SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 82/2015-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. Róbertom Ružbašánom,Advokátska kancelária Azariová & Ružbašán Law firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice,vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.7 S 212/2013 a jeho rozsudkom z 19. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom podsp. zn. 7 S 212/2013 a jeho rozsudkom z 19. novembra 2014 p o r u š e n é b o l i.
2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 212/2013 z 19. novembra 2014z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 1 370,34 € (slovom tisíctristosedemdesiat eur a tridsaťštyri centov), a to naúčet advokáta JUDr. Róberta Ružbašána, Advokátska kancelária Azariová & Ružbašán Lawfirm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola22. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základnéhopráva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práva slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupoma rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 S 212/2013z 19. novembra 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Ústavný súd prijal sťažnosťuznesením č. k. II. ÚS 82/2015-11 z 12. februára 2015 na ďalšie konanie.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa svojím návrhomz 23. septembra 2013 domáhali podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) na krajskom súde začatia konaniao ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Orgán, ktorý sa podľasťažovateľov dopustil nezákonného zásahu, bol v zmysle predmetného návrhu Slovenskýpozemkový fond, Búdková 36, Bratislava. Krajský súd v uvedenej právnej veci začal konaťa 19. novembra 2014 napadnutým rozsudkom vo veci meritórne rozhodol tak, že návrhsťažovateľov, ktorým sa domáhali, aby krajský súd zakázal Slovenskému pozemkovémufondu pokračovať v zásahu a aby mu uložil povinnosť obnoviť predchádzajúci stav, zamietolako nedôvodný. Zároveň krajský súd v poučení napadnutého rozsudku uviedol, že protitomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
3. Z uvedeného skutkového stavu je podľa sťažovateľov zrejmé, že v danom prípade vkonaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy s pôsobnosťou pre celéúzemie Slovenskej republiky, ktorým podľa presvedčenia sťažovateľov Slovenskýpozemkový fond je, pojednával a rozhodoval krajský súd, ktorý v prerokúvanej vecinakoniec aj meritórne rozhodol napriek tomu, že v zmysle § 246 ods. 2 písm. b) OSP nebolvecne príslušný viesť takéto konanie.
4. Podľa sťažovateľov skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond je orgánoms pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, je nesporná. Uvedené vyplýva podľavyjadrenia sťažovateľov napríklad aj z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn.15 S 15/2012 z 10. mája 2012, ktorým tento súd postúpil vec Najvyššiemu súdu Slovenskejrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“), ktorý v danej veci rozhodol ako vecne príslušný súdrozsudkom sp. zn. 2 Sžz 3/2012 z 27. marca 2013.
5. S ohľadom na uvedené sú sťažovatelia toho názoru, že krajský súd bol povinnýskúmať svoju vecnú príslušnosť, a to ešte prv, než začal konať o veci samej, ako aj neskôrpočas celého konania. Krajský súd mal podľa názoru sťažovateľov zistiť odstrániteľnýnedostatok tejto podmienky konania a podľa § 250d ods. 2 OSP v spojení s § 250v ods. 8OSP vec postúpiť uznesením najvyššiemu súdu ako súdu vecne príslušnému. Keďže všakkrajský súd takto nepostupoval, porušil tým podľa vyjadrenia sťažovateľov ich základnéprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na zákonného sudcupodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj ich právo na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sťažovatelia podali návrh na vecnenepríslušný súd, nezbavuje podľa ich názoru súd povinnosti dodržiavať ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku ako základného procesného predpisu, t. j. povinnosti skúmaťsvoju vecnú príslušnosť, najmä v situácii, keď súd vedel, že proti jeho rozhodnutiu nie jeprípustný opravný prostriedok.
6. Sťažovatelia v tomto smere doplnili, že na rozdiel od skúmania miestnejpríslušnosti, ktorú súd skúma iba vtedy, ak je zo zákona daná osobitná miestna príslušnosťvýlučná, a inak iba vtedy, keď ide o situáciu uvedenú v druhej vete ustanovenia § 105 ods. 1OSP, a len do momentu, kým začne konať o veci samej, a neskôr už iba na námietkuúčastníka konania uplatnenú najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí, čím sa môženedostatok miestnej príslušnosti za určitých okolností ex lege konvalidovať, vecnúpríslušnosť je súd povinný podľa názoru sťažovateľov skúmať vždy, a to nielen prv, nežzačne konať o veci samej, ale taktiež aj počas celého konania, a nie je teda možné, aby sanedostatok tejto procesnej podmienky konvalidoval. Na tomto mieste sťažovatelia odkázalina uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 572/2013, ktoré citovali.
