SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 82/2016-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou FridrichPaľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Co 354/2014 a jehorozsudkom z 27. novembra 2014 (Rvp 1472/2015), sp. zn. 19 Co 360/2014 a jehorozsudkom z 27. novembra 2014 (Rvp 1473/2015), sp. zn. 19 Co 195/2014 a jehorozsudkom z 20. novembra 2014 (Rvp 1474/2015), sp. zn. 19 Co 348/2014 a jehorozsudkom z 27. novembra 2014 (Rvp 1475/2015), sp. zn. 19 Co 356/2014 a jehorozsudkom z 20. novembra 2014 (Rvp 1476/2015), sp. zn. 19 Co 363/2014 a jehorozsudkom z 20. novembra 2014 (Rvp 1477/2015), sp. zn. 5 Co 305/2014 a jeho rozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 1478/2015),sp. zn. 17 Co 240/2014ajehorozsudkomz 22. októbra 2014(Rvp 1479/2015),sp. zn. 17 Co 428/2014ajehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 1480/2015),sp. zn. 5 Co 212/2014ajehorozsudkomz 12. novembra 2014 (Rvp 1481/2015), sp. zn. 17 Co 478/2014 a jeho rozsudkomz 5. novembra 2014(Rvp 1482/2015),sp. zn. 5 Co 283/2014ajehorozsudkomz 5. novembra 2014(Rvp 1483/2015),sp. zn. 19 Co 444/2014a jehorozsudkomzo 4. decembra 2014(Rvp 1853/2015),sp. zn. 5 Co 487/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1854/2015),sp. zn. 5 Co 549/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1855/2015),sp. zn. 5 Co 473/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1856/2015),sp. zn. 4 Co 196/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 1857/2015),sp. zn. 4 Co 350/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 1858/2015),sp. zn. 19 Co 372/2014a jehorozsudkomzo 4. decembra 2014(Rvp 1859/2015),sp. zn. 5 Co 489/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1860/2015),sp. zn. 19 Co 249/2014a jehorozsudkomz 13. novembra 2014(Rvp 1861/2015),sp. zn. 4 Co 136/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 1862/2015),sp. zn. 4 Co 134/2014a jehorozsudkomzo 6. novembra 2014(Rvp 1863/2015),sp. zn. 17 Co 448/2014a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 1864/2015),sp. zn. 5 Co 554/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1865/2015),sp. zn. 5 Co 474/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1866/2015),sp. zn. 5 Co 551/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1867/2015),sp. zn. 5 Co 553/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1868/2015),sp. zn. 4 Co 117/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 1869/2015),sp. zn. 5 Co 477/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1870/2015),sp. zn. 5 Co 674/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1871/2015),sp. zn. 5 Co 557/2014a jehorozsudkomz 19. novembra 2014(Rvp 1872/2015),sp. zn. 17 Co 290/2014a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 1873/2015),sp. zn. 6 Co 55/2014a jehorozsudkomz 28. októbra 2014(Rvp 1874/2015),sp. zn. 6 Co 104/2014a jehorozsudkomz 28. októbra 2014(Rvp 1875/2015),sp. zn. 19 Co 903/2013a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 1876/2015),sp. zn. 4 Co 194/2014a jehorozsudkomzo 6. novembra 2014(Rvp 1877/2015),sp. zn. 17 Co 270/2014a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 1878/2015),sp. zn. 4 Co 106/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 1879/2015),sp. zn. 4 Co 76/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 1880/2015),sp. zn. 4 Co 73/2014a jehorozsudkomz 23. októbra 2014(Rvp 1881/2015),sp. zn. 4 Co 104/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 1882/2015),sp. zn. 19 