znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 824/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť spoločnostiAQUAPLAST, s. r. o.,Pekárska 11, Trnava, a ⬛⬛⬛⬛,

, právnezastúpených Advokátskou kanceláriou Michal Bouška s. r. o.,Vajnorská 98/D, Bratislava,vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom sp. zn.OS 19/2014 z 2. mája 2014 Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadenéhospoločnosťou Obchodný súd s. r. o., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti AQUAPLAST, s. r. o., a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a prenedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2014doručená sťažnosť spoločnosti AQUAPLAST, s. r. o.,Pekárska 11, Trnava (ďalej len „sťažovateľka“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“),vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inúprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) rozhodcovským rozsudkom sp. zn. OS 19/2014 z 2. mája 2014 Obchodnéhosúdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s. r. o., JankaKráľa 7, Banská Bystrica (ďalej aj „rozhodcovský súd“), tým, že rozhodcovský súdneprerušil konanie, keď bolo začaté konanie o reštrukturalizácii sťažovateľky, hoci zákontakéto prerušenie explicitne prikazuje aj rozhodcovským súdom.

2. Ústavný súd považuje v prvom rade za podstatné vyjadriť svoj právny názork možnosti prieskumu rozhodnutí rozhodcovských súdov.

3. Sťažovatelia uvádzajú (bod 312 uznesenia), že napadnutýrozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní žalobcu spoločnosti WOODCOTE Slovakia, s. r. o., Stará Vajnorská 37, Bratislava (ďalej len„žalobca“),proti sťažovateľom ako žalovaným. Namietané porušenie už označených práv sťažovateľov spočíva v tom, že po povolení reštrukturalizácie spoločnostiAQUAPLAST, s. r. o., teda po tom, ako zo zákona došlo k prerušeniu rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom,rozhodcovský súdtúto skutočnosť nerešpektoval, ale v rozhodcovskom konaní napriek tomu pokračovala vydal rozhodcovský rozsudok.

4. Rozhodcovský súd tak podľa sťažovateľov v rozhodcovskom konaní, ktorého boli účastníkmi,konal inak, ako v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon,protirečil tak príkazu ústavnej normy obsiahnutej v čl. 2 ods. 2 ústavy, čím porušil označené práva sťažovateľov.

5. Žalobca podal 3. februára 2014 rozhodcovskému súdu žalobu proti sťažovateľom. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 25 R 2/2014 z 31. marca 2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 67/2014 dňa 7. apríla 2014, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči sťažovateľke. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 25 R 2/2014 z 23. apríla 2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 82/2014 dňa 30. apríla 2014, rozhodol o povolení reštrukturalizácie sťažovateľky. Podľa ustanovenia § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len„ZKR“)sa predmetné uznesenie okresného súdu o povolení reštrukturalizácie sťažovateľky považuje za doručené (zverejnené)1. mája 2014a týmto dňom nadobudlo právoplatnosť.

6. Rozhodcovský súd2. mája 2014 vydala21. mája 2014 doručil sťažovateľomrozhodcovský rozsudok (tak vydanie rozhodcovského rozsudku, ako aj jeho doručenie sťažovateľom nasledovalo až po povolení reštrukturalizácie sťažovateľky), ktorým zaviazal sťažovateľov na zaplatenie tam stanovených súm s úrokmi z omeškania.

7. Sťažovatelia odvodzujú právomoc ústavného súdu, vychádzajúc z nálezu sp. zn. III. ÚS 162/2011, pričom uvádzajú, že nemohli podať žalobu podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), pretože namietané pochybenie rozhodcovského súdu nemožno podriadiť pod žiaden tam uvedený dôvod.

8. Podľa ustanovenia § 118 ods. 4 ZKR súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4 ZKR. K povoleniu reštrukturalizácie sťažovateľky došlo 1. mája 2014. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok 2. mája 2014 a následne ho doručil sťažovateľom 21. mája 2014.

9. Povolením reštrukturalizácie sťažovateľky1. mája 2014došlo zo zákona (ex lege) k prerušeniu rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom. V otázke prerušenia rozhodcovského konania (z dôvodu povolenia reštrukturalizácie sťažovateľky) bol ZKR v pozícii osobitného zákona lex specialis vo vzťahu k akejkoľvek právnej úprave upravujúcej konanie pred rozhodcovským súdom (ZRK, Občianskeho súdneho poriadku, príp. rokovací poriadok rozhodcovského súdu).Výraz„súdne a rozhodcovské konania... sa povolením reštrukturalizácie prerušujú“vyjadruje zákonný imperatív, ktorým je každý súdvrátane akéhokoľvek rozhodcovského súdu viazaný a nemôže sa od neho odchýliť(mutatis mutandis I. ÚS 368/08).

10. Nie je relevantné, že v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom vystupovali ako žalovaní obaja sťažovatelia, pričom k povoleniu reštrukturalizácie došlo len vo vzťahu k sťažovateľke. Rozhodcovské konanie je jednotné, ak došlo k jeho prerušeniu zo zákona (ex lege) pre povolenie reštrukturalizácie sťažovateľky, takprerušenierozhodcovského konania nastalo vo vzťahu ku všetkým účastníkom, nielen vo vzťahuk sťažovateľke.

11. V prerušenom rozhodcovskom konaní nebol rozhodcovský súd oprávnenýpokračovať ani meritórne rozhodnúť a vydať rozhodcovský rozsudok;výlučne vo vzťahu k sťažovateľovi by rozhodcovský súd mohol v rozhodcovskom konaní pokračovať len v tom prípade, ak by rozhodcovské konanie bolo vo vzťahu k sťažovateľke zastavené (čím by odpadol zákonný dôvod prerušenia rozhodcovského konania), napr. z dôvodu späťvzatia žaloby voči sťažovateľke zo strany žalobcu, k čomu však nedošlo.

