALMEDIAspol. s r. o., trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesťcentov) na účet jej advokáta JUDr. Jozefa Brázdila, Advokátska kancelária Brázdil &Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 831/2014-10 z 26. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o.(ďalej len „sťažovateľka“), v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 392/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že: „(...) Dňa 28. 12. 2007 sme ako oprávnený podali návrh na výkon exekúcie na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka(...) na základe exekučného titulu - vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trebišov č. 10Cb 108/94-64 zo dňa 4. 3. 1996, právoplatný dňom- 28. 3. 1996, vykonateľný dňom 13. 4. 1996. Predmetom konania bolo vymoženie istiny 128.327,36 Sk plus príslušenstvo vo výške 5.782,-Sk, spolu 134.109,36 Sk /4.451,60,-EUR. Dňa 27. 3. 2008 vydal Okresný súd Košice I. poverenie na výkon exekúcie, ktorým sa začalo exekučné konanie na základe návrhu na výkon exekúcie podaného našou spoločnosťou ako oprávneným proti povinnému: Správa záväzkov a pohľadávok, Tatranská 25, Košice, ako právnym nástupcom NsP Trebišov. Tohto času je spis znova na prvostupňovom súde. Upozorňujeme, že Exekučný poriadok v ust. § 50 ods. 2 ukladá súdu lehotu 60 dní na rozhodnutie. Táto lehota bola súdmi oboch stupňov viacnásobne prekročená, pretože dosiaľ nie je ani po 6 rokoch konania právoplatne rozhodnuté o námietkach. (...)
Dlhodobou nečinnosťou(...) Okresného súdu Košice I. v období od júla 2008 do 14. 10. 2010 súd nekonal 2 roky a 3 mesiace; od novembra 2010 do 10. 8. 2011 spolu 8 mesiacov nečinnosti, od októbra 2013 do marca 2014 cca 6 mesiacov nečinnosti(...)“ došlo podľa sťažovateľky v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.
Pokiaľ ide o zložitosť veci, sťažovateľka uviedla, že „(...) 1/ právna a skutková náročnosť kauzy: Je zrejmé, že pokiaľ samotný právny predpis Exekučný poriadok ukladá exekučnému súdu lehotu na rozhodnutie o námietkach maximálne 60 dní, je daný záujem na včasnom rozhodnutí v exekučných veciach tak, aby následne mohol exekútor konať vo veci vymožením pohľadávky pre oprávneného. Nemožno ani tvrdiť, že by išlo o skutkovo alebo právne mimoriadne náročnú vec.
2/ správanie sa účastníka konania: my ako účastník konania sme našim postupom žiadne prieťahy nespôsobili, odvolania či vyjadrenia sme podávali v zákonných lehotách. 3/ postup samotného súdu: (...) prvostupňový súd konal vo veci, vydal rozhodnutia ktoré neboli efektívne, pretože ich opakovane odvolací súd zrušil, prvýkrát vec vrátil ako vec predčasne podanú /kvôli nedoručeniu odvolania druhému účastníkovi konania/ a po druhýkrát odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav(...)“.
Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia, pretože: „Domnievame sa, že v prípade rozhodnutia o vyhovení sťažnosti a konštatovaní porušenia ústavných práv zo strany súdu nám patrí aj primerané finančné zadosťučinenie. Za primerané zadosťučinenie považujeme sumu 3.500 €. Výška zadosťučinenia je determinovaná dlhodobým porušením práv(...) voči Okresnému súdu Košice I. peňažné zadosťučinenie vo výške 2.000 €(...)“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, abyústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Postupom Okresného súdu Košice I. v konaní sp. zn. 37Er 392/08 (...)bolo porušené ústavné právo sťažovateľa garantované v čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov(...)
Okresnému súdu Košice I. vo veci sp. zn. 37Er 392/08 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € voči Okresnému súdu Košice I., ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Košice I. sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.
(...) Okresný súd Košice I. [je] povinní nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 € na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Jozefa Brázdila(...) do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 4/14 z 19. decembra 2014a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 5. januára 2015.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Na základe(...) procesného postupu Okresného súdu Košice I som zistil, že pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii sa vyskytli dlhšie obdobia, v ktorých bol súd nečinný a ktoré z pohľadu účastníka konania možno hodnotiť ako prieťahy v konaní. Tieto prieťahy však neboli spôsobené subjektívnym zavinením súdnych úradníkov, ale v dôsledku značného pracovného zaťaženia exekučného úseku. Iné okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na celkovú dĺžku konania som nezistil. (...)
