znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 83/2015-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   februára   2015v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Mgr.   Štefanom   Buchom,   NámestieM. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Žilinepod sp. zn. 25 Sd 97/2011 a jeho rozsudkom zo 6. júna 2013 a v konaní vedenom Najvyššímsúdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 10 So 55/2013 a jeho rozsudkom z 8. októbra 2014a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietanéhoporušenia čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru oochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konanívedenom Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 25 Sd 97/2011a jeho   rozsudkom   zo   6.   júna   2013   a v konaní   vedenom   Najvyšším   súdom   Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 10 So 55/2013 a jeho rozsudkom z 8.októbra 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. januára 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozhodnutím Sociálnejpoisťovne – ústredie, Bratislava (ďalej len „žalovaná“), sp. zn. 5356072740 z 9. júla 2010bol   sťažovateľke   priznaný   predčasný   starobný   dôchodok   vo   výške   251   €   mesačne.Následným rozhodnutím žalovanej sp. zn. 5356072740 z 1. marca 2011 bolo vyplácaniepredčasného starobného dôchodku zastavené, a to s poukazom na ustanovenie § 293btods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len„novela zákona“). Proti poslednému rozhodnutiu podala sťažovateľka opravný prostriedokkrajskému súdu, v ktorom   namietala, že zastavenie vyplácania predčasného starobnéhodôchodku považuje za rozporné s viacerými článkami ústavy, dohovoru a dodatkovéhoprotokolu.   Príslušné   ustanovenie   novely   zákona   pôsobí   podľa   sťažovateľky   neprípustneretroaktívne. Zároveň požiadala o prerušenie konania vedeného krajským súdom s tým, abykrajský súd podal návrh na začatie konania o súlade § 293bt novely zákona ústavnémusúdu.

Rozsudkom krajského súdu č. k. 25 Sd 97/2011-80 zo 6. júna 2013 bolo rozhodnutiežalovanej potvrdené. Krajský súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z názoru, žeústavný súd návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 293bt novely zákona svojímnálezom sp. zn. PL. ÚS 96/2011 nevyhovel, a preto ani nebolo možné uznať argumentáciusťažovateľky za dôvodnú. Sťažovateľka však namieta, že ústavný súd sa nezaoberal otázkousúladu uvedeného ustanovenia s čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, pretožeriešil vec iba z pohľadu možného nesúladu s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 30ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 ústavy.

2

Na   základe   odvolania   sťažovateľky   rozsudkom   najvyššieho   súdu   sp.   zn.10 So 55/2013 z 8. októbra 2014 bol rozsudok krajského súdu potvrdený. Aj podľa názorunajvyššieho súdu je v konaní rozhodujúci nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 96/2011.

Proti rozsudku najvyššieho súdu podala sťažovateľka podaním z 8. decembra 2014doručeným krajskému súdu osobne do podateľne 11. decembra 2014 dovolanie, ktoréhoprípustnosť opiera o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. O dovolanínebolo dosiaľ rozhodnuté.

Podľa názoru sťažovateľky z dôvodov, ktoré podrobne uvádza, došlo k porušeniuoznačených článkov ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.

Z   procesnoprávneho   hľadiska   vzhľadom   na   prebiehajúce   dovolacie   konanie   nanajvyššom súde sťažovateľka žiada, aby ústavný súd postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c)Občianskeho súdneho poriadku prerušil konanie do právoplatného skončenia dovolaciehokonania,   keďže   v   dovolacom   konaní   sa   rieši   otázka,   ktorá   môže   mať   význam   prerozhodnutie ústavného súdu.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľky(...) na spravodlivé súdne konanie a právo na súdnu ochranu upravenej v čl. 2 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na súdnu ochranu zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.10.2014. sp. zn. 10So/55/2013.

2. Základné právo sťažovateľky(...) na spravodlivé súdne konanie a právo na súdnu ochranu upravenej v čl. 2 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na súdnu ochranu zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.06.2013, sp. zn. 25Sd/97/2011-80.

3

3. Základné právo sťažovateľky(...) na účinný opravný prostriedok podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zákaz diskriminácie zaručené v čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.10.2014, sp. zn. 10So/55/2013.

4. Základné právo sťažovateľky(...) na účinný opravný prostriedok podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky   zákaz diskriminácie   zaručené   v čl.   13 a   čl.   14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.06.2013, sp. zn. 25Sd/97/2011-80.

5. Základné právo sťažovateľky(...) vlastniť a spravovať majetok podľa čl. 20 ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky, ochrana majetku zaručené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   bolo   porušené   rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.06.2013, sp. zn. 25Sd/97/2011-80 a taktiež bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.10.2014, sp. zn. 10So/55/2013.

6.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ruší   rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky zo dňa 08.10.2014, sp. zn. 10So/55/2013 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.06.2013, sp. zn. 25Sd/97/2011-80 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na nové konanie a rozhodnutie.

7.   Sťažovateľke(...) priznáva   finančné zadosťučinenie   vo   výške 7000,-   €   (slovom: sedemtisíc eur), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný jej vyplatiť 5000,- EUR a   Krajský   súd   v   Žiline   je   povinný   je   vyplatiť   2000,-   EUR   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Právnemu zástupcovi sťažovateľky priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na jeho účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu(...), a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú

4

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súduposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti   rozsudku   krajského   súdu   bolo   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravnýprostriedok, a   preto právomoc   poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky malnajvyšší súd v   rámci odvolacieho konania.   Tým je zároveň v   tomto   rozsahu   vylúčenáprávomoc ústavného súdu. Treba poznamenať, že sťažovateľka možnosť podať odvolanie ajvyužila.

Obdobná je situácia aj vo vzťahu k tvrdenému porušeniu práv najvyšším súdomv rámci odvolacieho konania. Sťažovateľka sama uvádza a dokladá, že proti odvolaciemu

5

rozsudku najvyššieho súdu podala dovolanie, ktorého prípustnosť sa podľa jej právnehonázoru opiera o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.

Za   tejto   situácie,   keď   sa   sťažovateľka   domáha   svojho   práva   na   najvyššom   súdea zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretožeo ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať najvyššísúd.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09 alebo I. ÚS 276/2010), žev prípade   podania   opravného   prostriedku   (odvolanie   či   dovolanie)   a   súbežne   podanejsťažnosti ústavnému súdu je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutío takomto opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanietakejto   sťažnosti   bude   považovaná   za   zachovanú   aj   vo   vzťahu   k   predchádzajúcemuprávoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské právaz 12.   novembra   2002   vo   veci   Zvolský   a   Zvolská   proti   Česká   republika,   sťažnosťč. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54, alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosťč. 31419/04, a jeho body 47 a 48) napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebomimoriadnym).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj ďalšíminávrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol akoneprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015

6