Co 438/2014a jehorozsudkomzo 4. decembra 2014(Rvp 1883/2015),sp. zn. 19 Co 212/2014a jehorozsudkomzo 4. decembra 2014(Rvp 1884/2015),sp. zn. 6 Co 125/2014a jehorozsudkomz 28. októbra 2014(Rvp 1885/2015),sp. zn. 4 Co 145/2014a jehorozsudkomz 23. októbra 2014(Rvp 1886/2015),sp. zn. 5 Co 373/2013a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 1887/2015),sp. zn. 19 Co 440/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 1888/2015),sp. zn. 4 Co 141/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 1889/2015),sp. zn. 4 Co 139/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 1890/2015),sp. zn. 17 Co 488/2014a jehorozsudkomz 5. novembra 2014(Rvp 1891/2015),sp. zn. 19 Co 351/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 1892/2015),sp. zn. 19 Co 192/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 1893/2015),sp. zn. 5 Co 236/2014a jehorozsudkomz 3. decembra 2014(Rvp 1894/2015),sp. zn. 19 Co 366/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 1895/2015),sp. zn. 19 Co 760/2014a jehorozsudkomz 20. novembra 2014(Rvp 1896/2015),sp. zn. 4 Co 152/2014a jehorozsudkomzo 6. novembra 2014(Rvp 1897/2015),sp. zn. 4 Co 150/2014a jehorozsudkomzo 6. decembra 2014(Rvp 1898/2015),sp. zn. 4 Co 147/2014a jehorozsudkomzo 6. novembra 2014(Rvp 1899/2015),sp. zn. 19 Co 474/2014a jehorozsudkomz 13. novembra 2014(Rvp 1900/2015),sp. zn. 19 Co 447/2014a jehorozsudkomz 13. novembra 2014(Rvp 1901/2015),sp. zn. 4 Co 225/2014a jehorozsudkomz 23. októbra 2014(Rvp 1902/2015),sp. zn. 6 Co 89/2014a jehorozsudkomz 28. októbra 2014(Rvp 1903/2015),sp. zn. 17 Co 130/2014a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 1904/2015),sp. zn. 17 Co 510/2014a jehorozsudkomz 5. novembra 2014(Rvp 1905/2015),sp. zn. 5 Co 317/2014a jehorozsudkomz 3. decembra 2014(Rvp 1906/2015),sp. zn. 19 Co 470/2014a jehorozsudkomz 13. novembra 2014(Rvp 1907/2015),sp. zn. 4 Co 114/2014a jehorozsudkomzo 6. novembra 2014(Rvp 1908/2015),sp. zn. 4 Co 112/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 1909/2015),sp. zn. 6 Co 130/2014a jehorozsudkomz 28. októbra 2014(Rvp 1910/2015),sp. zn. 4 Co 82/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 1911/2015),sp. zn. 17 Co 519/2014a jehorozsudkomz 5. novembra 2014(Rvp 2415/2015),sp. zn. 17 Co 200/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2416/2015),sp. zn. 19 Co 458/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2417/2015),sp. zn. 19 Co 374/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2418/2015),sp. zn. 19 Co 434/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2419/2015),sp. zn. 17 Co 497/2014a jehorozsudkomz 5. novembra 2014(Rvp 2420/2015),sp. zn. 17 Co 141/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2421/2015),sp. zn. 19 Co 163/2014a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 2422/2015),sp. zn. 5 Co 108/2014a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 2423/2015),sp. zn. 17 Co 255/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2437/2015),sp. zn. 4 Co 204/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2441/2015),sp. zn. 6 Co 21/2014a jehorozsudkomz 28. októbra 2014(Rvp 2447/2015),sp. zn. 19 Co 214/2014a jehorozsudkomz 27. októbra 2014(Rvp 2448/2015),sp. zn. 5 Co 308/2014a jehorozsudkomz 3. decembra 2014(Rvp 2449/2015),sp. zn. 4 Co 365/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2450/2015),sp. zn. 5 Co 241/2014a jehorozsudkomz 3. decembra 2014(Rvp 2451/2015),sp. zn. 4 Co 190/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2452/2015),sp. zn. 