SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 820/2014-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2014v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosťPoľovníckej organizácie, ⬛⬛⬛⬛,, vedenú pod sp. zn.Rvp 19537/2013 a Lesnej a pasienkovej spoločnosti ČIASTKARI – pozemkovéspoločenstvo,, vedenú pod sp. zn. Rvp 19548/2013, zastúpených advokátkouJUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia ichzákladných práv podľa čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 a čl. 13Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, namietaného porušenia čl. 17Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Obvodného lesnéhoúradu Košice o neplatnosti registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru z 12. augusta 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť Poľovníckej organizácie vedenú pod sp. zn. Rvp 19537/2013a sťažnosť Lesnej a pasienkovej spoločnosti ČIASTKARI – pozemkovéspoločenstvo vedenú pod sp. zn. Rvp 19548/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. Rvp 19537/2013.
2. Sťažnosti Poľovníckej organizácie a Lesnej a pasienkovej spoločnostiČIASTKARI – pozemkové spoločenstvo o d m i e t a pre nedostatok právomociÚstavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra2013 doručená sťažnosť Poľovníckej organizácie vedená pod sp. zn.Rvp 19537/2013 a 14. októbra 2013 sťažnosť Lesnej a pasienkovej spoločnosti ČIASTKARI – pozemkové spoločenstvo (ďalej len „sťažovatelia“) vedená pod sp. zn. Rvp19548/2013 vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), namietaného porušenia čl. 17dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) oznámením Obvodného lesnéhoúradu Košice (ďalej len „obvodný lesný úrad“) o neplatnosti registrácie zmluvy o užívanípoľovného revíru z 12. augusta 2013.
Sťažovatelia v sťažnostiach zhodne poukazujú na skutkové okolnosti, ktoré viedlik napadnutému zásahu obvodného lesného úradu. V sťažnostiach okrem iného uvádzajú:„... Obvodný lesný úrad v Košiciach rozhodnutím pod sp. značkou 2006/00473 zo dňa 19. 12. 2006 rozhodol o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri v prospech Občianskeho združenia poľovníkov. Tieto nájomné zmluvy však boli uzatvorené s prenajímateľom, ktorý nebol vlastníkom poľovných pozemkov a teda ani nebol oprávnený ich prenajať...
... Okresná prokuratúra Košice II (na podnet Lesnej a pasienkovej spoločnosti ČIASTKARI – pozemkové spoločenstvo) podala v danej veci protest prokurátora, ktorému Krajský lesný úrad rozhodnutím zo dňa 26. 2. 2009 pod sp. značkou A/2009/00059 nevyhovel.
... voči tomuto rozhodnutiu Krajského lesného úradu podala Lesná a pasienková spoločnosť čiastkari odvolanie.
... Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodnutím zo dňa 12. 4. 2010 vyhovelo odvolaniu... a vec vrátilo Krajskému lesnému úradu na nové konanie.
... Krajský lesný úrad po vrátení veci Ministerstvom pôdohospodárstva SR protestu prokurátora vyhovel. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu Košice v časti schválenia zmlúv o výkone práva poľovníctva zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
... Občianske združenie poľovníkov voči tomuto rozhodnutiu Krajského lesného úradu podalo odvolanie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR odvolaniu nevyhovelo.
... Obvodný lesný úrad rozhodnutím 2011/00079-6 zo dňa 3. 5. 2011 prerušil (obnovené) konanie o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva a uložil Občianskemu združeniu poľovníkov nájomné zmluvy o výkone práva poľovníctva predložiť do 25. 5. 2011.
... Občianske združenie poľovníkov nájomné zmluvy nepredložilo..., avšak dalo podnet na Generálnu prokuratúru SR, aby preskúmala rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR, ktorým Ministerstvo zrušilo rozhodnutie Krajského lesného úradu Košice o nevyhovení protestu prokurátora.
... Obvodný lesný úrad 2011/00079-9 zo dňa 30. 06. 2011 prerušil opäť (obnovené) konanie o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva do rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR o tomto podnete.
... Generálna prokuratúra SR rozhodnutím VI/2 Gd 149/11-10 zo dňa 29. 7. 2011 podnetu Občianskeho združenia poľovníkov nevyhovela.
