znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 824/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť F. M., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ods. 3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   podľa   čl.   40   ods.   3   Listiny základných   práv   a slobôd   a práv   podľa   čl.   5   ods.   1,   2   a 4   a čl.   6   ods.   3   písm.   b)   a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 0 Tp 235/2014 z 15. júla 2014 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Tpo 11/2014 z 30. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. augusta 2014   doručená   sťažnosť   F.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   17   ods.   1,   2   a 3   a čl.   50   ods.   3   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 40 ods.   3 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 1, 2 a 4 a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu Poprad   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   0 Tp   235/2014   z 15.   júla   2014   a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 11/2014 z 30. júla 2014.

Označeným   uznesením   okresného   súdu   z 15.   júla   2014   bol   sťažovateľ   vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, začiatok lehoty väzby bol určený na 12. júl 2014 o 17.30 h. Označeným uznesením krajského súdu z 30. júla 2014 bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu o vzatí do väzby.

Sťažovateľ   namieta,   že   návrh   na   vzatie   do   väzby   bol   okresnému   súdu   podaný po uplynutí lehoty 48 hodín od jeho zadržania. Prokurátor Okresnej prokuratúry P. (ďalej len   „prokurátor“)   podal   návrh   okresnému   súdu   14.   júla   2014   o 15.30   h.   Sťažovateľ poukazuje, že jeho zadržaniu 12. júla 2014 o 17.30 h predchádzalo obmedzenie osobnej slobody o 11.30 h, keď policajná hliadka zastavila jeho vozidlo. Neskôr bola vykonaná prehliadka   vozidla   a   po   jej   vykonaní   bol   sťažovateľ   zadržaný.   Sťažovateľ   uvádza, že od momentu zastavenia jeho vozidla mu nebolo umožnené slobodne sa pohybovať a jeho osobná sloboda bola obmedzená pre podozrenie z trestného činu krádeže.

Sťažovateľ   namieta   aj   porušenie   svojho   práva   na   obhajobu   tým,   že   mu   nebolo umožnené vyjadriť sa k obvineniu po tom, ako mu bolo oznámené vznesenie obvinenia. Sťažovateľ   uvádza,   že   chcel   vypovedať   za   prítomnosti   svojho   obhajcu,   ale   nebolo   mu umožnené   vypovedať,   ani   mu   nebolo   umožnené   zabezpečiť   si   obhajcu.   Namieta, že prítomnosť   obhajcu   mu   nebola   zabezpečená   ani   pri   vypočutí   sudcom   pre   prípravné konanie okresného súdu pred rozhodnutím o väzbe.

Na   základe   uvedeného   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   označenými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jeho práva.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať po jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr.   II.   ÚS   70/00,   IV.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   56/03, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07, III. ÚS 214/2010).

Sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie   advokáta   na   jeho   zastupovanie   v konaní pred ústavným súdom. Vzhľadom na to, že jednou z podmienok pre ustanovenie advokáta v konaní pred   ústavným   súdom   je,   že   nejde   o zjavne   bezúspešné   uplatňovanie ochrany základných   práv   (IV.   ÚS   140/07),   ústavný   súd   preskúmal   opodstatnenosť   námietok sťažovateľa. Na tento účel si vyžiadal príslušný vyšetrovací spis.

Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad ČVS: ORP-665/2-VYS-PP-2014 ústavný súd zistil, že 11. júla 2014 bolo uznesením podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ bol 12. júla 2014 o 11.52 h zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou, ktorá mu oznámila, že bude nariadená prehliadka jeho vozidla. Na základe príkazu policajta so súhlasom prokurátora bola vykonaná prehliadka 12. júla 2014   v čase   od   16.20   h   do   16.55   h.   Sťažovateľ   bol   po   jej   vykonaní zadržaný ako podozrivý   podľa   §   85   ods.   1   Trestného   poriadku   o 17.30   h   v obci   L.   so súhlasom prokurátora, ktorý bol daný 12. júla 2014 o 14.05 h. Sťažovateľ bol vypočutý ako podozrivý na Obvodnom oddelení Policajného zboru v H. 12. júla 2014 o 20.00 h.

