SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 830/2015-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom,Advokátska kancelária, Holubyho 51, Martin, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konanívedenom pod sp. zn. 36 C 204/2012 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 204/2012 p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd.
2. Okresnému súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 36 C 204/2012p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice Ij ep o v i n n ýuhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 435,66 € (slovom štyristotridsaťpäť eur a šesťdesiatšesť centov) na účetJUDr. Vladimíra Kašubu, Advokátska kancelária, Holubyho 51, Martin, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 830/2015-7 zo 16. decembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.36 C 204/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:„Dňa 13.08.2012 som prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala na Okresný súd Košice I návrh na začatie konania vo veci náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy spôsobených nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Po doručení tohto návrhu sa na tomto súde začalo konanie vedené pod sp. zn.: 36C/204/2012. Nakoľko nebol vo veci vykonaný žiadny úkon ani po ôsmych mesiacoch od podania návrhu, môj právny zástupca podal dňa 16.04.2013 žiadosť o informáciu o stave konania (...). Na túto žiadosť nikto do dnešného dňa nereagoval. Až dňa 24.10.2013 bol určený termín prvého pojednávania. Tento však bol zrušený z dôvodu, ktorý mal stáť na strane odporcu. Nový termín pojednávania nebol určený a preto som sa dňa 28.03.2014 obrátila na predsedu Okresného súdu Košice I so sťažnosťou na prieťahy v konaní. V oznámení o výsledku prešetrenia mojej sťažnosti predseda Okresného súdu Košice I uviedol, že sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná s tým, že vo veci bol určený nový termín pojednávania a to 24.06.2014. Tento termín však bol znova odročený pre údajné dôvody stojace na strane odporcu a to na deň 16.10.2014. Pre tento dôvod som podala dňa 25.05.2014 opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú tentoraz predseda Okresného súdu Košice I vyhodnotil ako nedôvodnú a to podaním zo dňa 26.06.2014. Dňa 16.10.2014 sa uskutočnilo jediné pojednávanie v danej veci. V závere tohto pojednávania bol určený termín nového pojednávania a to na 17.02.2015. Tento termín bol odročený pre mňa z neznámeho dôvodu na deň 24.03.2015. Aj tento termín bol následne zrušený a nový termín nie je doteraz určený. Podľa telefonickej informácie asistentky zákonnej sudkyne je aktuálny termín ďalšieho pojednávania okolo augusta 2015. To znamená, že za tri roky od podania návrhu bolo vykonané len jediné pojednávanie vo veci. K takýmto prieťahom v konaní som ja nedala ani najmenší dôvod.
Konanie, v ktorom súd vykoná jedno pojednávanie za dobu takmer troch rokov, nie je konaním efektívnym, plynulým a bez prieťahov. Stav právnej neistoty u mňa ako sťažovateľky naďalej pretrváva. Očakávala som, že súd bude schopný mi poskytnúť rýchlu a efektívnu ochranu rozhodnutím, ktoré bude výsledkom bezprieťahového konania a ku ktorému dôjde v primeranej lehote (a to aj s prípadným konaním o opravnom prostriedku) Okresný súd Košice I však nekoná bez prieťahov a to ani po podaní sťažnosti predsedovi súdu. Ani rozhodnutie vo veci samej už v primeranej lehote nie je možné očakávať. Za takejto situácie môžem žiadať o ochranu pred následkami pokračovania takéhoto stavu už len Ústavný súd Slovenskej republiky. (...)
V zmysle vyššie uvedeného, ako aj vzhľadom na pripojené listinné dôkazy, navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento nález:
Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.: 36C/204/2012 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.: 36C/204/2012 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44,- EUR (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur štyridsaťštyri eurocentov), ktorú je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu(...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 47/14 z 13. januára 2016a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 25. januára2016.
3.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danejveci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Pokiaľ ide o právnu stránku veci táto patrí k štandardnej agende všeobecného súdnictva. Po skutkovej stránke sa črtá určitá náročnosť prejednávanej veci, ktorá si žiada rozsiahlejšie dokazovanie.
Sťažovateľka svojím správaním v predmetnom konaní nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy. Žalovaný dvakrát požiadal súd o odročenie pojednávania, nakoľko jeho právna zástupkyňa mala kolíziu pojednávaní na iných súdoch (OS Prešov a KS Banská Bystrica). Táto skutočnosť je objektívne i subjektívne dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2010). Za takto vzniknutý prieťah v konaní však nemôže niesť zodpovednosť Okresný súd Košice I.
