znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 82/07-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   decembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o sťažnosti V. P. a I. P., obaja bytom T., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu   Trnava   (pôvodne   postupom   Okresného   súdu   Piešťany)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. PN 12 C 274/02 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   V.   P.   a I.   P.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 12 C 274/02 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PN   12   C   274/02 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. P. a I. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 40 000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. P. a I. P. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 15 324 Sk (slovom   pätnásťtisíctristodvadsaťštyri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   M.   K.,   P.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 17. mája 2007 č. k. II. ÚS 82/07-15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. P. a I. P., obaja bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PN 12 C 274/02.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod sp. zn. PN 12 C 274/02 sa žalobou podanou 17. decembra 2002 (pred zlúčením s okresným súdom k 1. januáru 2005 pôvodne podanou Okresnému súdu Piešťany, pozn.) sťažovatelia domáhali uloženia   povinnosti   žalovanému kúpnou   zmluvou   previesť   na nich   vlastnícke právo   k bytu   a spoluvlastnícke   právo   k spoločným   častiam   a spoločným   zariadeniam bytového domu. Podľa tvrdenia sťažovateľov okresný súd koná v ich veci so zbytočnými prieťahmi, resp. vôbec nekoná, čím sa predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Žalobou zo dňa 02. 12. 2002 sa sťažovatelia v I. a II. rade domáhajú nahradenia vyhlásenia vôle súdom odporcu P. K. (...). V celom, zatiaľ 4-ročnom súdnom „konaní“ nebolo Okresným súdom v Trnave vytýčené žiadne pojednávanie. (...) Zarážajúca je i tá skutočnosť, okrem tej, že od podania žaloby uplynuli viac ako 4 roky, že v tejto lehote nebol vo veci zo strany Okresného súdu v Trnave urobený žiaden úkon.   Okresný súd v Trnave nereagoval ani na žiadosť zo dňa 13.   07.   2006 o riadne konanie a rozhodnutie vo veci.

Neodôvodnené   prieťahy,   ktorým   sa   konanie   nezmyselne   predlžuje,   a   to   najmä nečinnosťou   Okresného   súdu   v   Trnave,   viedli   k   porušeniu,   resp.   je   porušené   a   je porušované,   základné   právo   na   prerokovanie   veci   sťažovateľov   v I.   a   II.   rade   bez zbytočných   prieťahov.   Od   podania   žaloby   Okresný   súd   Trnava   vo   veci   riadne   nekoná resp. vôbec nekoná.»

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl.   48 ods. 2 Ústavy SR, bolo postupom Okresného súdu v Trnave porušené.

2.   Okresnému   súdu   v   Trnave   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. PN 12 C/274/2002 konal bez ďalších prieťahov.

3.   V.   P.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   150.000,-   Sk (...), ktorému ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. P. priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk (...), ktorej ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

5.   Okresný   súd   Trnava   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   (2   právne úkony vykonané v roku 2007 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov za poskytovanie právnych služieb) V. P. a I. P. v sume 9.860,- Sk (...) advokátke JUDr. M. K.   (...)   na   jej   účet   (...)   vedený   v   ČSOB,   a.   s.,   pobočka   P., do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. Spr. 491/07 z 19. septembra 2007 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 4. októbra 2007.

2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Z   úradnej   činnosti   súdu   bolo   zistené,   že   takýchto   návrhov (ako   bol   aj   návrh sťažovateľov, pozn.) napadlo v tom čase na bývalý OS Piešťany celkom 12 t. j. tieto boli skutkovo totožné, keď sa odlišovali len v označení žalobcov. (...)

Vo všetkých uvedených veciach ktoré napadli do oddelenia 5 C a 11 C je zákonnou sudkyňou, ktorá tieto prejednáva Mgr. Š., ktorá keďže bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej v dvoch prípadoch nariadila znalecké dokazovanie,   ktorého závery mal vec prejednávajúci sudca v úmysle použiť aj v tomto konaní a to z dôvodu procesnej ekonómie. V uvedených veciach bolo taktiež meritórne rozhodnuté (PN-11C 279/02, PN-11C 275/02, PN-5C 41/02). Vo všetkých týchto veciach odvolací súd - Krajský súd Trnava rozsudky súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (...).

Vzhľadom   k   tomu,   ako   vyplýva   aj   z   rozhodnutí   Krajského   súdu,   dochádza   v uvedených veciach, k rôznym právnym názorom, pričom v záujme zachovania zjednotenia v rozhodovacej činnosti, právnej istoty a stability je účelné, aby mohli byť v tomto konaní použité výsledky dokazovania z uvedených konaní (znalecké posudku a podobne), ako aj právny názor odvolacieho súdu čo by nepochybne prospelo aj k rozhodovacej činnosti v tejto veci. (...)“

Listom z 3. októbra 2007 predseda okresného súdu oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania. S vyjadrením   zákonného   sudcu   Okresného   súdu   Trnava   nesúhlasíme   s časťou rôznosti právnych názorov, s procesnou ekonómiou, nakoľko vec nie je ani skutkovo a ani právne zložitá (ide o bežnú agendu prvostupňových súdov), nie je dôležité ani znalecké dokazovanie nakoľko znalec by len potvrdil zákon, čím by išlo len o ďalší zbytočný prieťah v konaní.

