znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 83/02-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2002 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť J. J. trvale bytom K, toho času PS-62/II. B, R., vo veci porušenia jeho ľudských práv a základných slobôd upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2 T 35/96 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 To 27/97, zákonnosti konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16 C 575/98 a vo veci porušenia ľudských práv a základných slobôd upravených v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva upraveného v čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky jeho matky A. J., bytom K., postupom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. P 124/98 a taktor o z h o d o l :

1. Sťažnosť J. J. v časti týkajúcej sa porušenia jeho ľudských práv a základných slobôd upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v trestnej veci v konaní vedenom   na Krajskom súde Košice   pod sp.   zn. 2 T 35/96 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 To 27/97 o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

2. Sťažnosť J. J. v časti namietajúcej zákonnosť v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16 C 575/98   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

3. Sťažnosť J. J. v časti týkajúcej sa porušenia ľudských práv a základných slobôd jeho matky A. J. upravených v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a   základného   práva   upraveného   v   čl.   16   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu   Košice I v konaní vedenom pod č. P 124/98   o d m i e t a z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2002 doručená sťažnosť J. J., trvale bytom K., toho času PS - 62/II.B, R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa dožaduje konania podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2 T 35/96 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 To 27/97, ktoré bolo právoplatne skončené, ďalej zákonnosť v konaní sp. zn. 16 C 575/98 o zrušenie užívacieho práva k bytu v rodinnom dome (navrhovateľ J. J., odporca J. J.), ktoré ešte právoplatne skončené   nie   je.   Namieta   tiež   porušenie   čl.   5   ods.   1   Dohovoru   a čl.   16   ods.   1   ústavy v prípade   jeho   matky,   a to   v konaní vedenom   na Okresnom   súde   Košice   I   pod   sp.   zn. P 124/98 o spôsobilosti na právne úkony, ktoré bolo taktiež právoplatne skončené.

Sťažovateľ namieta nezákonnosť trestného konania vedeného voči nemu, v prípade svojej matky namieta nezákonnosť pozbavenia jej spôsobilosti na právne úkony a konanie o spoluvlastníctve k domu. Súčasne žiada o pozastavenie súdneho pojednávania Okresného súdu Košice vo veci sp. zn. 16 C 575/98, ako aj o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným   súdom,   nakoľko   jeho   finančná   situácia   je   taká,   že   nie   je   schopný   si   hradiť vzniknuté náklady sám.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ochranu ľudských práv a základných slobôd označených sťažovateľom za podmienok ustanovených ústavou   a   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

1. Pri posúdení časti sťažnosti týkajúcej sa porušenia ľudských práv a základných slobôd upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru v konaní vedenom na Krajskom súde pod sp. zn. 2 T 35/96 v spojení s konaním vedeným na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.   6   To   27/97,   ktoré   bolo   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   vychádzal   v   súlade s doterajšou   svojou   rozhodovacou   činnosťou   (II.   ÚS   76/02)   z toho,   že   do   právomoci ústavného   súdu   nepatrí   hodnotiť   postup   všeobecných   súdov,   ktorý   viedol   k záveru a nadväzujúcemu rozhodnutiu. Tento postup môže preskúmať len opravný súd v riadnom inštančnom   postupe,   ktorý   je   uspôsobený   na   preskúmanie   obsahu   trestného   spisu, súvisiacich   listín,   podaní   obvineného   a prípadne   aj   ďalších   dôkazov.   Pokiaľ   sťažovateľ namieta využitie dôkazov, ústavný súd už pri svojom rozhodovaní vyslovil (I. ÚS 64/97, I. ÚS   98/97),   že   súd   nemá povinnosť   vykonať všetky   dôkazy,   pretože   princíp   voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci   umožňuje   sudcovi   vykonať   len   tie   dôkazy,   ktoré   podľa   jeho   uváženia   k takémuto rozhodnutiu   vedú.   V konaní   pred   ústavným   súdom   môže   sťažovateľ   uplatniť   len   také porušenia   základných   práv   a slobôd,   ktoré   nechráni   iný   súd   v rozsahu   svojej   ústavnej kompetencie podľa čl. 142 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ však neuviedol také skutočnosti, ktoré by   zakladali   právomoc   ústavného   súdu,   a preto   jeho   sťažnosť   odmietol   pre   nedostatok svojej právomoci vo veci konať podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd. V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že ani ústavná, a ani zákonná úprava sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ju nekvalifikuje ako individuálny prostriedok ochrany ľudských práv a základných slobôd pred ústavným súdom prístupné navrhovateľom (sťažovateľom) do 31. decembra 2001.

2.   Rovnako   z dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   odmietol   ústavný   súd   sťažnosť   v časti,   v ktorej   sťažovateľ   namieta zákonnosť konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16 C 575/98, ktoré ešte nie je právoplatne skončené, vzhľadom na to, že skutočnosti uvedené sťažovateľom nepreukázali   príčinnú   súvislosť   medzi   označenými   článkami   Dohovoru   a možným porušením základných práv sťažovateľa označeným konaním súdu v predmetnej veci, ktoré by zakladali dôvody na prijatie tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie.

3.   Ústavný   súd   v súlade   s ústavou,   zákonom   o ústavnom   súde   a s   doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu (I. ÚS 43/98, I. ÚS 65/98, I. ÚS 78/99,) odmietol sťažnosť   v časti,   v ktorej   sťažovateľ   požaduje   vysloviť   porušenie   ľudských   práv a základných   slobôd   svojej   matky,   nakoľko   ústavný   súd   v prípade,   ak   sťažnosť   podala fyzická   osoba   odlišná   od   fyzickej   osoby,   ktorá   namietala   porušenie   ľudských   práv a základných slobôd, ide o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   sa   ústavný   súd   nezaoberal   žiadosťou   sťažovateľa ustanoviť   mu   na   účely   konania   pred   ústavným   súdom   advokáta,   rovnako   aj   žiadosťou „o pozastavenie“   súdneho   pojednávania   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   sp.   zn. 16 C 575/98, ktoré sa má konať 17. mája 2002.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2002