znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 83/04-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť plk. RNDr. I. K., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. A. F., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   odbor   boja   proti organizovanej kriminalite v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-10/BOK-Z-I-2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť plk. RNDr. I. K.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. marca 2004 doručené   podanie   plk.   RNDr.   I.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   B.,   zastúpeného advokátom JUDr. A. F., B., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní sp.   zn.   ČVS:   PPZ-10/BOK-Z-I-2004 vedenom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, odbor boja proti organizovanej kriminalite v Trnave, ktoré začalo na základe uznesenia o začatí trestného stíhania   a vznesením   obvinenia   sťažovateľovi   za   trestný   čin   zneužívania   právomoci verejného   činiteľa   podľa   § 158   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona   a za   trestný   čin neoprávneného   používania   cudzieho   motorového   vozidla   podľa   §   249a   ods.   1   ods.   4 Trestného zákona.

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   prijal   jeho sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a po   jej   prerokovaní,   zohľadniac   všetky   skutočnosti   v nej uvedené, vydal tento nález:

„1.) Základné právo plk. RNDr. I. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy SR a článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Úradom boja proti organizovanej kriminalite, Odborom boja proti organizovanej   kriminalite   v Trnave   v konaní   vedenom   pod   číslom   konania   ČVS:   PPZ- 10/BOK-Z-I-2004 porušené bolo.

2.)   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   Odbor   boja   proti   organizovanej kriminalite v Trnave v konaní vedenom pod číslom konania ČVS: PPZ-10/BOK-Z-I-2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.)   Plk.   RNDr.   I.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   = 500.000.-   Sk   (slovom:   päťstotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Úrad   boja   proti organizovanej kriminalite v Trnave povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.)   Úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   Odbor   boja   proti   organizovanej kriminalite v Trnave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. A. F., Advokátska   kancelária,   B.   vo   výške   =   25.490,-   Sk   (slovom: dvadsaťpäťtisícštyristodeväťdesiat slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet vedený v Slovenskej sporiteľni Bratislava.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti   sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   preto   predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie prípustnosti sťažnosti sťažovateľa, keďže   podľa   §   53   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak   sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd z predloženej sťažnosti a z príloh k nej zistil, že vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Úrad justičnej a kriminálnej polície (v tom čase vyšetrovateľ Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Trnave, ďalej len ako „vyšetrovateľ“) uznesením č. k. ČVS: KUJP-88 OVVK-2002 z 18. marca 2003 začal trestné stíhanie   sťažovateľa   a súčasne   vzniesol   proti   sťažovateľovi   obvinenie   za   trestný   čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a za trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1 a 4 Trestného zákona. Vyšetrovateľ ďalej nariadil 28. marca 2003 výsluch sťažovateľa na 16. apríl 2003 a oboznámil právneho zástupcu sťažovateľa s termínom výsluchu svedkov, resp.   obvinených   (14.   apríl   2003   a 16.   apríl   2003).   Prokurátor   Krajskej   prokuratúry v Trnave zamietol   uznesením   sp.   zn. OPv 18/03 z 8.   apríla 2003 sťažnosť   sťažovateľa z 24. marca 2003 doručenú vyšetrovateľovi 26. marca 2003 ako nedôvodnú. Vyšetrovateľ vypočul 27. mája 2003 svedkov a obvinenú a 3. júna 2003 oboznámil právneho zástupcu sťažovateľa o termíne výsluchu označených svedkov (17. jún 2003). Vyšetrovateľ ďalej oboznámil právneho zástupcu sťažovateľa o termíne výsluchu svedka, ktorý bol v určenom termíne   (15.   júla   2003)   vypočutý.   Právny   zástupca   sťažovateľa   bol   potom   o termíne výsluchu svedkyne (1. marec 2004) upovedomený 23. februára 2004.

Podľa sťažovateľa vyšetrovateľ nevykonal v období od 15. júla 2003 do 23. februára 2004   (približne   siedmich   mesiacov)   v predmetnej   trestnej   veci   žiadny   procesný   úkon. Z toho   dôvodu   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   9.   októbra   2003   dozorujúcemu prokurátorovi   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry   v Bratislave   žiadosť   o preskúmanie zákonnosti   a správnosti   postupu   vyšetrovateľa.   V tejto   žiadosti   žiadal   aj   preskúmanie rýchlosti   konania   v trestnej   veci,   pretože   podľa   neho   vyšetrovateľ   koná   so   zbytočnými prieťahmi. Dozorujúci prokurátor zaslal 5. decembra 2003 odpoveď na túto žiadosť (OPv 18/03-63)   právnemu zástupcovi sťažovateľa, pričom v nej konštatoval, že „... doterajší postup vyšetrovateľa bol zákonný a doteraz vykonané dokazovanie a vznesenie obvinenia Vášmu klientovi považujem za odôvodnené“.

Sťažovateľ   tým   považoval   opravné   prostriedky   a iné   právne   prostriedky   ochrany svojich základných práv alebo slobôd za vyčerpané.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov   verejnej   správy,   prokurátorov,   vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený   vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Sťažovateľ nepostupoval podľa citovaných ustanovení zákona o prokuratúre a ihneď po   oznámení   stanoviska   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry   v Bratislave   podal   sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný   súd   však   považuje   podnet   (a   nasledujúce   závery   sa   vzťahujú   aj na opakovaný   podnet   podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre)   v zmysle   citovaných ustanovení   zákona   o prokuratúre   za   účinný   prostriedok   ochrany   namietaného   porušenia základného   práva   na   súdnu   ochranu.   Podnet   (opakovaný   podnet)   zakladá   povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Podnet je totiž definovaný v § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre takto: „Podnetom sa rozumie   písomná   alebo   ústna   žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby (ďalej len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.“

Na   to   nadväzuje   aj   §   17   zákona   o prokuratúre,   podľa   ktorého   prokurátor   dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, ku ktorým patrí aj Trestný poriadok, čo je prípad sťažovateľa riešený v tomto konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   bol   povinný   využiť   tieto   právne   prostriedky   ochrany   vyplývajúce Trestného   poriadku.   Nemusel   sa   uspokojiť   len   so   stanoviskom   Vojenskej   obvodnej prokuratúry   v   Bratislave,   ale   v zmysle   citovaných   noriem   zákona   o prokuratúre,   mal možnosť   požiadať   o preverenie   zákonnosti   postupu   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry v Bratislave aj iné zložky prokuratúry Slovenskej republiky (Vyššiu vojenskú prokuratúru).

V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu tvrdeného porušenia jeho základného práva (IV. ÚS 80/03). Ústavnou i zákonnou povinnosťou sťažovateľa bolo vyčerpať všetky právne   prostriedky   ochrany jeho tvrdeného   porušenia   základného   práva,   tak ako mu to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Až po ich vyčerpaní by mohla byť daná, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Vychádzajúc z týchto právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd odmietol sťažnosť ako neprípustnú už po predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2004