Zákonný   sudca   Okresného   súdu   Trnava   v prejednávanej   veci   pripustil   zbytočné prieťahy, ktoré odôvodnil s čakaním na právoplatnosť iných skutkovo totožných právnych sporoch, čo je však v rozpore nielen so všeobecnými záväznými právnymi predpismi ale predovšetkým s Ústavou SR a takéto konanie zo strany zákonného sudcu je neprípustné nakoľko súdy sú nezávislé a nestranné a v prípade akéhokoľvek rozhodnutia vo veci samej príslušný právny predpis umožňuje vyjadriť   svoj nesúhlas s rozhodnutím   súdu   podaním riadneho opravného prostriedku. (...)

Vzhľadom   k uvedenému   trváme   na   podanej   ústavnej   sťažnosti   v plnom   rozsahu a zároveň si uplatňujeme ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace s týmto vyjadrením (...) vo výške 5.108,- Sk, t. j. spolu s právnymi úkonmi – prevzatie a podanie na ústavný súd – spolu vo výške 15.324,- Sk.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. PN 12 C 274/02:

- 17. december 2002 – žalobou podanou pôvodne Okresnému súdu Piešťany sa sťažovatelia domáhali   uloženia   povinnosti   žalovanému   udeliť   súhlas   na   prevod   bytu   do   vlastníctva sťažovateľov,

- 19. apríl 2005 – zákonný sudca okresného súdu dal pokyn zistiť, či v spise vedenom pod sp. zn. 11 C 280/2002 bol už vypracovaný znalecký posudok súdnym znalcom, ktorý mal určiť „výšku regulovanej ceny bytu“,

- 26.   apríl   2005   –   okresným   súdom   bolo   zistené,   že   v spise   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 280/2002 ešte nebol vypracovaný znalecký posudok,

- 14. jún 2005 – k spisu bol pripojený znalecký posudok zo spisu sp. zn. 11 C 280/2002,

- 28.   september   2005   –   sťažovatelia   upravili   žalobný   petit   v konkretizácii   kúpnej   ceny, za ktorú chceli byt odkúpiť od žalovaného,

- 28. máj 2007 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľom, aby odstránili nedostatky žaloby   spočívajúce   v nedostatočnom   označení   bytu   a jeho   príslušenstva,   ktoré   žiadali previesť do ich vlastníctva,

- 22. jún 2007 – sťažovatelia reagovali na výzvu okresného súdu s tým, že žiadali, aby okresný súd svojím   rozhodnutím   nahradil   vôľu   žalovaného a uzatvoril   so   sťažovateľmi kúpnu zmluvu o prevode bytu a jeho príslušenstva do vlastníctva sťažovateľov,

- 16. november 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. december 2007.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veci nebol vykonaný žiaden ďalší procesný úkon.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   PN   12 C 274/02   o žalobe sťažovateľov,   ktorou   sa domáhajú, aby okresný súd svojím rozhodnutím nahradil vôľu žalovaného a uzavrel s nimi kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu a jeho príslušenstvu zo žalovaného na sťažovateľov, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   tak   predmet konania, ktorého prerokovanie tvorí štandardnú rozhodovaciu prax prvostupňových súdov v občianskoprávnych   veciach,   ako   aj   doterajší   procesný   priebeh   a stav   konania nenasvedčujú tomu, že by išlo o vec právne či fakticky zložitú, ktorej prerokovanie by si vyžadovalo doterajšiu dĺžku konania (viac ako 4 roky a 9 mesiacov). K tejto otázke sa podpredseda okresného súdu nevyjadril.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní   k zbytočným   prieťahom. K tejto   otázke   sa podpredseda okresného súdu nevyjadril.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti prihliadol   aj na § 100 ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa   ktorého len čo   sa konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa zistenia ústavného súdu, okresný súd od podania žaloby 17. decembra 2002 nezabezpečil procesný postup v danej veci v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a prvý procesný úkon vykonal až po viac ako 4 rokoch a 5 mesiacoch, t. j. 28. mája 2007, keď vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov žaloby. Do tej doby zákonný sudca iba raz zisťoval, či bol vypracovaný znalecký posudok v inej veci. Rovnako po reakcii sťažovateľov na výzvu okresného súdu z 22. júna 2007 okresný súd vykonal procesný úkon až po takmer 5 mesiacoch 16. novembra 2007, keď nariadil pojednávanie na 5. december 2007.

Postup   okresného   súdu   je   poznačený   nečinnosťou   počas   celého   obdobia   trvania konania   a   ústavný   súd   ho   hodnotí   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia, každý v sume po 150 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľom   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   zistenú   dlhodobú nečinnosť   okresného   súdu,   považuje   za   primerané   v sume   40   000   Sk   pre   každého zo sťažovateľov, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v sume 15 324 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 2 376 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania   za   tri   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2007   (prevzatie   a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu a vyjadrenie zo 4. októbra 2007), čo v prípade dvoch sťažovateľov predstavuje celkovú sumu 15 324 Sk vrátane režijného paušálu tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2007