Dňa   13.   júla   2014   boli   vykonané   výsluchy   poškodeného   a svedkov.   Uznesením zo 14. júla 2014 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) a b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ neprevzal písomné   vyhotovenie   uznesenia.   Podľa   úradného   záznamu   Obvodného   oddelenia Policajného zboru v H. podpísaného piatimi príslušníkmi Policajného zboru sťažovateľovi bolo obvinenie oznámené ústne, jeho písomné vyhotovenie odmietol prevziať. V zápisnici o výsluchu sťažovateľa v postavení obvineného zo 14. júla 2014 je uvedené, že výsluch sa konal od 9.50 h do 10.20 h a sťažovateľ sa odmietol vyjadriť k veci a odmietol podpísať zápisnicu. Prokurátor podal návrh na vzatie sťažovateľa do väzby 14. júla 2014 o 15.30 h.

Pri   vypočutí   pred   okresným   súdom   sťažovateľ   namietal,   že   mu   v konaní   nebol zabezpečený   obhajca,   ktorého   prítomnosťou   podmieňoval   svoju   výpoveď   pred   orgánmi činnými v trestnom konaní. Uviedol, že aj v konaní pred sudcom pre prípravné konanie chce vypovedať len za prítomnosti obhajcu a žiada, aby bol o úkone vyrozumený advokát JUDr. G. z Č. V prípade, že nebude zastihnuteľný, žiada, aby mu bol obhajca ustanovený. Sudca   pre   prípravné   konanie   prerušil   výsluch   sťažovateľa   a telefonicky   sa kontaktoval s advokátom JUDr. T. G., ktorý uviedol, že sa nestihne dostaviť na úkon, a preto navrhuje, aby bol sťažovateľovi obhajca ustanovený súdom, ak nastanú dôvody povinnej obhajoby.

Okresný súd po vypočutí sťažovateľa rozhodol o jeho vzatí do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že lehota väzby plynie od 12. júla 2014 o 17.30 h. Rozhodnutie odôvodnil v časti relevantnej pre posúdenie veci takto:

„Na   základe   príkazu   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Poprad   z 12.   7.   2014 v zmysle   §   101   ods.   1   Trestného   poriadku   bola   dňa   12.   7.   2014   vykonaná   prehliadka vozidla...   v čase   od   14.05   do   16.15   hod.,   tejto   prehliadky   sa zúčastnil   majiteľ   vozidla, nájdené veci vo vozidle boli spísané v zápisnici, bola vyhotovená fotodokumentácia a vodič potvrdil podpisom, že uvedené veci mu boli odňaté.

Z   úradného   záznamu   vyplýva,   že   pátranie   po   osobnom   motorovom   vozidle... s evidenčným číslom... bolo úspešné, keď dňa 12. 7. 2014 okolo 12.00 hod. bolo vozidlo zastavené   medzi   obcami   Š.   a L.   hliadkou   polície.   Pri kontrole   vodiča   vzniklo   dôvodné podozrenie, že vo vozidle sa môžu nachádzať veci, o ktorých možno dôvodne predpokladať, že súvisia s trestnou činnosťou a preto bol podaný návrh na vykonanie prehliadky vozidla. Prokurátor   vydal   príkaz   na   prehliadku   tohto   vozidla   dňa   12.   7.   2014.   Po   vykonaní prehliadky vozidla... bola vykonaná prehliadka motorového vozidla... dňa 12. 7. 2014 v čase od 16.25 do 16.55 hod. a pri jej vykonaní bol prítomný aj majiteľ F. M., ktorý prevzal zápisnicu   a potvrdenie   o   odňatí   vecí   nájdených   v   jeho   vozidle.   Taktiež   prevzal   príkaz prokurátora na prehliadku vozidla, čo potvrdil v zápisnici svojim podpisom.

Z ďalších dôkazov vyplýva, že po získaní poznatkov z operatívnej činnosti, ale aj pri oboch prehliadkach motorových vozidiel bola zistená zhodnosť vecí odňatých pri prehliadke vozidiel   s vecami   odcudzenými   s rodinného   domu   podľa   popisu   poškodeného   Š.   a tak po predchádzajúcom   súhlase   prokurátora,   ktorý   dal   dňa   12.   7.   2014   o 14.05   hod., bol podozrivý F. M. dňa 12. 7. 2014 o 17.30 hod. zadržaný v zmysle § 85 ods. 1 trestného poriadku. Zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby M. podpísal po   riadnom   poučení   v zmysle   §   85   ods.   6   Trestného   poriadku,   ktorého   súčasťou   je   aj poučenie   o   práve   zvoliť   si   obhajcu   a požadovať,   aby   obhajca   bol   prítomný   pri   jeho výsluchu.   Zápisnica   obsahuje   aj   dátum   a čas   zadržania   a obmedzenia   osobnej   slobody. Z obsahu zápisnice nevyplýva žiadna požiadavka, či výhrada podozrivého M. na opravu času obmedzenia osobnej slobody a ani záujem zvoliť si obhajcu a zabezpečenie prítomnosti obhajcu pri jeho výsluchu...