5 Co 296/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2453/2015),sp. zn. 4 Co 203/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2454/2015),sp. zn. 6 Co 760/2014a jehorozsudkomz 25. novembra 2014(Rvp 2455/2015),sp. zn. 17 Co 180/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2456/2015),sp. zn. 4 Co 20/2014a jehorozsudkomz 30. októbra 2014(Rvp 2457/2015),sp. zn. 19 Co 210/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2458/2015),sp. zn. 4 Co 158/2014a jehorozsudkomzo 6. novembra 2014(Rvp 2459/2015),sp. zn. 17 Co 530/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2460/2015),sp. zn. 19 Co 280/2014a jehorozsudkomzo 4. decembra 2014(Rvp 2461/2015),sp. zn. 6 Co 235/2014a jehorozsudkomz 25. novembra 2014(Rvp 2462/2015),sp. zn. 6 Co 785/2014a jehorozsudkomz 25. novembra 2014(Rvp 2463/2015),sp. zn. 5 Co 17/2014a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 2464/2015),sp. zn. 5 Co 13/2014a jehorozsudkomz 29. októbra 2014(Rvp 2465/2015),sp. zn. 4 Co 26/2014a jehorozsudkomz 9. októbra 2014(Rvp 2466/2015),sp. zn. 19 Co 455/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2467/2015),sp. zn. 4 Co 25/2014a jehorozsudkomzo 16. októbra 2014(Rvp 2468/2015),sp. zn. 17 Co 279/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2469/2015),sp. zn. 4 Co 65/2014a jehorozsudkomz 13. novembra 2014(Rvp 2471/2015),sp. zn. 8 Co 247/2013a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2812/2015),sp. zn. 6 Co 136/2014a jehorozsudkomz 25. novembra 2014(Rvp 2813/2015),sp. zn. 6 Co 17/2014a jehorozsudkomz 25. novembra 2014(Rvp 2814/2015),sp. zn. 6 Co 141/2014a jehorozsudkomz 25. novembra 2014(Rvp 2815/2015),sp. zn. 6 Co 139/2014a jehorozsudkomz 25. novembra 2014(Rvp 2816/2015),sp. zn. 17 Co 144/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2817/2015),sp. zn. 8 Co 250/2013a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2818/2015),sp. zn. 8 Co 126/2013a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2819/2015),sp. zn. 8 Co 246/2013a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2820/2015),sp. zn. 19 Co 380/2014a jehorozsudkomzo 4. decembra 2014(Rvp 2821/2015),sp. zn. 5 Co 323/2014a jehorozsudkomz 10. decembra 2014(Rvp 2826/2015),sp. zn. 16 Co 219/2014a jehorozsudkomz 18. novembra 2014(Rvp 2827/2015),sp. zn. 17 Co 539/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2828/2015),sp. zn. 17 Co 549/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2829/2015),sp. zn. 17 Co 155/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2830/2015),sp. zn. 5 Co 332/2014a jehorozsudkomz 10. decembra 2014(Rvp 2982/2015),sp. zn. 19 Co 206/2014a jehorozsudkomz 27. novembra 2014(Rvp 2988/2015),sp. zn. 17 Co 161/2014a jehorozsudkomz 12. novembra 2014(Rvp 2989/2015),sp. zn. 5 Co 664/2014a jehorozsudkomzo 17. decembra 2014(Rvp 2990/2015),sp. zn. 5 Co 667/2014a jehorozsudkomzo 17. decembra 2014 (Rvp 2991/2015) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:Rvp 1472/2015,Rvp1473/2015,Rvp1474/2015,Rvp1475/2015,Rvp 1476/2015, Rvp 1477/2015, Rvp 1478/2015, Rvp 1479/2015, Rvp 1480/2015,Rvp 1481/2015, Rvp 1482/2015, Rvp 1483/2015, Rvp 1853/2015, Rvp 1854/2015,Rvp 1855/2015,Rvp 1856/2015,Rvp 1857/2015,Rvp 1858/2015,Rvp 1859/2015,Rvp 1860/2015,Rvp 1861/2015,Rvp 1862/2015,Rvp 1863/2015,Rvp 1864/2015,Rvp 1865/2015,Rvp 1866/2015,Rvp 1867/2015,Rvp 1868/2015,Rvp 1869/2015,Rvp 1870/2015,Rvp 1871/2015,Rvp 1872/2015,Rvp 1873/2015,Rvp 1874/2015,Rvp 1875/2015,Rvp 1876/2015,Rvp 1877/2015,Rvp 