... Obvodný lesný úrad Košice vydal predbežné opatrenie zo dňa 7. 10. 2011 pod sp. značkou 2011/00079-10, ktorým uložil Občianskemu združenia poľovníkov zdržať sa výkonu práva poľovníctva až do právoplatného rozhodnutia v konaní.
... Obvodný lesný úrad Košice rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2011 pod sp. značkou 2011/00079-9 zrušil svoje rozhodnutie 2006/00473 zo dňa 19. 12. 2006 o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri.
... Občianske združenie poľovníkov sa odvolalo, pričom Krajský lesný úrad Košice jeho odvolanie rozhodnutím 2012/00030 zo dňa 23. 1. 2012 zamietol.
... Občianske združenie poľovníkov sa obrátilo so žalobou o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na Krajský súd v Košiciach. Tento rozhodnutie Krajského lesného úradu ako č. 2012/00030 z 23. 1. 2012, ako aj rozhodnutie Obvodného lesného úradu zo dňa 16. 11. 2011 pod sp. značkou 2011/00079-9 zrušil a vec vrátil Krajskému lesnému úradu na ďalšie konanie. Do dnešného dňa nijaké ďalšie meritórne rozhodnutie vo veci vydané nebolo. Už týmto postupom Obvodného lesného úradu došlo k porušeniu zákona a k porušeniu základných práv zakotvených v čl. 46 ods. 1 Ústavy, keď nebolo vo veci vydané rozhodnutie v lehote zakotvenej v § 49 Správneho poriadku.“
Majitelia pozemkov v poľovnom revíri sa na zhromaždení 27. mája 2013v dohodli na zániku zmlúv s Občianskym združením poľovníkov podľa§ 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“). V tejtosúvislosti v sťažnosti uvádzajú:
„Obvodným lesným úradom následne došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v revíri a nájomcom poľovníckou organizáciou. O tomto zaevidovaní svedčí potvrdenie zo dňa 05. 06. 2013. Bez ďalšieho konania potom Obvodný lesný úrad sťažovateľovi zaslal oznámenie o neplatnosti evidencie predmetnej zmluvy. Uvedené oznámenie zaslal formou listu zo dňa 12. 8. 2013. Obvodný lesný úrad vyhodnotil evidenciu predmetnej zmluvy ako neplatnú. Týmto postupom došlo k porušeniu tak procesných, ako aj materiálnych práv sťažovateľa, nakoľko len formou listu zrušil existujúcu registráciu zmluvy, pričom sťažovateľ nemal nijakú procesnú možnosť zabrániť zrušeniu uvedenej registrácie, čím bolo výrazným spôsobom zasiahnuté do materiálnych práv sťažovateľa. V oznámení je uvedené, že notárska zápisnica č. 481/2013, Nz 17518/2013 zo dňa 27. 5. 2013 je v rozpore so zákonom... Obvodný lesný úrad prekročil svoje kompetencie. V nijakom prípade ho nemožno považovať za orgán, ktorý disponuje právomocou a príslušnosťou rozhodovať o súlade, prípadne rozpore notárskej zápisnice so zákonom... Obvodný lesný úrad môže vykonávať len tie kompetencie, ktoré sú mu zákonom priznané, nemôže konať nad ich rámec... Obvodný lesný úrad tvrdí vo svojom oznámení, že existuje schválená zmluva o užívaní poľovného revíru medzi Slovenským pozemkovým fondom a Občianskym združením poľovníkov a to do roku 2016. Napriek tomu oznámením zo dňa 20. 8. 2013 adresovaným Obvodnému oddeleniu policajného zboru Obvodný lesný úrad v Košiciach oznámil, že poľovný revír nemá žiadneho užívateľa... je potrebné uviesť, že vo veci bolo dňa 23. 8. 2013 začaté trestné stíhanie pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona... v súvislosti s konaním a výkonom práva poľovníctva zo strany Občianskeho združenia poľovníkov... V súčasnosti podľa informácií sťažovateľa neexistuje platná zmluva medzi Slovenským pozemkovým fondom a Občianskym združením poľovníkov. Poľovnícka organizácia dala podnet aj na Okresnú prokuratúru Košice II a dozorujúci prokurátor... podľa informácií, ktoré má sťažovateľ k dispozícii podala protest prokurátora Obvodnému lesnému úradu Košice pre porušenie zákona.“
Sťažovatelia v sťažnosti argumentujú tým, že „rozhodnutím a postupom porušovateľa bola odňatá možnosť konať pred orgánom verejnej moci... Sťažovateľ bol prekročením právomocí a nesprávnym procesným postupom Obvodného lesného úradu obratý o dôveru v právo a právny štát a takisto tu bol porušený princíp rovnosti zbraní.“.