Sudca   pre   prípravné   konanie   vykonal   výsluch   obvineného   v   zákonnej   lehote po podaní návrhu,   poučil obvineného a obvinený sa odmietol vyjadriť ku skutku. Svoje tvrdenia   pri   výsluchu zameral   na porušenie jeho práva na   obhajobu a   na prekročenie 48 hodinovej lehoty od obmedzenia jeho osobnej slobody do podania návrhu prokurátora na vzatie do väzby. Neustále opakoval, že k obmedzeniu jeho osobnej slobody došlo už dňa 12. 7. 2014 o 11.30 hod, no nekonkretizoval žiaden úkon, ktorým podľa jeho názoru k tomu došlo.   V   spise   nie   je   žiaden   dôkaz   o   úkone,   ktorým   by   v   priebehu   dňa   12.   7.   2014 do 17.30 hod.   došlo   k   obmedzeniu   osobnej   slobody   obvineného,   ktorý   bol   prítomný pri prehliadke   jeho   vozidla   a k obmedzeniu   jeho osobnej   slobody   podľa dôkazov   došlo po vykonaní úkonov a to najmä výsluchov osôb a prehliadok osobných motorových vozidiel a tieto dôkazy podstatne zvýšili podozrenie zo spáchania trestnej činnosti práve M. a tak bol zadržaný a obmedzený na osobnej slobode až o 17.30 hod. dňa 12. 7. 2014. Obmedzenie osobnej   slobody   od   momentu   kontroly   motorového   vozidla   riadeného   M.   v   čase   okolo 12.00 hod.,   ani počas vykonávania prehliadok   oboch motorových vozidiel   nebolo ničím preukázané. Dôkazy potvrdzujú, že zákonná lehota 48 hodín od zadržania podozrivej osoby do podania návrhu prokurátora na vzatie do väzby bola zachovaná.

K jeho tvrdeniu o porušení práva na obhajobu je potrebné uviesť, že pri vykonávaní úkonov v tejto veci bol viackrát poučený aj o tomto práve, čo potvrdil svojim podpisom, no nikdy sa nevyjadril, že toto právo chce využiť. K zastupovaniu ustanoveným obhajcom mu   bolo   poskytnuté   poučenie,   ktoré   mu   bolo   podrobne   vysvetlené.   Dôvody   povinnej obhajoby   podľa   § 37   Trestného   poriadku   u   obvineného   do   vykonávania   výsluchu pred sudcom   pre   prípravné   konanie   neboli   dané   a   preto   nebol   zabezpečený   pri   nich obhajca.   V   záujme   využitia   práva   na   obhajobu   splnomocneným   obhajcom,   bol   sudcom pre prípravné   konanie   výsluch   obvineného   prerušený,   telefonicky   bol   informovaný obvineným   označený   obhajca   G.   z Č.   o   záujme   obvineného   na   jeho   zastupovanie, no obhajca prehlásil,   že z časových   dôvodov sa   nemôže úkonu rozhodovania   o návrhu na vzatie   do   väzby   zúčastniť   a   zastupovaním   obvineného   pri   ďalších   úkonoch   sa   bude následne zaoberať.

Sudca   pre   prípravné   konanie   na   základe   vykonaných   dôkazov   dospel   k   názoru, že sú splnené formálne aj materiálne podmienky pre vzatie obvineného do väzby. Z dôkazov bolo preukázané, že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok   spáchal   obvinený   M.   a   z   jeho   konania,   ale   aj   ďalších   získaných   konkrétnych skutočností   vyplýva   dôvodná   obava,   že   pri   ponechaní   na   slobode   bude   pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Tuje potrebné poukázať na to, že obvinenému bolo oznámené uznesenie   o   vznesení   obvinenia   zo   dňa   14.   7.   2014   a   to   dňa   14.   7.   2014,   no   on   toto uznesenie   v   písomnej   forme   odmietol   prevziať.   Zo   získaných   dôkazov   je   preukázané, že obvinený   bol   doposiaľ   28-krát   odsúdený,   najčastejšie   pre   majetkovú   trestnú   činnosť, čo aj   sám   vo   svojej   výpovedi   potvrdil.   Z   posledného   výkonu   trestu   odňatia   slobody bol prepustený v januári 2014, keď vykonal trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu v Čadci č. 3 T/98/2013 dňa 23. 8. 2013 a v čase právoplatnosti trestného rozkazu už bol obvinený v tejto trestnej vecí vo väzbe od 10.   5.   2013.   V   evidencii   priestupkov   má   veľké   množstvo   záznamov   o   porušovaní dopravných predpisov, za čo bol viackrát postihnutý blokovou pokutou. I keď obvinený uviedol, že býva v dome po svojej príbuznej v obci Rajec, tak z výpovedí svedkov vyplýva, že žije spôsobom bez domova a je preukázané, že prostriedky na zabezpečenie základných životných   potrieb   nemá   pravidelne   zabezpečené   legálnym   spôsobom   a   pokiaľ   tvrdil, že poberá dávku sociálnej pomoci vo výške 61,50 eur, tak toto nebolo z časových dôvodov zabezpečené a preukázané.