7. Sťažovatelia neboli podľa ich názoru povinní namietať nedostatok vecnejpríslušnosti v konaní pred krajským súdom, keďže nejde o miestnu príslušnosť, ale o vecnúpríslušnosť, ktorú súd musí skúmať vždy, aj bez ohľadu na to, či ju účastník konanianamieta. Aj v tomto ohľade sťažovatelia citovali judikatúru ústavného súdu, konkrétnesp. zn. IV. ÚS 161/08, ako aj sp. zn. I. ÚS 11/01 a sp. zn. III. ÚS 285/2010.
8. Podľa pripomienky sťažovateľov procesný postup, v ktorom o veci účastníkakonania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľnýs garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy, a preto rozhodnutie vydané v takomtokonaní nemôže byť ústavne akceptovateľné, pričom sťažovatelia pri tomto názore vychádzaliz judikátu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 116/06.
9. Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovatelia akcentovali, že samotná skutočnosť, žesudcovia konajúci na krajskom súde boli ustálení ako zákonní sudcovia postupom podľaplatného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali ako zákonní sudcovia.Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je podľa sťažovateľovsprávne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca určenýpodľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanovenéhozákonom, je podľa názoru sťažovateľov zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy,resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru(tu sťažovatelia odkazujú na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 283/09).
10. Sťažovatelia zdôraznili, že konanie o ochrane proti nezákonnému zásahu orgánuverejnej správy je špecifickým prostriedkom ochrany práv účastníka správneho konania,na využitie ktorého zákon ustanovuje prísne podmienky a predpoklady a zároveň vylučujemožnosť akéhokoľvek opravného prostriedku voči rozhodnutiu správneho súdu.Zákonodarca podľa sťažovateľov úmyselne konštituoval vecnú príslušnosť najvyššieho súduako súdu oprávneného rozhodovať vo veciach, predmetom ktorých je „výkon dohľadu“ nadzákonnosťou postupov orgánov, ktoré vykonávajú svoju právomoc s územnou pôsobnosťoupre celé Slovensko, ako aj ústredných orgánov štátnej správy. U týchto orgánov je podľavyjadrenia sťažovateľov predpokladaný silný politický, resp. mocenský vplyv, ktorý jespôsobilý vniesť nerovnováhu do práv účastníkov konania v prebiehajúcom súdnom spore.Práve vecná príslušnosť najvyššieho súdu je podľa presvedčenia sťažovateľov jednou zozákladných záruk zákonnosti a je zárukou legitímneho a spravodlivého súdneho konania spredpokladanou vysokou mierou správnosti a kvality konečného meritórneho rozhodnutia.Práve kvalitatívne požiadavky na rozhodovaciu činnosť súdu predstavujú podľa sťažovateľovv danom prípade jedinú kompenzáciu absencie opravného prostriedku, a teda aj zárukuspravodlivosti.
11. Vzhľadom na uvedené sú sťažovatelia toho názoru, že krajský súd neskúmanímvecnej príslušnosti a následným prerokovaním veci a vydaním napadnutého rozsudkuv konaní, na ktoré bol vecne príslušný najvyšší súd, porušil ich základné právo na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
12. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/212/2013 porušil základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľov na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 7S/212/2013 zo dňa 19.11.2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške 900,48 €.“
II.
13. Ústavnému súdu bolo 13. apríla 2015 doručené vyjadrenie krajského súduk podanej sťažnosti. Krajský súd vo svojom vyjadrení uviedol: „V uvedenom konaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 19. novembra 2014 zamietol návrh navrhovateľov - sťažovateľov proti odporcovi Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o ochranu pred nezákonným zásahom odporcu podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku...
Slovenský pozemkový fond bol zriadený ako právnická osoba zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (§ 34 ods. 1 zákona). Jeho územná pôsobnosť nie je obmedzená, a preto je orgánom verejnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Podľa § 246 ods.2 písm. b/ O.s.p. na konanie podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy) je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, pretože odporca je orgánom verejnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Pokiaľ Krajský súd v Košiciach prejednal návrh sťažovateľov a o ich návrhu rozhodol rozsudkom zo dňa 19. novembra 2014, konal tak ako vecne nepríslušný súd.
Vzhľadom na uvedené preto navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti vyhovel.“
14. Na výzvu ústavného súdu zaslali sťažovatelia repliku, ktorá bola ústavnému súdudoručená 24. apríla 2015. Sťažovatelia vo svojej replike artikulovali svoje myšlienky takto:„Zdôrazňujeme, že už sme podrobne uviedli a opísali dôvody podanej sťažnosti a aj po oboznámení sa s vyjadrením Krajského súdu v Košiciach na uvedenom zotrvávame. Zdôrazňujeme, že sám Krajský súd priznal, že vo veci konal vecne nepríslušný súd a navrhol, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti vyhovel.
