znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 82/2013-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   februára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. Rvp 13789/2012 až sp. zn. Rvp 13795/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Er 2055/2006, sp. zn. 16 Er 260/2005, sp. zn. 15 Er 1280/2009, sp. zn. 15 Er 1463/2007, sp. zn. 9 Er 2325/2008, sp. zn. 9   Er   1057/2008   a   sp.   zn.   9 Er 1027/2008   a   postupom   Krajského   súdu   v   Trenčíne   v konaniach vedených pod sp. zn. 3 CoE 184/2012, sp. zn. 16 CoE 81/2012, sp. zn. 19 CoE 160/2012, sp. zn. 3 CoE 196/2012, sp. zn. 17 CoE 29/2012, sp. zn. 17 CoE 31/2012 a sp. zn. 17 CoE 28/2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13789/2012 až sp. zn. Rvp 13795/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13789/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. novembra 2012   doručených   sedem   sťažností   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vedených pod sp. zn. Rvp 13789/2012 až sp. zn. Rvp 13795/2012, ktorými namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Er 2055/2006, sp. zn. 16 Er 260/2005, sp. zn. 15 Er 1280/2009, sp. zn. 15 Er 1463/2007, sp. zn. 9 Er 2325/2008, sp. zn. 9 Er 1057/2008 a sp. zn. 9 Er 1027/2008 a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 3 CoE 184/2012, sp. zn. 16 CoE 81/2012, sp. zn. 19 CoE 160/2012, sp. zn. 3 CoE 196/2012, sp. zn. 17 CoE 29/2012, sp. zn. 17 CoE 31/2012 a sp. zn. 17 CoE 28/2012.

Z obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strán dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučného titulu. Prvostupňový súd   poveril   súdneho   exekútora   vykonaním   exekúcií,   avšak   v   priebehu ich   vykonávania následne ex offo exekúcie uzneseniami sp. zn. 9 Er 2055/2006 zo 4. apríla 2012, sp. zn. 16 Er   260/2005   z 2.   apríla   2012,   sp.   zn.   15   Er   1280/2009   z 10.   apríla   2012,   sp.   zn. 15 Er 1463/2007   z 2.   apríla   2012,   sp.   zn.   9   Er   2325/2008   z 25.   októbra   2011,   sp.   zn. 9 Er 1057/2008 z 20. októbra 2011 a sp. zn.9 Er 1027/2008 z 20. októbra 2011 vyhlásil za neprípustné a zastavil ich. Na základe odvolania sťažovateľky boli uvedené uznesenia okresného súdu potvrdené uzneseniami krajského súdu sp. zn. 3 CoE 184/2012 z 8. augusta 2012, sp. zn. 16 CoE 81/2012 z 13. augusta 2012, sp. zn. 19 CoE 160/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 3 CoE 196/2012 z 8. augusta 2012, sp. zn. 17 CoE 29/2012 z 8. augusta 2012, sp. zn. 17 CoE 31/2012 z 8. augusta 2012 a sp. zn. 17 CoE 28/2012 z 8. augusta 2012. V sťažnostiach sťažovateľka uvádza, že sa nemohla „... stotožniť s odôvodnením označeného   rozhodnutia   porušovateľa   a   to   tak   po   stránke   právnej,   ako   aj   po   stránke skutkovej a preto podal proti nemu odvolanie.

Navyše,   sťažovateľ   podal   po   podaní   odvolania   návrh   na   prerušenie   konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ!

Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom rade nerozhodli do skončenia konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania! Porušovateľ v druhom rade rozhodol priamo   o   odvolaní   sťažovateľa   a   to   tak,   že   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   potvrdil... V danom rozhodnutí sa súd vôbec nezmieňuje o procesnom návrhu sťažovateľa!

Práve   chýbajúca   procesná   činnosť   porušovateľov   vecne   vyjadrená   vydaním rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm.   c)   OSP   a   čl.   267   zmluvy   o   fungovaní   EÚ,   ako   aj   úplná   ignorácia   právnej argumentácie   a   tvrdení   sťažovateľa   vo   vzťahu   k   nutnosti   súdu   konať   položením prejudiciálnych   otázok   Súdnemu   dvoru   Európskej   únie,   zásadným   spôsobom   porušila základné práva sťažovateľa...“.

Sťažovateľka   odôvodňuje   požiadavku   prerušenia   konania   postupom   podľa   §   109 ods. 1   písm.   c)   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tým, že „súd sa nijako   nevysporiadal   s   výkladovými   pravidlami   uvedenými   v   smernici   Rady   93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere“.

Podľa   sťažovateľky „...   všeobecný   súd   nereagoval   primeraným,   zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným právnym poriadkom na návrh sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a porušil preto jeho právo na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý súdny proces“.

Sťažovateľka   na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   navrhuje,   aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, alternatívne postupom krajského súdu v napadnutých konaniach, uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie. Zároveň sťažovateľka navrhla priznať jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľností označených uznesení krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

II.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia OSP.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Aj   keď   zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   tak odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 13789/2012 až sp. zn. Rvp 13795/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   okresného   súdu a krajského   súdu,   proti   ktorým   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci, odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný   súd   zo   spisov   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   13643/2012,   sp.   zn. Rvp 13644/2012, sp. zn. Rvp 13642/2012, sp. zn. Rvp 13652/2012, sp. zn. Rvp 13640/2012, sp. zn. Rvp 13650/2012 a sp. zn. Rvp 13647/2012 zistil, že sťažovateľka už 2. novembra 2012 doručila ústavnému súdu sťažnosti, v ktorých (zhodne s týmito sťažnosťami) namieta okrem iného aj porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a postupom krajského súdu v označených konaniach, pričom v tejto súvislosti okrem iného formuluje aj výhrady voči tomu,   že   vo   veci   konajúce   všeobecné   súdy   nepožiadali   Súdny   dvor   Európskej   únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. O týchto sťažnostiach vedených na ústavnom nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013