Dôvody   väzby   podľa   §   71   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   u obvineného nie je možné   nahradiť   žiadnym   iným   prostriedkom,   pretože   tieto   by   nesplnili   svoj   účel a preto   bolo   rozhodnuté   tak   ako   je   uvedené   vo   výroku,   pričom   väzba   začala   plynúť od 12. 7. 2014   od   momentu   obmedzenia   osobnej   slobody   zadržaním   obvineného o 17.30 hodín a bude vykonávaná v ÚVV v P.“

Sťažovateľ po vyhlásení uznesenia a po poučení o opravnom prostriedku uviedol: „... podávam sťažnosť, odôvodňujem ju tým, že nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní dodržaná 48 hodinová zákonná lehota, lebo som bol na osobnej slobode obmedzený od 11.30 hod., nie ako bolo uvedené, že o 17.30 hod. Chcel som sa vyjadriť podrobnejšie za prítomnosti advokáta a uvediem, ktoré som mal a dal J. Ú., ktorému ich zabavil   a   polícia   a majú   pochádzať   z trestnej   činnosti,   mne   o tom   nie   je   nič   známe a za prítomnosti advokáta uvediem od koho tie veci mám, ale ja osobne som ich neukradol a ani neviem, že pochádzajú z trestnej činnosti.“

Okresný súd ustanovil opatrením sp. zn. 0 Tp 235/2014 z 15. júla 2014 sťažovateľovi obhajcu JUDr. J. B., advokáta so sídlom v P. Ustanovený obhajca sťažnosť sťažovateľa nedoplnil.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa, uviedol: „V   súlade   s   názorom   sudcu   pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   Poprad   aj krajský   súd   z   vykonaných   dôkazov,   jednak   výpovedí   svedkov,   prehliadok   osobných motorových vozidiel, porovnaním vecí nájdených v týchto motorových vozidlách s vecami, ktoré mali byť odcudzené poškodenému zistil, že sú dané dôvody, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.

Je potrebné poukázať na doterajší život obvineného, ktorý bol doposiaľ 28 x súdne trestaný, má záznamy v evidencii priestupkov a taktiež je potrebné poukázať na krátky čas od doby, ktorá uplynula od jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody do doby, kedy malo dôjsť ku spáchaniu predmetného skutku, a preto je správne a zákonné rozhodnutie okresného   súdu,   keď   dospel   k   záveru,   že   je   potrebné   obvineného   do   väzby   z   dôvodu uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vziať.

Na   základe   predložených   dôkazov   ani   krajský   súd   nezistil   pochybenie   orgánov činných   v   prípravnom   konaní   týkajúci   sa   začiatku   plynutia   väzby   u   obvineného. Z týchto dôkazov je zrejmé, že osobná sloboda bola obvinenému obmedzená dňa 12. 7. 2014 o   17.30   hod.   a   keďže   krajský   súd   nezistil   žiadne   iné   pochybenia   orgánov   činných v prípravnom konaní a súdu sťažnosť obvineného ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.“

Príkazom prokurátorky č. k. 1 Pv 541/14/7706-37 z 21. augusta 2014 bol sťažovateľ prepustený   z väzby,   pretože   pominuli   dôvody   jeho   väzby.   Príkaz   bol   vydaný   po   tom, ako bol   sťažovateľovi   nariadený   výkon   trestu   odňatia   slobody   uložený   mu trestným rozkazom   Okresného   súdu   Čadca   sp.   zn.   1   T   5/2014   zo   7.   mája   2014   právoplatným 31. júla 2014.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 17 ods. 2 prvá veta ústavy).

Podľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať   len   v   prípadoch   ustanovených   zákonom.   Zadržaná   osoba   musí   byť   ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných   činoch   do   72   hodín   od   prevzatia   vypočuť   a   rozhodnúť   o   väzbe   alebo o jej prepustení na slobodu.