Chceli by sme vyzdvihnúť skutočnosť, že s ohľadom na špecifickosť inštitútu konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, spočívajúcej v nemožnosti podať voči rozsudku v takejto veci odvolanie, alebo iný opravný prostriedok, nie je možné daný nezákonný stav odstrániť a zrušiť rozhodnutie, ktorým boli porušené základné práva a slobody iným spôsobom než nálezom Ústavného súdu.
Ako mimoriadny opravný prostriedok by v danej situácii prichádzalo do úvahy len mimoriadne dovolanie, na podanie ktorého je však oprávnený iba Generálny prokurátor. Sťažovatelia využili aj tento inštitút a zaslali Generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach 7S/212/2013. Dňa 28.01.2015 nám bolo oznámené, že podnet bol odložený a Generálna prokuratúra skonštatovala, že nemá v rámci OSP založenú pôsobnosť na preskúmanie predmetného rozhodnutia.
Máme za to, že skutočnosť, že vydaním rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn.: 7S/212/2013 došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a ďal. ustanovení medzinárodných dokumentov upravujúcich základné ľudské práva a slobody, je zrejmá a svojím podaním to potvrdil aj sám Krajský súd v Košiciach. Keďže aj stanovisko orgánu, ktorého rozhodovacia činnosť bola sťažnosťou napadnutá je totožné ako naše, máme za to že sú naplnené všetky podmienky pre vyhovenie sťažnosti zo strany Ústavného súdu SR.“
15. Ústavný súd zaslal 28. apríla 2015 v zmysle § 51 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) Slovenskému pozemkovému fondu ako dotknutej osobe oznámenieo podanej sťažnosti a možnosti sa v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia písomnevyjadriť k podanej sťažnosti, ktorú mu spolu s uznesením o prijatí a vyjadrením krajskéhosúdu a repliky sťažovateľov zaslal v prílohe upovedomenia. Slovenský pozemkový fond sav určenej lehote k podanej sťažnosti nevyjadril.
16. Sťažovatelia aj krajský súd súhlasili s upustením od ústneho pojednávaniav konaní pred ústavným súdom.
III.
17. Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákoveja členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci sťažovateľov (akonavrhovateľov) proti odporcovi Slovenskému pozemkovému fondu (Búdková 36,Bratislava) o ochranu pred nezákonným zásahom napadnutým rozsudkom rozhodol tak, ženávrh zamietol a sťažovateľom nepriznal právo na náhradu trov konania. Sťažovatelia sanávrhom na začatie konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správypodľa § 250v OSP domáhali, aby súd uložil povinnosť odporcovi obnoviť predchádzajúcistav a pokračovať s navrhovateľmi v konaní, čo sa týka vydania náhradných pozemkov,a ďalej podpísať zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom užšpecifikovaných najneskôr do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Sťažovatelia ďalejžiadali, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v zásahu spočívajúcom v nekonaní vo veciposkytnutia náhradného pozemku za pôvodne nevydané nehnuteľnosti podľa rozhodnutiaObvodného pozemkového úradu Košice-mesto č. 503/34/2005-Hi z 25. februára 2005a Obvodného pozemkového úradu Košice-mesto č. 503/36/2005-Hi z 28. februára 2005.
IV.
18. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť, ktorou sťažovatelia brojaproti napadnutému rozsudku krajského súdu z dôvodu, že podľa ich mienky vo vecirozhodol nepríslušný súd, čím im bolo zasiahnuté do základného práva na zákonného sudcua zároveň do základného práva na súdnu ochranu.
Všeobecne k základnému právu na súdnu ochranu
19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadenýmzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvektrestnom čine, z ktorého je obvinený.
20. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiachfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese jenevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).
21. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravenékonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnejochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inúprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05).
22. Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každémuprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymia hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).
23. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkakonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníkaprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlades platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom súupravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.
24. Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkovýstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojenápovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sújedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkovkonania pred svojvôľou súdu.
Všeobecne k základnému právu na zákonného sudcu
25. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
26. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základnýchgarancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnouzárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia,ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práceupravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovanázásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvodya rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom nanaplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).
27. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bolobsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový.Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch a pre posudzovaný prípad vObčianskom súdnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva apostavenie sudcov.
28. Z týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovanýviacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojenégarancie reálneho obsahu tohto základného práva.
29. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnupríslušnosť súdov. Potom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkocha v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary(senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí
12
jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu prácea spôsobom, ktorý určuje zákon.
