znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 818/00 - 6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2000   prerokoval   žiadosť   P.   K.,   bytom   DSS,   P.,   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Žiadosti P. K. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 13. septembra 2000 doručené podanie P. K., bytom DSS, P., (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Sťažnosť smerujúca proti rozhodnutiu Okresného a Krajského úradu v Prešove   a   proti   preskúmaniu   MPSVR   –   SR,   ktoré   mu   (svojimi   rozhodnutiami) zamietli poskytnúť peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na jeho aktivity mimo DSS,   čím   ho   diskriminovali   a porušili   jeho   základné   práva   a slobody   zakotvené v Ústave SR“, pričom navrhovateľ označil porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Navrhovateľ požaduje, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel, aby rozhodnutie Krajského úradu v Prešove a prešetrenie Ministerstva   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   Slovenskej   republiky   zrušil   a aby doporučil, aby mu príslušné orgány pri rozhodovaní o jeho žiadosti o pomoc osobnej asistencie vyhoveli. Súčasne požiadal o ustanovenie advokáta na svoje zastupovanie a o to, „aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, nakoľko je invalidný dôchodca odkázaný na invalidný vozík a jeho jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok“.

Podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) v spojení s § 30 ods.1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba   o to   požiada,   ak   to   odôvodňujú   jej   pomery   a nejde   o zrejme   bezúspešné uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti.   Tieto   tri   predpoklady   na   ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, ústavný súd žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovie.

Z posúdenia   obsahu   podania   ústavný   súd   zistil,   že   navrhovateľ   si   uplatňuje nárok   na   ochranu   ústavnosti   podnetom,   ktorý   však   nespĺňa   predpoklady   na   jeho prijatie ani na predbežnom prerokovaní, a možno ho považovať za zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti fyzickou osobou pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel.

Navrhovateľ   je   povinný   bez   zbytočného   odkladu,   najneskôr   do   15   dní   od doručenia tohto uznesenia, predložiť plnomocenstvo pre advokáta alebo komerčného právnika   na   jeho zastupovanie v konaní pred   ústavným súdom, inak bude jeho podnet   odmietnutý   pre   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2000