Na tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„... Základné práva [sťažovateľov] zakotvené v čl. 6 Dohovoru... ako aj čl. 46 Ústavy..., článku 13 Dohovoru..., Článku 17 Dohovoru..., článku I Dodatku č. 1 Dohovoru a čl. 20 Ústavy... zásahom Obvodného lesného úradu Košice – oznámením o neplatnosti registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 12. 8. 2013 boli porušené. Obvodnému lesnému úradu Košice zo dňa 12. 8. 2013 sa prikazuje obnoviť stav pred nezákonným zásahom.
... [Sťažovateľom jednotlivo] sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000,-Eur, ktoré je... [im] Obvodný lesný úrad v Košiciach povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
... [Sťažovateľom jednotlivo] sa priznáva náhradu trov konania podľa dodatočného vyčíslenia ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný uhradiť na účet právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujútakto:„Nakoľko na základe napadnutého zásahu nemôže riadny nájomca v revíri poľovať, napriek splneniu všetkých náležitostí vyžadovaných zákonom. Sťažovateľovi tým vzniká značná škoda a to za jednu sezónu vo výške 6 000 €, preto sa domáha finančného zadosťučinenia v tejto výške. Hodnota zveri je určená výnosom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 2164/1994-100, ktorým sa vydáva sadzobník spoločenskej hodnoty poľovnej zveri.“
Právna zástupkyňa sťažovateľov vyčíslila trovy právneho zastúpenia v sume 331,14 €jednotlivo za každého zo sťažovateľov.
II.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajútých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlades citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 19537/2013 a sp. zn. Rvp 19548/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na to, že sťažnosti smerujú proti tomuistému zásahu obvodného lesného úradu – oznámeniu o neplatnosti registrácie zmluvyo užívaní poľovného revíru z 12. augusta 2013, rozhodol ústavný súd, uplatniaccitované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, článku dohovoru a práva podľa dodatkového protokolu napadnutým zásahom obvodného lesného úradu – oznámením z 12. augusta 2013
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavyje založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochranaústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasledujeaž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochraneústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomociústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde(III. ÚS 149/04).
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu tenorgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu(IV. ÚS 128/04).
Ústavný súd považuje v danej veci za potrebné poukázať na právne závery, ktoréuž vyslovil vo svojej doterajšej judikatúre (III. ÚS 80/06, I. ÚS 354/08, IV. ÚS 211/2013)vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislostiuviedol, že odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánovverejnej správy je v niektorých prípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je alenamieste v prípade, ak ide o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práva slobôd (II. ÚS 50/01). Posledná veta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť výslovnepotvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanierozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ Citované ustanovenie žiadnymspôsobom neustanovuje, v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majúsúdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoréby mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdneho preskúmavania, pretože smerujevýlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom k základným právam a slobodám.V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy,(bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práva slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutiazo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môže signalizovať porušenie čl. 46ods. 2 poslednej vety ústavy.
Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia,rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzickýchosôb. Takéto rozhodnutie možno vydať vo formalizovanom procese (druhu správnehokonania) alebo aj mimo takého formalizovaného procesu, bez uplatnenia konkrétnejprocesnej úpravy.... Preskúmaniu rozhodnutia nebráni, ak správny orgán použije formu,ktorá neobsahuje všetky inak predpísané náležitosti správneho rozhodnutia podľavšeobecných alebo osobitných procesných predpisov upravujúcich administratívny proces,prípadne použije formu obyčajného listu, prípisu alebo obdobného spôsobu informovaniao svojom rozhodnutí o právach alebo povinnostiach právnickej osoby alebo fyzickej osoby.Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívnyvzťah k žiadnej osobe, taký úkon nepodlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacímznakom takého úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnejmoci, ale len v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendusťažností, potvrdení, overení a pod. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnejpraxe a vzhľadom na mnohorakosť a variabilitu nemožno bližšie vymedziť znaky takýchúkonov a postupov, ktoré im predchádzajú (Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku k§ 244, ASPI, stav k 23. 10. 2014).