Podľa   čl.   50   ods.   3   ústavy   (a   čl.   40   ods.   3   Listiny   základných   práv   a slobôd) obvinený   má   právo,   aby   mu   bol   poskytnutý   čas   a   možnosť   na   prípravu   obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa   čl. 5   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   a   osobnú   bezpečnosť. Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ   sa   tak   stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

...

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa   čl.   5   ods.   2   dohovoru   každý,   kto   je   zatknutý,   musí   byť   oboznámený bez meškania   a   v   jazyku,   ktorému   rozumie,   s   dôvodmi   svojho   zatknutia   a   s   každým obvinením proti nemu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   každý,   kto   je   obvinený   z   trestného   činu   má   tieto minimálne práva:

...

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú...

Sťažovateľ   namieta,   že   k porušeniu   jeho   práv   došlo   v príčinnej   súvislosti s rozhodnutím o jeho väzbe tým, že

- návrh na vzatie do väzby bol podaný po uplynutí lehoty 48 hodín od jeho zadržania,

- nemal možnosť vypovedať za prítomnosti obhajcu.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa uznesením okresného súdu

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany   toho   základného   práva   alebo   slobody, porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   využitím   jemu   dostupných a aj účinných   právnych   prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   prislúcha právomoc   ústavnému   súdu   zaoberať   sa   porušením   základného   práva   alebo   slobody za predpokladu,   že právna   úprava takémuto právu   neposkytuje účinnú   ochranu (mutatis mutandis   I. ÚS 78/99).   Podstatou   účinnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   občana je okrem   iného   aj   opravný   prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba k dispozícii   vo   vzťahu   k   tomu   základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých sa namieta,   a   ktorý   jej   umožňuje   odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

Proti namietanému porušeniu základných práv napadnutým postupom a rozhodnutím okresného   súdu   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   využitím   jemu   dostupného a aj účinného prostriedku nápravy pred nadriadeným väzobným súdom (mutatis mutandis I. ÚS 104/02), ktorý sťažovateľ aj využil podaním sťažnosti z 15. júla 2014. Právomoc krajského súdu preskúmať sťažovateľom namietaný postup a označené uznesenie okresného súdu   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k okresnému   súdu   v tejto   veci. S poukazom   na   princíp   subsidiarity,   ktorý   vyplýva   z citovaného   čl. 127   ods. 1   ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté uznesenie okresného súdu, pretože jeho   postup   a rozhodnutie   v danom   prípade   preskúmal   krajský   súd   a rozhodol   o ňom uznesením sp. zn. 2 Tpo 11/2014 z 30. júla 2014.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa uznesením krajského súdu

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   každé   pozbavenie   slobody   musí   byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho   každé   opatrenie,   ktorým   je   jednotlivec   pozbavený   slobody,   musí   byť   zlučiteľné s účelom   čl.   17   ústavy,   ktorým   je ochrana   jednotlivca   proti   svojvôli   (mutatis   mutandis II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00). Požiadavku obsiahnutú v tomto článku nemožno definovať in   abstracto,   ale musí   sa   posúdiť   podľa   okolností   každej   veci   vrátane   toho, čo v sťažnosti uviedol sťažovateľ (I. ÚS 109/03). Ústavný súd preto v prípade čl. 17 ústavy môže   a   musí   uplatniť   určitú   revíznu   právomoc,   avšak   bez   toho,   aby   sám   hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou   medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právach   a základných   slobodách, nie však konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).

Ústavný   súd   môže   zasiahnuť do   sféry   pôsobnosti   všeobecných   súdov   len   vtedy, ak by ich   konanie   alebo   rozhodovanie   bolo   zjavne   nedôvodné   alebo   arbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02).

2.1 K namietanému prekročeniu lehoty 48 hodín od zadržania

Podstata   sťažnosti   v tejto   časti   spočíva   v určení   okamihu   obmedzenia   osobnej slobody   sťažovateľa,   keď   súdy   dospeli   k záveru,   že   k obmedzeniu   osobnej   slobody sťažovateľa došlo jeho zadržaním ako podozrivého, a sťažovateľ tvrdí, že k obmedzeniu jeho osobnej slobody došlo od momentu zastavenia jeho osobného motorového vozidla.