Určité obdobie nečinnosti súdu som zistil od 15.10.2012 do 3.9.2013, od 22.10.2013 do 9.4.2014 a od 23.10.2014 do 15.7.2015. Stalo sa tak v dôsledku pracovnej zaťaženosti súdneho oddelenia 36C a tiež zmeny v osobe zákonného sudcu v dôsledku dlhodobejšej práceneschopnosti sudkyne JUDr. Mazúrovej.
Súhlasím, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdutiež poukázal na skutkový stav sporu a dodal tieto relevantné skutočnosti:
«(...) si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní vo veci prijatej sťažnosti, t. j súhlasím s upustením od takejto formy pojednávania. Všetky relevantné informácie boli uvedené v písomných podaniach a od ústneho pojednávania teda nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a bolo by len neúčelným opakovaním písomných podaní. Zároveň využívam možnosť v ponúknutej lehote sa vyjadriť k vyjadreniu predsedu Okresného súdu Košice I sp. za: Spr 47/14 z 13.01.2016 a v stručnosti uvádzam:
Doručené vyjadrenie považujem za vcelku korektné. Samozrejme, z môjho postavenia ako účastníka konania, vyplývajú aj určité rozdielnosti v pohľade na danú vec. Pre mňa je určujúce, že súd prvýkrát vykonal pojednávanie, t. j. úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci, až po 26 mesiacoch od podania žaloby. To znamená, že vidím dlhšie obdobia nečinnosti oproti doručenému vyjadreniu. Pracovné zaťaženie a zmeny v osobe zákonného sudcu sú dôvody na strane súdu, nie účastníka konania. Čo sa týka prístupu žalovaného, už prvý termín pojednávania, ktorý bol nariadený na deň 24.10.2013, bol zrušený len na jeho žiadosť. Nikde sa neuvádza, že svoju žiadosť odôvodnil dôležitými dôvodmi (§ 119 OSP). Ak ju žalovaný neodôvodnil, nebola splnená zákonná podmienka na odročenie pojednávania. Touto žiadosťou žalovaného sa však doručené vyjadrenie nezaoberá, hoci táto mala vplyv na to, že sa vo veci nevykonávali relevantné úkony v nasledujúcom období. Vyjadrenie sa zaoberá iba dvoma žiadosťami o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní právnej zástupkyne žalovaného. Tu vyjadrenie poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho - uznesenie sp. zn.: 5Cdo 26/2010 zo dňa 04.05.2010). Či však boli splnené všetky požiadavky na priznanie „dôležitosti“ dôvodov na odročenie pojednávania, ostáva nezodpovedané (vyslovil žalovaný nesúhlas s prípadným udelením substitúcie inému advokátovi, osobitne, ak vo veci neboli ešte vykonané relevantné úkony?) Preto nemôžem bez ďalšieho prisvedčiť doručenému vyjadreniu v jeho výroku o tom, že súd nenesie zodpovednosť za prieťah v súvislosti so žiadosťami o odročenie.
Faktom však je, že po uplynutí 41 mesiacov boli vykonané vo veci len dve pojednávania. Ak by tomu bolo inak, tvrdená určitá náročnosť, spočívajúca v potrebe rozsiahlejšieho dokazovania by už bola za nami. Navyše, som toho názoru, že nejde o náročnú vec, ani po skutkovej a ani po právnej stránke. Opačný názor by viedol k tomu, že všetky konania, okrem tých, ktoré končia zastavením, schválením zmieru, rozsudkom pre zmeškanie, resp. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku, sú náročné. Vzhľadom k vyššie uvedenému teda trvám na podanej sťažnosti a oproti pôvodne navrhovanému výroku o náhrade trov konania, tento mením v súvislosti s vyjadrením tak, že navrhujem priznať mi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 448,02,- EUR (slovom štyristoštyridsaťosem eur dva eurocenty), ktorú bude Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet môjho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu, Advokátska kancelária, Holubyho ul. č. 51, 036 01 Martin(...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 36 C 204/2012:
Dňa 15. augusta 2012 podala sťažovateľka proti spoločnosti ESTMED, s. r. o.,Dominikánske námestie 7, Košice (ďalej len „odporca“), na okresnom súde žalobný návrh„o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.36 C 204/2012 a na rozhodnutie bola pridelená sudkyni JUDr. Alene Mazúrovej.
Dňa 6. septembra 2012 súd vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril k podanémunávrhu.
Dňa 15. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhuna začatie konania.
