znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 826/2014-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa   spravodajkyňa)   a   sudcu   Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s.,   Prievozská   37,   Bratislava,   zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, konajúcou prostredníctvom   konateľky   a   advokátky   Mgr.   Ľubice   Pavelkovej   Chabadovej,   ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Ro 92/2013, sp. zn. 9 Ro 116/2013, sp. zn. 9 Ro 271/2013, sp. zn. 9 Ro 220/2013, sp. zn. 9 Ro 195/2013, sp. zn. 9 Ro 239/2013, sp. zn. 9 Ro 190/2013, sp. zn. 2 Ro 291/2013, sp. zn. 3 Ro 131/2013, sp. zn. 3 Ro 132/2013, sp. zn. 9 Ro 233/2013 a sp. zn. 9 Ro 258/2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 29. septembra 2014   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s., Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, konajúcou prostredníctvom   konateľky   a   advokátky   Mgr.   Ľubice   Pavelkovej   Chabadovej,   ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Ro 92/2013, sp. zn. 9 Ro 116/2013, sp. zn. 9 Ro 271/2013, sp. zn. 9 Ro 220/2013, sp. zn. 9 Ro 195/2013, sp. zn. 9 Ro 239/2013, sp. zn. 9 Ro 190/2013, sp. zn. 2 Ro 291/2013, sp. zn. 3 Ro 131/2013, sp. zn. 3 Ro 132/2013, sp.   zn.   9   Ro   233/2013   a   sp.   zn.   9   Ro   258/2013   (spolu   ďalej   aj   „napadnuté   konania okresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: «Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   Okresnému   súdu Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne,   ústne   do   zápisnice,   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom   podľa   osobitného   zákona)   uvedené   podanie   sťažovateľ   urobil elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného   zákona   (t.   j.   zákona   č.   215/2002   Z.   z.   o   elektronickom   podpise   a   o   zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD - nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi   oznamuje,   že   mu   vracia   „DVD   nosič   obsahujúci   elektronické   dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené   podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza,   že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme   podaním   podľa   §   42   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ako   už zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného   zákona   a   opatrené   časovou   pečiatkou   podľa   osobitného   zákona.   Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku   a   zároveň   bolo   riadne   doručené   (31.   03.   2006,   24.   7.   2006),   preto v zmysle   §   82   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   uvedený   deň   považuje   sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na   jeho   začatie...   Sťažovateľ   informoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš,   že   považuje za nevyhnutné   poukázať   na   zásadu   hospodárnosti   občianskeho   súdneho   konania   a   tú skutočnosť,   že   urobiť   podanie   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a   nie   je   vinou   sťažovateľa,   že Okresný   súd   Veľký   Krtíš   nemá   vytvorené   podmienky na prijímanie   takých   podaní.   Sťažovateľ   ďalej   zdôraznil,   že   Občiansky   súdny   poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné   podanie   malo   byť   pred   ostatnými   spôsobmi   uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v   súlade   so   zákonom,   a   to   elektronickými   prostriedkami   podpísanými   zaručeným elektronickým   podpisom,   pričom   splnil   všetky   naňho   kladené   požiadavky,   ktoré   súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   svojím   nálezom   konštatoval   porušenie   ústavného   práva sťažovateľa.»

Ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   148/08   z   24.   júna   2008   (ďalej   len   „nález ústavného   súdu   z   24.   júna   2008“)   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   neprijatím   jej   podania   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou formou   a   podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom.   Okresnému   súdu   prikázal konať   vo   veci   podania   sťažovateľky   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ústavný   súd   v   relevantnej   časti   odôvodnenia   nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   obnovil   stav   pred   porušením   označených   práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla   2006   opätovne   konal   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom   ustanovenou   formou,   a   postupovať   vo   vzťahu   k   nemu   podľa   príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s   účinnosťou   ku   dňu   jeho podania.   Na   tomto   zásadnom   závere   nemôže   nič zmeniť   prípadná   okolnosť,   že   z   technických   príčin   okresný   súd   nebude   môcť   podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka ďalej uvádza: «Sťažovateľ   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   doručil   opätovne   podania,   o   ktorých Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom. (Podania   boli zaregistrované pod sp. zn. 2 Ro 92/2013, sp. zn. 9 Ro 116/2013, sp. zn. 9 Ro 271/2013, sp. zn. 9 Ro 220/2013, sp. zn. 9 Ro 195/2013, sp. zn. 9 Ro 239/2013, sp. zn. 9 Ro 190/2013, sp. zn. 2 Ro 291/2013, sp. zn. 3 Ro 131/2013, sp. zn. 3 Ro 132/2013, sp. zn. 9 Ro 233/2013 a sp. zn. 9 Ro 258/2013.) V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to,   že   účinky   podania   zostali   zachované   s   účinnosťou   ku   dňu   jeho   podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... V obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach sa rozhodovalo   aj   na   Európskom   súde   pre   ľudské   práva   v   Štrasburgu.   Tento   súd   dňa 16. 6. 2009 o sťažnosti žalobcu č. 54252/07... rozhodol Rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo   k porušeniu   Článku   6   ods.   1   Dohovoru...   Žalobca   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   svojimi   uzneseniami potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie konania   z   31.   marca   2006   a   24.   júla   2006   s   návrhmi   doručenými   okresnému   súdu v roku 2013.

Ústavný súd z prílohy sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich práv   i   podaním   dovolaní   proti   uzneseniam   krajského   súdu,   ktoré   však   dovolací   súd odmietol.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka   sa   domáha   tiež   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia a náhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v napadnutých konaniach.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd to vo všetkých napadnutých konaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2014