Sťažovateľ bol zadržaný podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz   nebolo   vznesené   obvinenie.   Na   zadržanie   je   potrebný   predchádzajúci   súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

Podľa   §   85   ods.   3   Trestného   poriadku   policajt,   ktorý   zadržanie   vykonal   alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá   pri   trestnom   čine   podľa   odseku   2,   bezodkladne   oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spíše o ňom zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas zadržania alebo prevzatia takej osoby a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Rovnopis zápisnice doručí bezodkladne prokurátorovi.

Podľa   §   85   ods.   4   Trestného   poriadku   policajt,   ktorý   zadržanie   vykonal   alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku 2, takú osobu bezodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ju; v prípade, že podozrenie nebude naďalej dôvodné alebo dôvody zadržania   z   inej   príčiny   odpadnú,   prepustí   ju   písomným   opatrením   ihneď   na   slobodu. Ak zadržanú   osobu   neprepustí   na   slobodu,   vznesie   jej   obvinenie   a   vypočuje   ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vzatie do väzby alebo na postup podľa § 204 ods. 1. Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu najneskôr do 48 hodín od jej zadržania alebo zaistenia podľa osobitného zákona alebo prevzatia podľa odseku 2, inak musí byť zadržaná   osoba   prepustená   na   slobodu   písomným   príkazom   prokurátora   s   primeraným odôvodnením.   Zadržanú   osobu   môže   prepustiť   na   slobodu   so   súhlasom   prokurátora písomným príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt.

Pre   posúdenie   tejto   otázky   je   nevyhnutné   zaoberať   sa   časovou   postupnosťou a vecnou súvislosťou jednotlivých úkonov vykonaných v tejto trestnej veci. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že na základe poznatkov získaných výsluchmi podozrivých J. Ú. a M. Ú., ktorí boli zadržaní 11. júla 2014 o 21.35 h a vypočutí 12. júla 2014 o 7.50 h, resp. o 8.30   h,   a výsledkov   operatívnych   previerok   vzniklo   podozrenie,   že   páchateľom trestnej činnosti je sťažovateľ. Podozriví vypovedali, že veci, ktoré prevážajú vo svojom vozidle, prevzali na požiadanie sťažovateľa a jemu ich majú aj odovzdať, pričom o pôvode týchto vecí   nemajú vedomosť.   Dňa 12. júla 2014 o 11.52 h policajná hliadka   zastavila vozidlo,   ktoré   viedol   sťažovateľ.   Pri   kontrole   vozidla   vzniklo   podozrenie,   že   sa   v ňom nachádzajú veci súvisiace s trestnou činnosťou, a preto bol so súhlasom prokurátora vydaný príkaz na prehliadku vozidla sťažovateľa. Prehliadka bola vykonaná 12. júla 2014 v čase od 16.20 h do 16.55 h, sťažovateľ bol prítomný pri prehliadke. Predtým bola 12. júla 2014 v čase od 14.05 h do 16.15 h vykonaná prehliadka vozidla J. Ú. Porovnaním vecí, ktoré boli odňaté z týchto vozidiel, a vecí, ktoré boli odcudzené z rodinného domu poškodeného podľa jeho výpovede z 11. júla 2014, bolo zistené, že ide o totožné veci. Následne bol sťažovateľ na   mieste   (v obci   L.)   zadržaný   v čase   o 17.30   h   a prevezený   na Obvodné   oddelenie Policajného zboru v H., kde bola o zadržaní spísaná zápisnica a o 20.00 h bol sťažovateľ vypočutý v postavení zadržaného podozrivého.

Ústavný súd posudzoval napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu, s ktorým tvorí z hľadiska predmetu konania jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

