znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 825/2014-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť M. K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl. 6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   a práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresnej   prokuratúry   Piešťany   vo   veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 559/13/2204 a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Kn 440/13/2200 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),   práva   podľa   čl. 6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd a práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresnej   prokuratúry   Piešťany   (ďalej   len „okresná prokuratúra“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   1   Pn   559/13/2204   a postupom   Krajskej prokuratúry   v   Trnave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 2 Kn 440/13/2200.

Z obsahu   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   nesúhlasí   s tým, že na základe jeho trestného oznámenia nebolo začaté trestné stíhanie, vec bola odmietnutá, prokurátor   okresnej   prokuratúry   zamietol   jeho   sťažnosť   proti   uzneseniu   policajta o odmietnutí veci a prokurátor krajskej prokuratúry sa s týmto postupom stotožnil. Podľa názoru sťažovateľa „bolo povinnosťou Okresnej prokuratúry Piešťany v zmysle §§ 3, 4 a 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a ustan. § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 301/2005 Z. z. začať   trestné   stíhanie   (ex   offo)   voči   podozrivým   osobám   uvedeným   v mojich   trestných oznámeniach,   u ktorých   boli   naplnené   formálne   i   materiálne   znaky   skutkovej   podstaty uvedeného trestného činu uvedeného v § 218 Trestného zákona. Okresná prokuratúra ako orgán dozoru zákonnosti nesprávne vyhodnotila skutkové a právne okolnosti prípadu, čím ma   ako   poškodenú   osobu   trestným   činom   naďalej   vystavila   porušovaniu   môjho   práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   pred   ostatnými   spoluobčanmi   bývajúcimi na v rovnakom bytovom dome.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresnej   prokuratúry   a krajskej   prokuratúry   v označených   konaniach   boli porušené   jeho v petite označené práva, a v nadväznosti na to, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 559/13/2204-21 z 28. apríla 2014 a prikázal jej začať trestné stíhanie. Sťažovateľ žiada aj o priznanie finančného zadosťučinenia.

K sťažnosti sťažovateľa je pripojené vyjadrenie k povinnému právnemu zastúpeniu v konaní pred ústavným súdom, z ktorého vyplýva, že zákonnú požiadavku obligatórneho právneho   zastúpenia   podľa   § 20   ods. 2 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) odmieta akceptovať a z dôvodov uvedených v tomto podaní argumentuje právom na odpor podľa čl. 32 ústavy.

Súčasne   so   sťažnosťou   bolo   ústavnému   súdu   doručené   aj   podanie   sťažovateľa, v ktorom   uvádza: „Pri   posudzovaní   tejto   sťažnosti   žiadam   z konania   vylúčiť   všetkých sudcov,   ktorí   boli   obsadení   v senátoch   vydávajúcich   judikáty   uvedené   v bode   IV.   tejto sťažnosti.“

II.

Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako   aj návrhy   podané oneskorene, môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   konštantnú   judikatúru,   v ktorej   je   jednoznačne formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa čl. 127   ods. 1   ústavy   je   ustanovená   bez   možnosti   akýchkoľvek   výnimiek,   a zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho zákonnej úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá (napr. I. ÚS 57/2013, IV. ÚS 221/2013).

Sťažovateľ   nie   je   právne   zastúpený   a vychádzajúc   z jeho   vyhlásenia,   ktoré je prílohou   sťažnosti,   odmieta   odstrániť   tento   nedostatok   sťažnosti,   ktorý   bol   dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Ústavný   súd   ďalej   uvádza,   že   nevyzýval   sťažovateľa   na doplnenie   sťažnosti o splnomocnenie   pre   advokáta   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom, pretože z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že nevyčerpal pred podaním sťažnosti na ochranu svojich práv všetky jemu dostupné a účinné právne prostriedky.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie oprávnený podľa osobitných predpisov.

Preskúmania   zákonnosti   postupu   a rozhodnutí   vyšetrovateľov   a prokurátorov sa možno domáhať podaním podnetu podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať o preskúmanie zákonnosti jeho vybavenia opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví   nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2   zákona o prokuratúre).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   súčasťou   základného   práva   na   inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry,   či   už   prostredníctvom   podnetu,   alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú   osobu   vyrozumieť.   Súčasťou   tohto   práva   dotknutej   osoby   však   nie   je   právo, aby príslušné   orgány   prokuratúry   jej   podnetu,   resp.   opakovanému   podnetu   vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie základného   práva   na   inú   právnu   ochranu   nemožno   považovať   samo   osebe   skutočnosť, že prokuratúra   podnetu,   resp.   opakovanému   podnetu   nevyhovie   podľa   predstáv   jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého vynechanie tohto prostriedku ochrany (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ nepreukázal, že v súvislosti s ochranou svojich práv ešte pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon o prokuratúre   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je podľa   tohto   zákona   oprávnený (opakovaný podnet), čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu jej neprípustnosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal návrhom sťažovateľa na   vylúčenie   sudcov   ústavného   súdu.   Z   obsahu   ho navyše   nemožno   považovať za vyhlásenie   o odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť   a nie je   zrejmé   ani   to, proti ktorým sudcom ústavného súdu smeruje námietka sťažovateľa, a to ani s prihliadnutím na bod IV sťažnosti, v ktorom uvádza návrh rozhodnutia, ktorého sa domáha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2014