Netrvám na tom, aby ústavný súd nariadil vo veci prejednania sťažnosti verejné pojednávanie.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu okresnéhosúdu zaujal toto stanovisko:
„(...) Z obsahu vyjadrenia OS Košice I zo dňa 19.12.2014 vyplýva, že obdobia nečinnosti nastali tak, ako sme ich my uviedli v ústavnej sťažnosti, t. j. nečinnosť prvostupňového súdu - Okresného súdu Košice I: v období od júla 2008 do 14.10.2010 súd nekonal 2 roky a 3 mesiace; od novembra 2010 do 10.8.2011 spolu 8 mesiacov nečinnosti, od októbra 2013 do marca 2014 cca 6 mesiacov nečinnosti;(...) Podanie ústavnej sťažnosti ako aj uplatnených finančných zadosťučinení považujeme za dôvodné.
Súhlasíme s tým, aby vec bola rozhodnutá aj bez nariadenia ústneho pojednávania.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 37 Er 392/08:
Dňa 8. februára 2008 sťažovateľka podala na okresnom súde žiadosť o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie proti Správe záväzkov a pohľadávok - právnej nástupkyniNsP Trebišov (ďalej len „povinná“). Sťažovateľka sa domáhala vymoženia finančnej sumy128 327,36 Sk spolu s trovami predchádzajúceho konania a trov exekučného konania nazáklade rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 10 Cb 108/94-64 zo 4. marca 1996. Vecbola zaevidovaná pod sp. zn. 37 Er 392/08.
Dňa 27. marca 2008 vyššia súdna úradníčka okresného súdu poverila súdnehoexekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka vykonaním exekúcie.
Dňa 8. apríla 2008 súdny exekútor upovedomil povinnú o začatí exekúcie.Dňa 13. mája 2008 súdny exekútor doručil okresnému súdu námietky povinnej protiexekúcii.
Dňa 20. júna 2008 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 392/08-21 námietkam povinnejproti exekúcii vyhovel.
Dňa 7. júla 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.37 Er 392/08-21.
Dňa 14. októbra 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľky zo 7. júla 2008.Dňa 28. októbra 2010 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 70/2010-28 vec vrátilokresnému súdu, pretože bola predložená predčasne (odvolanie nebolo zaslané ostanýmúčastníkom konania).
Dňa 29. novembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 3. januára 2011 súd zaslal odvolanie sťažovateľky zo 7. júla 2008 povinnejs tým, že do 10 dní sa k tomuto môže vyjadriť.
Dňa 7. februára 2011 sa povinná vyjadrila k uvedenému odvolaniu.Dňa 10. augusta 2011 bol spis opätovne predložený krajskému súdu, aby rozhodolo odvolaní sťažovateľky zo 7. júla 2008.
Dňa 25. septembra 2013 krajský súd uznesením č. k. 16 Co 42/2011-51 zrušilnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.Dňa 17. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 21. júla 2014 bolo do spisu založené upozornenie predsedu okresného súdu,z ktorého vyplynulo, že pri „kontrole sťažnosti som zistil, že v predmetnej veci nebol urobený žiadny úkon od 17.10.2013 až doposiaľ“.
Dňa 1. augusta 2014 súd požiadal Okresný súd Trebišov o zaslanie súvisiacichspisov.
Dňa 2. augusta 2014 Okresný súd Trebišov reagoval na žiadosť okresného súdu.Dňa 28. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 392/08-65 námietkampovinnej proti exekúcii vyhovel.
Dňa 20. novembra 2014 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresnéhosúdu č. k. 37 Er 392/08-65.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.37 Er 392/08 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskehosúdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokonani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnuzložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebolavyvolaná správaním sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia v prvom rade v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen nečinnosť,ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniťporušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že okresný súd bolv napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných dôvodovopakovane nečinný alebo neefektívne činný, konkrétne od 7. júla 2008 do 3. januára 2011(dva roky a päť mesiacov), od 7. februára 2011 do 10. augusta 2011 (šesť mesiacov) a od 17.októbra 2013 do 1. októbra 2014 (jedenásť mesiacov). Uvedená nečinnosť alebo neefektívnačinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokova desiatich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniuprávnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počassúdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článkuústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a tedak zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,ale v dôsledku postupu súdu. Na „značné pracovné zaťaženie exekučného úseku“, na ktorév danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobnýchsúvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcujudikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmernémnožstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasneospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včasadekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci - a tedavykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje navyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu čikonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivostipripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacitypríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovanezdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušenéčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pretopri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označovanéako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 28. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 392/08-65vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,keďže podľa nej „výška zadosťučinenia je determinovaná dlhodobým porušením práv“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na dlhodobú nečinnosť okresného súdu,považuje za primerané vo výške 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnostiz 3. marca 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 5. januára 2015).Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušáldvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právnehozastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,30 €, pričom k uvedenej sume bolo trebapripočítať 20 % DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľkypredstavujú celkove sumu 518,76 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015