Okresný súd a krajský súd pri hodnotení skutočného okamihu zadržania sťažovateľa posúdili   uvedenú   postupnosť   procesných   úkonov a poznatkov získaných   ich   vykonaním a dospeli k názoru, že až okamihom porovnania vecí nájdených a odňatých pri vykonaných prehliadkach s vecami, ktoré boli odcudzené z rodinného domu poškodeného, je dostatočne preukázané podozrenie, že krádeže v rodinnom dome poškodeného sa dopustil sťažovateľ, čím bol aj daný dôvod na jeho zadržanie.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   pripustiť,   že   tvrdenie   sťažovateľa   o jeho faktickom zadržaní už zastavením vozidla môže zodpovedať jeho subjektívnemu pocitu. Nemožno však tvrdiť, že už týmto okamihom bol preukázaný dôvod na jeho zadržanie. V čase zastavenia vozidla nespájal sťažovateľa s krádežou v rodinnom dome poškodeného žiadny priamy dôkaz ani relevantným spôsobom zadokumentované nepriame dôkazy, ktoré by toto podozrenie preukazovali. Na získanie dôkazu bola nariadená a vykonaná prehliadka vozidla,   ktorej   sa   sťažovateľ   zúčastnil,   čo   mohol   vnímať   ako   svoju   nedobrovoľnú prítomnosť pri tomto úkone. Zo spisu však nevyplýva, že jeho prítomnosť bola vynútená nad rámec povinnosti každej osoby, v ktorej priestoroch sa prehliadka vykonáva, strpieť vykonanie   tohto   úkonu.   Možno   preto   súhlasiť   s konštatovaním   okresného   súdu, že „Obmedzenie osobnej slobody od momentu kontroly motorového vozidla riadeného M. v čase okolo 12.00 hod., ani počas vykonávania prehliadok oboch vozidiel nebolo ničím preukázané.“ V tomto prípade tiež nemožno tvrdiť, že nebol žiadny dôvod nerealizovať zadržanie sťažovateľa bezprostredne po udelení súhlasu prokurátora (o 14.05 h). Dôvodom bolo   vykonanie   prehliadky   vozidla   sťažovateľa   na   zaistenie   vecí   nachádzajúcich sa vo vozidle   a následného   preukázania,   či   tieto   patria   poškodenému,   resp. boli   použité na spáchanie trestného činu, pre ktorý sa vedie konanie. Po vykonaní týchto úkonov bol sťažovateľ na mieste (v L.) zadržaný, t. j. údaj na zápisnici o zadržaní zodpovedá okamihu zadržania,   nie   okamihu   spísania   zápisnice,   k čomu   došlo   na   Obvodnom   oddelení Policajného zboru v H.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd preskúmal existenciu zákonných dôvodov sťažovateľovej   väzby   ku dňu   svojho   rozhodnutia   v rozsahu   a v súlade   so   zárukami základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu. Zaoberal sa aj sťažovateľom namietanou nezákonnosťou   a neústavnosťou   postupu   orgánov   činných   v trestnom   konaní   z hľadiska nedodržania   lehôt,   v rámci   ktorých   mal   byť   po   svojom   zadržaní   postavený   pred   súd. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, ktorý v súlade s judikatúrou ústavného   súdu   (napr. III. ÚS 79/02)   skúmal   okolnosti   pozbavenia   osobnej   slobody sťažovateľa   nielen   z hľadiska   relevantných   zákonných   ustanovení,   ale   aj   z hľadiska rešpektovania   základných   práv   a slobôd   sťažovateľa   garantovaných   ústavou   alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou,   ktorou   je   Slovenská   republika   viazaná. Zo záverov   krajského   súdu   nevyplýva   jednostrannosť   alebo   taká   aplikácia   príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.   Ústavný   súd   vzhľadom   na konkrétne   okolnosti   uvedeného   prípadu   nezistil, že by závery   krajského   súdu   v predmetnej   veci   bolo   možné   kvalifikovať   ako   zjavne neodôvodnené či arbitrárne, alebo nezlučiteľné so sťažovateľom označenými ustanoveniami ústavy, resp. dohovoru, a to aj pokiaľ ide o právny názor oboch súdov, že k obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa nedošlo už zastavením jeho vozidla, ale až jeho zadržaním bezprostredne   po   získaní   poznatkov,   ktoré   spájali   osobou   sťažovateľa   s vyšetrovaným prípadom krádeže vlámaním v rodinnom dome poškodeného a boli procesne relevantným spôsobom zadokumentované.

Ústavný   súd   preto   dospel   k záveru,   že   nedošlo   k účelovému   posunu   zadržania sťažovateľa, a tým aj účelovému predĺženiu lehoty 48 hodín na jeho odovzdanie súdu, ktorý mal rozhodnúť o jeho väzbe alebo o prepustení na slobodu.

Uvedené skutočnosti by neumožňovali v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť,   že   by   účinky   napadnutého   rozhodnutia   krajského   súdu   mohli   byť   v rozpore s označenými článkami ústavy a dohovoru.

Na základe týchto skutočností je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti ako zjavne neopodstatnenej.

2.2 K namietanému porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu

Ústavný   súd   posudzoval   námietku   sťažovateľa   v tejto   časti   v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe, teda v príčinnej súvislosti s postupom krajského súdu, pri posúdení ktorého bol relevantný aj postup okresného súdu.

Sťažovateľ namieta, že nemal obhajcu pri výsluchu v postavení obvineného, ktorý vykonal príslušný policajt. O zabezpečenie obhajcu žiadal aj sudcu pre prípravné konanie okresného súdu, ktorý jeho žiadosti nevyhovel.

