znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 82/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2002 predbežne prerokoval podanie Ing. J. Z., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. H., K.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Nc 7/00, a takto

r o z h o d o l :

Podanie Ing. J. Z.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. septembra 2001 doručené podanie Ing. J. Z. (ďalej len „navrhovateľ“) a jeho manželky F. Z., obaja bytom B., označené ako „Žiadosť o urýchlenie súdneho konania“.

Pretože toto podanie nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nemu pripojené splnomocnenie udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi na zastupovanie navrhovateľa a jeho manželky F. Z. v konaní pred ústavným súdom, vyzval ich ústavný súd 20. septembra 2001, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránili, a súčasne ich poučil, že v opačnom prípade bude ich podanie odmietnuté. Listom z 11. októbra 2001 a ďalším listom z 26. októbra 2001 požiadal navrhovateľ ústavný súd o predĺženie lehoty na odstránenie vád podania.

Následne listom z 13. novembra 2001 oznámil navrhovateľ ústavnému súdu, že mu 28. októbra 2001 zomrela manželka a zároveň požiadal o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Po posúdení predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanovil mu ústavný súd uznesením zo 4. decembra 2001 za právneho zástupcu v tejto veci advokáta JUDr. M. H., K.

Ústavný súd posúdil podanie navrhovateľa so zreteľom na dátum jeho doručenia ako podanie, ktoré sa v súlade s judikatúrou ústavného súdu posudzuje obdobne ako podnet podľa čl. 130 ods. 3 ústavy v znení platnom do 30. júna 2001.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   každého   podania   skúma   okrem   jeho zákonom predpísaných náležitostí upravených v § 20 zákona o ústavnom súde aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podania, tiež je, či nejde o zjavne neopodstatnené podanie.

Z pripojeného   občianskoprávneho   spisu   Okresného   súdu   Bratislava   II   sp.   zn. 10 Nc 7/00 ústavný súd zistil, že konanie v tejto veci bolo právoplatne skončené 17. októbra 2001, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie zo 7. septembra 2001, ktorým súd podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že sa súdu napriek výzve zaslanej navrhovateľovi nepodarilo odstrániť vady konania, pričom išlo o také vady, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať. Proti uvedenému uzneseniu sa navrhovateľ v zákonnej lehote neodvolal.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   v odôvodnení   podania   treba   tvrdiť a preukazovať to, či sa ochrana ústavnosti uplatnila v čase, keď k porušeniu uvedeného práva došlo alebo porušenie v tom čase trvalo (I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00).

Je v záujme navrhovateľa, aby podanie už v čase jeho doručenia ústavnému súdu obsahovalo všetky náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1, prípadne § 50 v spojení s § 31a zákona   o ústavnom   súde.   V prípade   podania   navrhovateľa   však   tomu   tak   nebolo   a   vec vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 Nc 7/00, v ktorej podľa navrhovateľa dochádza   k prieťahom,   bola   právoplatne   skončená   skôr,   ako   došlo   k odstráneniu   vád podania (resp. skôr ako sa navrhovateľ kvalifikovaným podaním domáhal ochrany svojho základného práva na ústavnom súde), pričom navrhovateľ vady podania neodstránil ani do rozhodnutia ústavného súdu.

Ako už bolo vyššie uvedené, ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   len   vtedy,   ako   bola   na   ústavnom   súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.