SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 82/2014-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 8902/2013 až sp. zn. Rvp 8946/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 NcC 120/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 120/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 115/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 118/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 118/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 133/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 132/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 137/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 129/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 131/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 121/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 131/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 121/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 123/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 123/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 116/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 116/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 119/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 119/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 133/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 117/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 120/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 111/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 122/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 135/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 115/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 114/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 115/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 116/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 100/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 116/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 142/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 115/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 117/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 118/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 117/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 116/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 114/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 136/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 137/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 139/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 114/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 117/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 122/2012 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 6 NcC 115/2012 z 19. októbra 2012 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 8902/2013 až sp. zn. Rvp 8946/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 8902/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. januára 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej aj „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 8902/2013 až sp. zn. Rvp 8946/2013 vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 NcC 120/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 120/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 115/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 118/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 118/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 133/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 132/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 137/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 129/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 131/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 121/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 131/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 121/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 123/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 123/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 116/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 116/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 119/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 119/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 133/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 117/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 120/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 111/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 122/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 135/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 115/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 114/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 115/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 116/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 100/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 116/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 142/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 115/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 117/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 118/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 117/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 116/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 114/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 136/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 137/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 139/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 114/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 117/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 122/2012 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 6 NcC 115/2012 z 19. októbra 2012 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V) a im predchádzajúcim postupom.
Sťažnosti sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Čo sa týka obsahu sťažností a sťažovateľkinej argumentácie, ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka doplnila svoje sťažnosti podaniami doručenými ústavnému súdu 26. februára 2013. V týchto podaniach reagovala na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 8902/2013 až sp. zn. Rvp 8946/2013 týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných súdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2014