Ústavný súd uvádza, že za súčasť procesných práv obvineného v konaní o väzbe podľa čl. 5 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy, treba nepochybne považovať aj právo obvineného na obhajobu. Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť obvinenému uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel. Inak by toto právo nebolo možné   považovať   za   reálne,   ale   iba   za   teoretické,   resp.   iluzórne.   Výklad   príslušných ustanovení   dotknutých   právnych   predpisov   musí   byť   preto   taký,   aby   uplatnenie   práva na obhajobu v konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnilo.

Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku o väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní   na   návrh   prokurátora   sudca   pre   prípravné   konanie,   ktorý   nie   je   pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný...

Vo veci sťažovateľa nebol daný žiadny z dôvodov povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 a 2 Trestného poriadku. Sťažovateľ mal preto právo obhajcu si len zvoliť, nemal však právo žiadať o jeho ustanovenie. Zvolený obhajca by potom mohol byť prítomný pri jeho výsluchu aj v štádiu konania pred vznesením obvinenia v procesnom postavení zadržaného podozrivého.

V uznesení okresného súdu sa konštatuje, že zo spisu nevyplýva, že by sťažovateľ napriek   opakovanému   poučeniu   o jeho   právach   požiadal   o vyrozumenie   ním   zvoleného obhajcu   o jeho   zadržaní   a   o prevzatie   jeho   obhajoby.   Rovnako   nie   je   v spise   zmienka o žiadosti sťažovateľa o vyrozumenie ním vybratého obhajcu o jeho výsluchu v procesnom postavení obvineného. Tieto skutočnosti zistil aj ústavný súd. V spise sa nachádza úradný záznam o tom, že sťažovateľ sa domáhal práva na zvolenie si obhajcu po vykonaní jeho výsluchu ako obvineného, a nie u príslušného policajta, ale u nadriadeného policajta, ktorý ho na základe jeho žiadosti navštívil v cele policajného zaistenia. Tento spôsob uplatnenia práva sťažovateľa ex post po vykonaní procesného úkonu nie je relevantný pre posúdenie, či sťažovateľ mal možnosť uplatniť v konaní svoje práva. Preto ústavný súd nepovažuje odôvodnenie   názoru   okresného   súdu,   že   sťažovateľ   nebol   ukrátený   na   svojich   právach postupom orgánov činných v trestnom konaní, a naň nadväzujúce zamietnutie tohto dôvodu sťažnosti krajským súdom za svojvoľný a nedostatočne odôvodnený názor.

Zo   zápisnice   okresného   súdu   o výsluchu   sťažovateľa   z 15.   júla   2014   vyplýva, že sudca   pre   prípravné   konanie   prerušil   výsluch   sťažovateľa   na   účely   kontaktovania sa so sťažovateľom   navrhnutým   advokátom   z Čadce.   Oslovený   advokát   uviedol, že sa nemôže v reálnom čase dostaviť na úkon do Popradu. Neuviedol však, že preberá obhajobu   a   nepožiadal   o preloženie   úkonu.   Nemožno   preto   urobiť   záver,   že   prevzal sťažovateľovu   obhajobu.   Do   rozhodnutia   o vzatí   o väzby   nebol   dôvod   ustanoviť sťažovateľovi obhajcu.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že okresný súd umožnil sťažovateľovi realizáciu jeho práva na obhajobu v rozsahu, v ktorom mu toto právo v danom štádiu konania patrilo. Preto   ani   záver   krajského   súdu   o nedôvodnosti   tejto   námietky   nemožno   považovať za arbitrárny.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 6 dohovoru ústavný súd uvádza, že jeho obsahom je právo na spravodlivý proces. Tento článok dohovoru sa zásadne nevzťahuje na konanie   o   väzbe   vrátane   konania   a rozhodovania   trestného   súdu   o predĺžení   väzby, pre ktoré   platí   špeciálna,   pokiaľ   ide   o procesné   záruky   poskytnuté   osobe   nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Ústavný súd v tomto smeru poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni čl. 5 dohovoru (II. ÚS 15/05).

Namietané   porušenie   čl.   6   dohovoru   preto   nie   je   v príčinnej   súvislosti s rozhodovaním o väzbe. Sťažnosť sťažovateľa je aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   námietky   sťažovateľa neodôvodňujú prijatie jeho sťažnosti na ďalšie konanie, a preto nie sú splnené podmienky na   ustanovenie   mu   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom.   V nadväznosti na zistené   dôvody   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   ústavný   súd   rozhodol   pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súdu o jej odmietnutí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2014