1878/2015,Rvp 1879/2015,Rvp 1880/2015,Rvp 1881/2015,Rvp 1882/2015,Rvp 1883/2015,Rvp 1884/2015,Rvp 1885/2015,Rvp 1886/2015,Rvp 1887/2015,Rvp 1888/2015,Rvp 1889/2015,Rvp 1890/2015,Rvp 1891/2015,Rvp 1892/2015,Rvp 1893/2015,Rvp 1894/2015,Rvp 1895/2015,Rvp 1896/2015,Rvp 1897/2015,Rvp 1898/2015,Rvp 1899/2015,Rvp 1900/2015,Rvp 1901/2015,Rvp 1902/2015,Rvp 1903/2015,Rvp 1904/2015,Rvp 1905/2015,Rvp 1906/2015,Rvp 1907/2015,Rvp 1908/2015,Rvp 1909/2015,Rvp 1910/2015,Rvp 1911/2015,Rvp 2415/2015,Rvp 2416/2015,Rvp 2417/2015,Rvp 2418/2015,Rvp 2419/2015,Rvp 2420/2015,Rvp 2421/2015,Rvp 2422/2015,Rvp 2423/2015,Rvp 2437/2015,Rvp 2441/2015,Rvp 2447/2015,Rvp 2448/2015,Rvp 2449/2015,Rvp 2450/2015,Rvp 2451/2015,Rvp 2452/2015,Rvp 2453/2015,Rvp 2454/2015,Rvp 2455/2015,Rvp 2456/2015,Rvp 2457/2015,Rvp 2458/2015,Rvp 2459/2015,Rvp 2460/2015,Rvp 2461/2015,Rvp 2462/2015,Rvp 2463/2015,Rvp 2464/2015,Rvp 2465/2015,Rvp 2466/2015,Rvp 2467/2015,Rvp 2468/2015,Rvp 2469/2015,Rvp 2471/2015,Rvp 2812/2015,Rvp 2813/2015,Rvp 2814/2015,Rvp 2815/2015,Rvp 2816/2015,Rvp 2817/2015,Rvp 2818/2015,Rvp 2819/2015,Rvp 2820/2015,Rvp 2821/2015,Rvp 2826/2015,Rvp 2827/2015,Rvp 2828/2015,Rvp 2829/2015,Rvp 2830/2015,Rvp 2982/2015,Rvp 2988/2015,Rvp 2989/2015,Rvp 2990/2015, Rvp 2991/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. Rvp 1472/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli9. februára 2015, 16. februára 2015, 23. februára 2015, 27. februára 2015 a 4. marca 2015doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)v konaniach a rozsudkami uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (spolu ďalej len„napadnuté rozsudky krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala ako žalobkyňav konaniach vedených Okresným súdom Bánovce nad Bebravou, Okresným súdom Trenčín,Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, Okresným súdom Považská Bystricaa Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých bolorozhodovanie o jej žalobách, ktorými sa domáhala náhrady majetkovej škodya nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradnýmpostupom okresných súdov, ktoré sú súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodua nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.
Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, ktorými žaloby v celom rozsahuzamietli a zároveň zamietli i návrhy sťažovateľky na prerušenie konaní. Proti rozsudkomokresných súdov podala sťažovateľka odvolania. Krajský súd svojimi napadnutýmirozsudkami potvrdil rozhodnutia okresných súdov.
Podľa názoru sťažovateľky odvolacie súdy„spôsobili“porušenie jej základnýchpráv,„osobitne:
- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:„... Rozhodoval vylúčený sudca. Všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom. Ako sťažovateľ podrobne uviedol vo svojej žalobe, existujú objektívne dôvody, pre ktoré sú všetci sudcovia okresného súdu vylúčení a vec má byť postúpená inému okresnému súdu. Sťažovateľ síce nepodal námietku zaujatosti, avšak len oboznámil súd so skutočnosťami, ktoré vylúčenie sudcov odôvodňujú, pričom má byť uskutočnený postup podľa ust. § 15 OSP. Zásadnosť výhrad sťažovateľa k nestrannosti súdu však jednoznačne preukazuje vylúčenie celého súdu a nutnosť postúpenia veci inému súdu...
... Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým...... Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa sťažovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech...
... konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...