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgánverejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnympredpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosťorgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľnevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup, môže sa prejaviť aj v tom,že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví prípisomalebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. (Komentárk Občianskemu súdnemu poriadku k § 250t a § 250u, ASPI, stav k 23. 10. 2014).
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)„správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal preskúmania nečinnostiorgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. skúma,či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je, alebonie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánusúd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul,resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon.“ (uznesenie sp. zn.4 Sž 120/2003 z 1. 7. 2004).
Sťažovatelia sa svojimi sťažnosťami domáhajú, aby ústavný súd vyslovil, že zásahomobvodného lesného úradu – oznámením o neplatnosti registrácie zmluvy o užívanípoľovného revíru z 12. augusta 2013 – boli porušené ich základné práva podľa čl. 20a čl. 46 ústavy, práva podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru v spojení s porušením čl. 17 dohovoru aprávo podľa čl. 1 dodatkového protokolu.
Sťažnosti sťažovateľov obsahujú tvrdenie, že napadnutým oznámením obvodnéholesného úradu z 12. augusta 2013 boli porušené nimi označené základné práva podľa ústavy,práva podľa dohovoru a právo podľa dodatkového protokolu. Rovnako tak sťažnostiobsahujú argumentáciu, že tento zásah, prípadne postup obvodného lesného úraduje nezákonný (napr. „Do dnešného dňa nijaké ďalšie meritórne rozhodnutie vo veci vydané nebolo. Už týmto postupom Obvodného lesného úradu došlo k porušeniu zákona a k porušeniu základných práv zakotvených v čl. 46 ods. 1 Ústavy, keď nebolo vo veci vydané rozhodnutie v lehote zakotvenej v § 49 Správneho poriadku.“ alebo aj „Bez ďalšieho konania potom Obvodný lesný úrad sťažovateľovi zaslal oznámenie o neplatnosti evidencie predmetnej zmluvy... Týmto postupom došlo k porušeniu tak procesných, ako aj materiálnych práv sťažovateľa... sťažovateľ nemal nijakú procesnú možnosť zabrániť zrušeniu uvedenej registrácie... rozhodnutím a postupom porušovateľa bola odňatá možnosť konať pred orgánom verejnej moci...“).
Vychádzajúc z obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, možnokonštatovať, že konaniu pred ústavným súdom na základe sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy musí predchádzať autoritatívne posúdenie týchto právnych otázok všeobecnýmsúdom. V prvom rade všeobecné súdy sú oprávnené a povinné právne záväzným spôsobomodpovedať na právnu otázku, či v predmetnej veci došlo napadnutým zásahom k porušeniuoznačených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolua či napadnutý zásah je nezákonný. Tomuto právnemu posúdeniu bude nevyhnutnepredchádzať aj posúdenie predbežnej otázky, či a v akom druhu súdneho konania je danáprávomoc súdu rozhodovať v tejto veci.
Sťažnosti sťažovateľov otvárajú ďalšie právne otázky – z obsahového hľadiskaje relevantné posúdiť, či sťažovatelia namietajú nečinnosť orgánu verejnej správy, prípadneči napadnutý zásah – oznámenie z 12. augusta 2013 – je zásahom v zmysle § 250v OSP,prípadne či tento prípis je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu rovnakoako rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 244 a nasl. OSP a pod. Až právneposúdenie uvedených otázok všeobecným súdom by mohlo byť predmetom prieskumuústavným súdom z toho hľadiska, či výklad a aplikácia príslušných právnych predpisovpríslušným všeobecným súdom boli ústavne súladné.
V tejto súvislosti ústavný súd vzhľadom na svoju subsidiárnu právomoc zakotvenúv čl. 127 ods. 1 ústavy považoval za relevantné, že sťažovatelia, hoci zastúpeníkvalifikovaným právnym zástupcom, nevyužili prioritne možnosť domáhať sa ochranysvojich práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu v systémevšeobecného súdnictva, resp. či uplatnili, a ak uplatnili, tak kedy, iný právny prostriedokochrany svojich práv.