Aplikácia uvedených záverov na vec sťažovateľov
30. Podľa § 34 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady 330/1991 Zb. o pozemkovýchúpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovomfonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono pozemkových úpravách“) zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „pozemkovýfond“). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlompozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať územné organizačnéútvary a určovať ich sídla.
Podľa § 250v ods. 1 (nachádzajúci sa v piatej hlave piatej časti) OSP fyzická osobaalebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právomchránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie jerozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol protinej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásahalebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 8 (nachádzajúci sa v piatej hlave piatej časti) OSP na konaniepodľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, akv tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § § 246 ods. 2 písm. b) (nachádzajúci sa v prvej hlave piatej časti) OSPNajvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa štvrtej a piatej hlavytejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou precelé územie Slovenskej republiky.
Podľa § 250d ods. 2 (nachádzajúci sa v druhej hlave piatej časti) OSP ak predsedasenátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnémusúdu.
31. Ústavný súd najprv uvádza, že v zmysle citovaného zákona o pozemkovýchúpravách Slovenský pozemkový fond je orgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celéúzemie Slovenskej republiky. Odlišná právna úprava nevyplýva ani z § 34 ods. 2 a nasl. až§ 36 zákona o pozemkových úpravách.
32. Z § 250d ods. 2 OSP vyplýva, že súd, ktorému bol doručený návrh, je povinnýzistiť svoju vecnú príslušnosť. Jedine ak nedôjde k vybaveniu návrhu spôsobom uvedeným v§ 250d ods. 2 (a ods. 3), doručí súd žalovanému rovnopis návrhu (porov. § 250e OSP).
33. Napriek jasnej zákonnej dikcii týkajúcej sa vecnej príslušnosti najvyššieho súduna konanie podľa štvrtej hlavy (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánuverejnej správy podľa § 250v OSP) piatej časti Občianskeho súdneho poriadkua prikázaného postupu zo strany súdu v prípade zistenia svojej vecnej nepríslušnosti,krajský súd vo veci sťažovateľov konal a rozhodol v rozpore so zákonom.
34. Týmto postupom a s tým súvisiacim napadnutým rozsudkom krajského súdudošlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, keďže o ich právach a povinnostiach nerozhodol v zmyslezákona príslušný súd. Tým zároveň došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľov nasúdnu ochranu, keďže krajský súd nepostupoval zákonom predpísaným procesnýmpostupom a proti zneniu zákona vo veci konal a rozhodol.
35. Z dôvodu už uvedených ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 a 2výrokovej časti tohto nálezu.
V.
14
36. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súdeaj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom v súvislosti s ich právnymzastupovaním právnym zástupcom advokátom JUDr. Róbertom Ružbašánom v konaní predústavným súdom (bod 3 výroku).
37. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,§ 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
38. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania za dva úkony právnejslužby v roku 2014 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti) a jedenúkon právnej služby v roku 2015 (replika k vyjadreniu krajského súdu).
39. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2013 (§ 1 ods. 3vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 804 eur (z tohojedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 134 eur a jedna stotina v zmysle§ 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,04 eur). Podľa Štatistického úradu Slovenskejrepubliky bola v 1. polroku 2014 (§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzdav hospodárstve Slovenskej republiky 839 eur (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3vyhlášky sa rovná sume 139,83 eur a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovnásume 8,39 eur).
40. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134eur, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2014 (za dva úkonyprávnej služby) predstavujú sumu 268 eur. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižujeo 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvochalebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 134 eur za dva úkony právnej služby v roku2014 v prípade jedného sťažovateľa.
41. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83eur, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2015 (za jeden úkonprávnej služby) predstavujú sumu 139,83 eur. Táto základná sadzba tarifnej odmeny saznižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvochalebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 69,92 eur za jeden úkon právnej služby v roku2015 v prípade jedného sťažovateľa.
42. Ústavný súd priznal 5 sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia za dvaúkony právnej služby v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky v sume 670eur (5 x 134 eur) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 80,40 eur (5 x16,08 eur). Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia taktiež zajeden úkon právnej služby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky v sume349,60 (5 x 69,92 eur) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 41,95eur (5 x 8,39 eur). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanejhodnoty (ďalej len „DPH“) Finančnej správy Slovenskej republiky je advokátska kanceláriaAzariová & Ružbašán Law firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v rámci ktorej pôsobí právnyzástupca sťažovateľov, subjektom registrovaným pre DPH ( ⬛⬛⬛⬛ ).Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 1 370,34eur (1 141,95 eur + 20 % DPH).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2015
16