znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 82/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   K.,   s.   r.   o.   v likvidácii,   B.,   zastúpenej likvidátorom   Ing.   I.   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v konaní   vedenom   Okresným   súdom Bratislava III pod sp. zn. 38 E 623/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti Konzorcium K., s. r. o. v likvidácii, o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára 2008 doručená sťažnosť spoločnosti K., s. r. o. v likvidácii, B., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej likvidátorom Ing. I. K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 38 E 623/00.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že„K porušeniu môjho práva prišlo tým, že vec nebola prerokovaná a vykonaná bez zbytočných   prieťahov.   Každý   má   právo   aby   sa   jeho   veci   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V predmetnom konaní sa realizoval výkon rozhodnutia, súd však vo veci nekonal, čoho   dôkazom   je   vyhodnotenie   sťažnosti   poverenou   JUDr.   I.   H.,   ktorá   zastupovala predsedu okresného súdu. V liste z 10. 10. 2204, je uvedené že sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná.“.

Je toho názoru, že v dôsledku prieťahov v konaní okresného sudu došlo k následkom, ktoré sa   už nedajú zásadne opraviť, ani odstrániť, dôsledkom čoho je nevykonateľnosť rozhodnutia. Konanie vo veci exekúcie bolo zastavené, pričom oprávnenej nebolo doručené ani uznesenie o zastavení konania, ani oznámenie, že si má v určitej lehote podať návrh exekútorovi. Od ústavného súdu požaduje primerané finančné zadosťučinenie 300 000 Sk. Čo sa týka povinného právneho zastúpenia sťažovateľka uviedla, že na výzvu ústavného súdu si advokáta ustanoví.

Ústavný   súd   na   okresnom   súde   19.   februára   2008   zistil,   že   konanie   sp.   zn. 38 E 623/00   bolo   uznesením   z 10.   júla   2006   zastavené   a toto   rozhodnutie   nadobudlo právoplatnosť 2. októbra 2006; vtedy sa stalo aj vykonateľným.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I ÚS 12/01, I. ÚS 1124/03).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde má za následok odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene.

Ústavný   súd   vychádzal   pri   posúdení   sťažnosti   sťažovateľky   zo   svojej   doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy, čo   platí aj pokiaľ ide   o čl. 6 ods.   1 dohovoru, len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušeniu   označeného   práva   ešte   dochádza   alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   trvá (I. ÚS 34/99,   III.   ÚS   20/00,   II.   ÚS   204/03,   IV.   ÚS   102/05).   Sťažovateľka   namietala prieťahy v označenom konaní okresného súdu v čase, keď konanie bolo už od 2. októbra 2006   právoplatne   skončené.   Ďalšie   skutočnosti   vecnej   povahy,   ktoré   sťažovateľka v sťažnosti uvádza, neboli na posúdenie sťažnosti relevantné, aj keď mali, resp. mohli mať právne dôsledky pre sťažovateľku.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   sťažovateľky ústavnému súdu už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda jej právna neistota už bola odstránená. Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je podaná oneskorene, a preto ju   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   z tohto dôvodu odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2008