... Odvolací súd neprerokoval prípustné odvolanie voči výroku o prerušení súdneho konania.“
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje,aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súduv napadnutých konaniach a napadnutými rozsudkami, napadnuté rozsudky krajského súduzruší, veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie,ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločnékonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah prerokúvaných sťažností, z ktorých vyplýva ich právnaa skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a charakterrozhodnutí krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to jeuvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu,ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil rozsudky súdov prvého stupňa o zamietnutížaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, zamietnutí návrhu na prerušeniekonania a náhrade trov konania, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza,že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garanciína uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osobya právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobodypotrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočívav zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvekdiskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konanímusí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ichimanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchtokonaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práva slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorýmsa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkýchzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánuverejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacomprocese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkýchdostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takétorozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnychpostupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiťkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základnéprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladovustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak fyzická osoba alebo právnickáosoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť)stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami,ktoré z tohto postavenia vyplývajú.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojilaj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístupk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzenívšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere,že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzeniasú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie,len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitýmiprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výkladaplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochranydôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platnáa účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).
Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasnea zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiaces predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázkynastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenierozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasneobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektuje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).
Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdyodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každýargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniťpodľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutievyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti danéhoprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorýje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak všakide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveďpráve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Gréckoz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).
Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskompre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušnýchna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavyústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1ústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienkya podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktoréhosa možno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,ktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).
Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovanío namietanej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežnéhoprerokovania sťažností aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálnev takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomtozáklade formulovať záver, či sťažnosti nie sú zjavne neopodstatnené.
Námietky sťažovateľky uplatnené v sťažnostiach možno zhrnúť takto:
1. vo veciach rozhodovali vylúčení sudcovia,
2. napadnuté rozsudky krajského súdu sú rozhodnutiami absolútne prekvapivými,
3. všeobecné súdy porušili zásadu kontradiktórnosti konania,
4. napadnuté rozsudky krajského súdu nie sú dostatočne odôvodnené,
5. odvolací súd sa nezaoberal odvolaniami sťažovateľky voči výroku o zamietnutíprerušenia súdneho konania.
V relevantnej časti odôvodnenia napadnutých rozsudkov krajský súd zhodnekonštatoval, že sťažovateľka nemá právo na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy podľazákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnejmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonč. 514/2003 Z. z.“) z dôvodu nesprávneho úradného postupu. V tomto kontexte sa osobitnezaoberal skutočnosťou, či postupom okresných súdov v namietaných exekučných konaniachdošlo k nesprávnemu úradnému postupu a či je tak daný základ na priznanie právana náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Rovnako sa zaoberal aj námietkousťažovateľky, podľa ktorej vo veciach rozhodli vylúčení sudcovia, ako aj námietkoutýkajúcou sa odňatia jej možnosti konať pred súdom a námietkou týkajúcousa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku.
S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutýchrozsudkoch zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so všetkýmipodstatnými odvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a pretorozsudky okresných súdov potvrdil ako vecne správne, resp. svoje rozhodnutia odôvodnilv súlade s § 219 ods. 2 OSP. Napadnuté rozsudky krajského súdu nemožno podľa názoruústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré byboli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu,zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.,Občianskeho súdneho poriadku a zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd vo vzťahu k námietke sťažovateľky, že rozhodnutia krajského súdu sú„rozhodnutím absolútne prekvapivým“, považuje za potrebné zopakovať svoj ustálenýprávny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovaťin abstractojudikatúruvšeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súduSlovenskej republiky (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných priznávaaj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecnezáväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiáNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladuzákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem inéhoaj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to,že nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonova iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch,keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to máza následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípadenapadnutých rozsudkov prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil,nepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby lenna jej základe bolo možné tieto rozhodnutia hodnotiť ako ústavne neakceptovateľnéa neudržateľné.
V týchto súvislostiach ústavný súd tiež konštatuje, že s ústavnou udržateľnosťouprávnych záverov krajských súdov ako odvolacích súdov vo vzťahu k námietkamsťažovateľky, ktoré formuluje sťažovateľka paušálne bez ohľadu na konkrétne okolnostiprípadu, sa ústavný súd podrobne vysporiadal aj v predchádzajúcich rozhodnutiach(napr. IV. ÚS 256/2014, IV. ÚS 363/2014, I. ÚS 369/2014), ústavný súd sa s nimi plnestotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na argumentáciu uvedenú v týchto rozhodnutiach.
Ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutými rozsudkami krajského súdua postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavya právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistujetaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnostína ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd pretopri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalšíchnávrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2016