Dňa 3. septembra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. október 2013.Dňa 18. októbra 2013 odporca požiadal o odročenie nariadeného pojednávania.Dňa 22. októbra 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky oznámené, že„pojednávanie nariadené na deň 24. 10. 2013 bude odročené z dôvodu, že žalovaný zmenil právneho zástupcu“.
Dňa 16. decembra 2013 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. JarmileCentkovej.
Dňa 3. februára 2014 bola vec opätovne pridelená na rozhodnutie sudkyniJUDr. Alene Mazúrovej.
Dňa 7. apríla 2014 sťažovateľka podala súdu„návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu“.
Dňa 16. apríla 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. september 2014.Dňa 2. mája 2014 právna zástupkyňa odporcu požiadala o odročenie nariadenéhopojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním nariadeným Okresným súdom Prešov,na ktorom musí byť prítomná.
Dňa 6. mája 2014 súd vyhovel žiadosti právnej zástupkyne odporcu a preročilnariadené pojednávanie na 16. október 2014.
Dňa 16. októbra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na17. február 2015 na účely doplnenia dokazovania.
Dňa 19. decembra 2014 okresný súd nariadené pojednávanie preročil na 24. marec2015 na žiadosť právnej zástupkyne odporcu z dôvodu kolízie s pojednávaním nariadenýmKrajským súdom v Banskej Bystrici.
Dňa 10. marca 2015 bolo pojednávanie nariadené na 24. marec 2015 zrušené„z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne“.
Dňa 15. júla 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. november 2015.Dňa 12. novembra 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na22. marec 2016 na účely doplnenia dokazovania.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vo veci náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenýchnesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti vedenom pod sp. zn. 36 C 204/2012dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotnýmprerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatnýmrozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48ods. 2 ústavy nestačí, aby súd vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím súdu, na ktorom sa osobadomáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavnýsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavnýsúd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania jenáhrada škody, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súduo naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd mápovinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednanáa skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stavprávnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatismutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, hociústavný súd nevylučuje (ako na to poukázal vo svojom vyjadrení aj predseda okresnéhosúdu), že po skutkovej stránke sa v budúcnosti„črtá určitá náročnosť prejednávanej veci, ktorá si žiada rozsiahlejšie dokazovanie“. Po právnej stránke možno danú vec považovať zaštandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.Napokon vo svojom vyjadrení to tak vidí aj predseda okresného súdu.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda dĺžka napadnutého konania v zásade nebolavyvolaná správaním sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konanía predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha súdnej ochranyvo veci náhrady škody (pozri citovanú judikatúru) si vyžaduje osobitnú starostlivosťvšeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súdmá povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania.Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol naproti uvedenému v predmetnej veci bezakýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov opakovane dlhodobonečinný v období od 15. októbra 2012 do 3. septembra 2013 (desať mesiacov), od22. októbra 2013 do 16. apríla 2014 (šesť mesiacov) a krátkodobo nečinný od 10. marca2015 do 15. júla 2015 (štyri mesiace). Okresný súd teda počas minimálne jedného rokaa desiatich mesiacov vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniuprávnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v danej veci nachádzala, čo je základným účelompráva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02), čo jenajmä v kontexte doterajšieho trvania konania o náhrade škody celkom jednoznačneneprimerané. K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlov dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.Pracovnú zaťaženosť„súdneho oddelenia 36C a tiež zmeny v osobe zákonného sudcu“,na ktoré v danej veci poukázal predseda okresného súdu, nebolo možné akceptovať.Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálneobsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, bymohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tenúčel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdyako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci
a teda vykonanie spravodlivostibez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje navyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu čikonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivostipripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacitypríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovanezdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušenéčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pretopri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označovanéako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výrokutohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo vecibez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, pretožeočakávala, že„súd bude schopný mi poskytnúť rýchlu a efektívnu ochranu rozhodnutím, ktoré bude výsledkom bezprieťahového konania a ku ktorému dôjde v primeranej lehote (a to aj s prípadným konaním o opravnom prostriedku) Okresný súd Košice I však nekoná bez prieťahov a to ani po podaní sťažnosti predsedovi súdu“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením presťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančnézadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásadspravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, najmävzhľadom celkovú dĺžku nedôvodnej nečinnosti súdu, na povahu veci a jeho význam presťažovateľku za primerané vo výške 1 500 €.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti zo 14. apríla2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 25. januára 2015). Za dva úkonyvykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál v sumedvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €a režijný paušál v sume 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právnehozastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove 435,66 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2016