znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 83/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   R.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 2/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. R. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra 2006   doručená   sťažnosť   R.   R.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), v ktorej uviedol, že 13. februára 2006 podal prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie v trestnej veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 3 T 36/2005. Okresný súd dovolanie 3. marca 2006 postúpil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Pretože najvyšší súd neodpovedal na žiadosť   sťažovateľa   o informáciu   o dovolaní   zaslanú   25.   júla   2006,   podľa   jeho   názoru dochádza v dovolacom konaní k prieťahom.

Listom z 25. júla 2006 sťažovateľ žiadal najvyšší súd o zaslanie kópií zo spisu sp. zn. 3 T 36/2005 za účelom doplnenia sťažnosti Európskemu súdu pre ľudské práva. Pretože mu doklady   neboli   zaslané,   sťažovateľ   namieta,   že   bolo   porušené   jeho   právo na   účinnú obhajobu vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Ústavný súd listom zo 7. decembra 2006 sťažovateľa vyzval na doplnenie sťažnosti a poučil ho o náležitostiach sťažnosti podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) a podmienkach konania o sťažnosti.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval podaním doručeným 2. januára 2007, ktorým   doplnil, že   najvyšší   súd   tým, že   vo   veci   jeho dovolania nekoná, porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ opakovane 1. októbra 2006 žiadal najvyšší súd o zaslanie kópií z trestného spisu okresného súdu sp. zn. 3 T 36/2005 a v tejto veci sa obrátil aj na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Najvyšší súd listom sp. zn. 3 Tdo 2/2006 doručeným 7. decembra 2006 sťažovateľa vyzval na zaplatenie poplatku za vyhotovenie kópií zo spisu. Po zaplatení poplatku boli sťažovateľovi 19. decembra 2006 doručené kópie v počte 153 strán, ktoré však   neobsahovali   sťažovateľom   žiadané   kópie   čestných   vyhlásení   podaných obžalovanými, hoci podľa výzvy najvyššieho súdu mal za ne sťažovateľ uhradiť poplatok. Podľa   názoru   sťažovateľa   tým   najvyšší   súd   porušil   čl.   12 ods.   4 ústavy   a čl. 6 ods.   3 písm. a)   a   b)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „Dohovor“).

Sťažovateľ žiadal od ústavného súdu, aby „zaviazal najvyšší súd neodkladne konať“ vo veci jeho dovolania a aby mu boli zaslané všetky dokumenty, o ktoré žiadal. Sťažovateľ tiež žiadal, aby ústavný súd postupoval podľa čl. 6 ods.   3 písm. c) Dohovoru, pretože z dôvodu väzby a následného výkonu trestu odňatia slobody nemá finančné prostriedky na obhajcu.

II.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo sťažnosti ani po jej doplnení nevyplýva, že sťažovateľ využil na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   možnosť   podať sťažnosť   podľa   §   62 a nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov,   ktorú   ústavný   súd   považuje   za sťažovateľovi dostupný   a   účinný   prostriedok   ochrany   jeho   základného   práva.   Sťažovateľ   na   výzvu ústavného   súdu   predložil   len   opakovanú   žiadosť   o zaslanie   kópií   zápisníc   a ďalších písomností z trestného spisu adresovanú najvyššiemu súdu, z obsahu ktorej nevyplýva, že namietal aj prieťahy v konaní vo veci jeho dovolania.

Podanie sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej správy súdov ústavný súd nevyžaduje ako   podmienku   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vtedy,   ak   z okolností   konkrétneho prípadu vyplýva, že využitie uvedeného prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci   dosiahnuť   účinnú   ochranu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   (napr.   III.   ÚS   132/05).   Z   predloženej   sťažnosti   takéto   okolnosti nevyplývajú, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Ostatnú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie čl. 12 ods. 4 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.   Sťažovateľom   uvedený   postup   najvyššieho   súdu,   keď   mu   nezaslal vyžiadané kópie z trestného spisu za účelom ich predloženia so sťažnosťou Európskemu súdu pre ľudské práva napriek tomu, že uhradil náklady za vyhotovenie kópií, nemá žiadnu súvislosť s možnosťou uplatnenia jeho práv v konaní o dovolaní pred najvyšším súdom. Ako   vyplýva   zo   sťažovateľom   uvedeného   skutkového   stavu,   doklady   z trestného   spisu nepotreboval pre uplatnenie svojich práv v dovolacom konaní.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nezaoberal žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, ktorú ústavný súd odvodil z jeho žiadosti, aby postupoval podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru, ktorý však nemožno aplikovať na konanie   pred   ústavným   súdom.   Pretože   sú   dané   dôvody   pre   odmietnutie   sťažnosti   pre neprípustnosť a zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd sa viac nezaoberal ani odstránením nedostatkov sťažnosti, pretože v predloženom znení (vrátane doplnenia) sťažnosť nespĺňa ani   zákonom   predpísané   náležitosti,   o ktorých   bol   sťažovateľ   poučený   vo   výzve zo 7. decembra 2006.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007