12. Povolením reštrukturalizácie sťažovateľky došlo teda zo zákona (ex lege) k prerušeniu rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom vo vzťahu k obom sťažovateľom. Pokiaľ rozhodcovský súd túto skutočnosť nerešpektoval, a napriek prerušeniu rozhodcovského konania vydal rozhodcovský rozsudok,postupoval v rozpore so zákonom,konkrétne v rozpore s ustanovením § 118 ods. 4 ZKR,čímporušil základné právosťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranupodľa čl. 46 ods.1 ústavy.

13. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú vydať nasledujúci nález a zároveňžiadajú pozastaviť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku:

„1. Základné právo spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o., sídlo: Pekárska 11, 917 01 Trnava, ⬛⬛⬛⬛, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č.: 34016/T, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bydlisko:

, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, ⬛⬛⬛⬛, sp. zn. OS 19/2014 zo dňa 02.05.2014, porušené boli.

2. Rozhodcovský rozsudok Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, ⬛⬛⬛⬛, sp. zn. OS 19/2014 zo dňa 02.05.2014, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, ⬛⬛⬛⬛, je povinný uhradiť spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. a ⬛⬛⬛⬛ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 418,08 € na účet Advokátskej kancelárie Michal Bouška s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

15. Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, že jednýmzo základných dôvodov odmietnutia sťažnosti je aj nedostatok právomoci ústavného súduna jej prerokovanie. Ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o ústavnom súde po novele zákonomč. 353/2014 Z. z. znie: „Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, protiktorému sťažnosť smeruje.“ Touto novelou sa explicitne ustanovila norma, ktorá už bolapredtým prítomná v právnom poriadku, pretože vyplývala z podstaty ochrany ľudskýchslobôd a z podstaty ústavnej sťažnosti (II. ÚS 128/95). Aj z uvedeného vyplýva, že ústavnýsúd môže v ústavnej sťažnosti preskúmavať len akty orgánov verejnej moci. Nedostatokprávomoci preskúmavať iné než mocenské akty je tu procesnou reflexiou (vertikality)zmyslu ústavnej sťažnosti a ústavného súdu vôbec, a tým je ochrana ľudských slobôd predverejnou mocou.

16. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo teda úlohou ústavného súdupredovšetkým posúdenie toho, či môže preskúmať namietané porušenie základných právrozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

17. Sťažovatelia, jednotlivci, už na ústavnom súde spochybnili ústavnosť postupua rozhodnutí rozhodcovských súdov zriadených podľa zákona o rozhodcovskom konaní.Ústavný súd niektoré sťažnosti proti rozhodnutiam týchto súdov prijal na ďalšie konanie.(II. ÚS 155/2015), a dokonca zrušil takéto rozhodnutia. Vychádzal pritom hlavne z absencieiných opravných prostriedkov (III. ÚS 547/2013). Každopádne ústavný súd v zásadenespochybnil privátnu, nie-mocenskú povahu rozhodcovských súdov.

18. Ústavný súd už v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 432/2015 naznačil, že másilné pochybnosti o tom, či je možné preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov, a tobezvýnimočne. Z tohto dôvodu uznesením z 11. novembra 2015 práve v konanío predmetnej veci 1. FC Tatran predložil návrh („S c h v a ľ u j e a p r e d k l a d á plénu návrh stanoviska k zjednoteniu právneho názoru II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky a odchylného právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v náleze III. ÚS 162/2011 z 31. mája 2011 a v náleze III. ÚS 547/2013 z 19. februára 2014.“) na zjednotenie plénu ústavnému súdu. Plénum uznesením sp. zn.PLz. ÚS 5/2015 z 18. novembra 2015 prijalo stanovisko: „Ústavný súd Slovenskejrepubliky nemá právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiamrozhodcovských súdov.“ V zjednocujúcom rozhodnutí je v prehľade prebiehajúcich vecíproti rozhodcovským súdom uvedená aj predmetná vec. Na základe § 6 zákona o ústavnomsúde je senát v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného súdu. Plénum v uznesenísp. zn. PLz. ÚS 5/2015 uviedlo, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiachproti postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov je vylúčená z povahy veci, keďžerozhodcovské súdy nie sú orgánmi verejnej moci. Účinným (hmotným) právnymprostriedkom proti rozhodcovským rozsudkom je vždy žaloba o zrušenie rozhodcovskéhorozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

19. Pretože sťažovatelia označili za odporcu Obchodný súd, stáleho rozhodcovskéhosúdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s. r. o., ktorý nie je orgánom verejnej moci,ústavný súd nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti, a preto ju musí odmietnuť.

20. S prerokúvanou vecou môže súvisieť myšlienka vyjadrená v zjednocovacomuznesení sp. zn. PLz. ÚS 5/2015, podľa ktorej jestvujú právne názory, že škody spôsobenév rozhodcovskom konaní, a to nielen finálnym rozhodnutím, sú žalovateľné tak, žezriaďovatelia rozhodcovských súdov či rozhodcovia sami (ide o delikátnu rovnováhu medziobčianskoprávnou zodpovednosťou a jurisdikčnou autonómiou) môžu byť teoretickyodporcami v civilnom konaní (porov. v kontexte uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.5 Obdo 20/2011). To je však priestor pre všeobecné súdy.

21. Ústavný súd prikladá k predmetnému uzneseniu aj stanovisko sp. zn.PLz. ÚS 5/2015.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015