SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 83/2016-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa LadislavaOroszapredbežneprerokovalsťažnostiobchodnejspoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriouFridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 499/2014 a jehorozsudkom z 26. januára 2015 (Rvp 6257/2015), sp. zn. 24 Co 572/2014 a jeho rozsudkomz 11. februára 2015(Rvp 6258/2015),sp. zn. 24 Co 490/2014ajehorozsudkomz 28. januára 2015(Rvp 6259/2015),sp. zn. 25 Co 417/2014ajehorozsudkomz 25. februára 2015(Rvp 6260/2015),sp. zn. 26 Co 341/2014ajehorozsudkomz 27. januára 2015 (Rvp 6261/2015) a takto
r o z h o d o l :
1.SťažnostiobchodnejspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,vedenépod sp. zn. Rvp 6257/2015 – sp. zn. Rvp 6261/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktorébude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6257/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. apríla 2015doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskéhosúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v záhlaví tohtorozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“ alebo „napadnutéuznesenia“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkynev konaniach vedených Okresným súdom Trnava a Okresným súdom Dunajská Streda (ďalejlen „okresné súdy“), ktorých predmetom je rozhodovanie o náhrade majetkovej škodya nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupomokresných súdov v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala akooprávnená.
Okresné súdy rozhodovali vo veci samej rozsudkami, proti ktorým sťažovateľkapodala odvolania, v dôsledku čoho jej ten-ktorý okresný súd vyrubil súdny poplatok 20 €podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnejrady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].
Krajský súd napadnutými uzneseniami uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutiarozhodnutia okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolaniapotvrdil ako vecne správne.
V závere sťažnosti na podporu svojich tvrdení sťažovateľka v tom-ktorom prípadepoukazuje i na„... časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. novembra 2013 o 09:00 hod. na č. dv. 204, 1. poschodie Krajského súdu v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. 7, kde sa rozoberala otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov...“, v zmysle ktorej „... konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30.09.2012 je podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch oslobodené aj v odvolacom konaní. Navrhovateľovi v týchto veciach podaním odvolania po 01.10.2012 poplatková povinnosť z odvolania nevzniká.“.
V petite podaných sťažností sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby ústavnýsúd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označenýchpráv postupom krajského súdu, ako i napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoréďalej zruší a predmetné veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primeranéfinančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšakv súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnostipodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
Sprihliadnutímnaobsahsťažnostívedenýchústavnýmsúdompod sp. zn. Rvp 6257/2015 – sp. zn. Rvp 6261/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnua skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobesťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutýchrozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdovrozhodujúcich v odvolacom konaní o potvrdení rozhodnutí/uznesení súdov prvého stupňao povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ako riadny opravnýprostriedok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, žez dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jejprávnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými saústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známedôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názorústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tieisté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.
Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojichpredchádzajúcichrozhodnutí(I. ÚS 453/2014,I. ÚS 517/2014,I. ÚS 763/2014,III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014,IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažnostísťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemádôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na užcitované svoje skoršie rozhodnutia, ktoré skončili rovnako odmietnutím z dôvodu ichzjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Reagujúc na sťažnostné námietky sťažovateľky [týkajúce sa okrem iného v tom-ktorom prípade i poukazu sťažovateľky na časť zápisnice z rokovania občianskoprávnehokolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2013 vo veci vzniku poplatkovejpovinnosti podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov (bod 3)], ústavný súd v záverelen stručne dodáva, že vo svojej judikatúre sa už neraz vyjadril i k otázke prípadnejrozdielnej interpretácie všeobecne záväzných právnych predpisov v rozhodovacej činnostivšeobecných súdov.
Ústavný súd v kontexte zmieneného zastáva názor, že nie je jeho úlohou zjednocovaťrozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecouodvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 199/07,I. ÚS 235/07, I. ÚS 256/08).
S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnostivšeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ako ajs poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právona rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právona úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu ich zjavnejneopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2016