Zo zistení ústavného súdu napokon vyplýva, že Poľovnícka organizácia podala podnet podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov,ktorý bol doručený Okresnej prokuratúre Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“)22. júla 2013, t. j. pred vyhotovením napadnutého oznámenia obvodného lesného úradua jeho doručením sťažovateľom.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosti sťažovateľov pri predbežnom prerokovaníodmietol z dôvodu nedostatku právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdena jej prerokovanie.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že okresná prokuratúrav nadväznosti na podnety Poľovníckej organizácie z 22. júla 2013a 11. septembra 2013 a využijúc svoje oprávnenie vyplývajúce z § 28 ods. 2 písm. g)zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v upozornení sp. zn.Pd 131/13 z 12. decembra 2013 (ďalej len „predmetné upozornenie“) Okresnému úraduKošice-okolie, pozemkovému a lesnému odboru, Košice (ďalej len „okresný úrad“), navrhla„... 1. prejednať toto upozornenie prokurátora so zodpovednými pracovníkmi správneho orgánu vybavujúcimi príslušnú agendu,
2. prijať také opatrenia, aby v budúcnosti k podobným prípadom porušovania zákonov nedochádzalo“.
Okresný úrad prípisom č. k. OU-KS-PLO A/2014/01906-1 z 13. januára 2014okresnú prokuratúru informoval, že predmetnému upozorneniu vyhovel a
„- prijal opatrenia, aby v budúcnosti k podobným prípadom porušovania zákonov na Okresnom úrade Košice - okolie, pozemkovom a lesnom odbore nedochádzalo,
- zároveň bolo predmetné upozornenie prokurátora dňa 8. januára 2014 prerokované s pracovníkmi vybavujúcimi predmetnú agendu, ako aj na pracovnej porade pracovníkov odboru, kde boli všetci pracovníci odboru upozornení na dôsledné dodržiavanie predmetných zákonov“.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyzvalokresný súd na predloženie príslušnej dokumentácie a tiež na oznámenie informácieo opatreniach, ktoré na základe predmetného upozornenia v posudzovanej veci prijal.Okresný súd v prípise z 18. novembra 2014 poskytol ústavnému súdu túto informáciu:„Ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý konal v predmetnej veci uvádzame, že od 13. januára 2014, kedy náš úrad informoval Okresnú prokuratúru Košice II o prijatých opatreniach oznámil listom číslo OU-KS-PLO A/2014/02394 zo dňa 10. januára 2014 Poľovníckej organizácii, ⬛⬛⬛⬛,, ako aj Občianskemu združeniu poľovníkov ⬛⬛⬛⬛ a Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva, Komenského 52, 041 26 Košice, že evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorú vykonal Obvodný lesný úrad v Košiciach, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva, Popradská 78, Košice listom č. 2013/00307 zo dňa 05. júna 2013 považuje Okresný úrad Košice − okolie za platnú, čím v podstate zrušil oznámenie Obvodného lesného úradu v Košiciach zo dňa 12. augusta 2013 o neplatnosti evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru pre Poľovnícku organizáciu. Následne na to Okresný úrad Košice − okolie, pozemkový a lesný odbor listom číslo OU-KS-PLO A/2014/01856 zo dňa 20. januára 2014 oznámil Poľovníckej organizácii ako užívateľovi poľovného revíru, že dňa 14. januára 2014 vymenoval poľovníckeho hospodára pre túto poľovnícku organizáciu a listom číslo OU-KS-PLO/2014/01858 zo dňa 11. 04. 2014 oznámil poľovníckej organizácii vymenovanie členov poľovníckej stráže v poľovnom revíri. Týmito krokmi úrad v podstate potvrdil platnosť evidencie zmluvy Poľovníckej organizácie o užívaní poľovného revíru a vytvoril podmienky pre praktické užívanie tohto poľovného revíru.“
Z uvedeného vyplýva, že problém nastolený sťažovateľmi v ich sťažnostiachbol v januári 2014 vyriešený, o čom ústavný súd neinformovali, čo však nemá vplyvna rozhodnutie ústavného súdu o sťažnostiach sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2014