znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 817/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosťobchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenejobchodnou spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, konajúcouprostredníctvom konateľa a advokáta ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, práv podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako ajporušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenompod sp. zn. 4 Er 58/2007 a jeho uznesením z 19. apríla 2013, a vo veci porušenia základnýchpráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom podsp. zn. 6 CoE 115/2013 a jeho uznesením z 31. júla 2013 a takto

r o z h o d o l :

SťažnosťobchodnejspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných právpodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľačl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), práv podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“) a porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupomOkresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.4 Er 58/2007 a jeho uznesením z 19. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresnéhosúdu“), ako aj vo veci porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavya podľa čl. 47 charty, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolupostupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.6 CoE 115/2013 a jeho uznesením z 31. júla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajskéhosúdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd napadnutým uznesením z 19. apríla2013 rozhodol ex offo tak, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomutouzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súdnapadnutým uznesením z 31. júla 2013 tak, že ho potvrdil.

Následne sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na súdneho exekútora v predmetnomexekučnom konaní – ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „súdny exekútor“) – na okolnostisúvisiace s jeho vymenovaním a s ukončením jeho pracovného pomeru so sťažovateľkou.Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že„všeobecný súd:

... rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust.§ 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti nemožno podať opravný prostriedok) o právnom postavení oprávneného, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo oprávneného možnosti dosiahnuť vymoženie svojej pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom – ⬛⬛⬛⬛.“.

Sťažovateľka ďalej uvádza rozsiahlu argumentáciu týkajúcu sa námietky zaujatostivoči súdnemu exekútorovi a možnosti exekučného súdu vylúčiť súdneho exekútoraz výkonu exekúcie pre jeho vzťah k oprávnenému. Sťažovateľka uvádza, že právnyporiadok„neumožňuje exekučnému súdu vylúčiť súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pre pomer k oprávnenému!“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupomokresného súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením z 19. apríla 2013, ako aj porušeniejej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty, právpodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súduv napadnutom konaní a jeho uznesením z 31. júla 2013, napadnuté uznesenia okresnéhosúdu a krajského súdu zruší, vec vráti na ďalšie konanie okresnému súdu a zároveňjej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uzneseniakrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“).

⬛⬛⬛⬛

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených právzaručených ústavou, chartou, dohovorom a dodatkovým protokolom postupoma napadnutým uznesením okresného súdu, ako aj postupom a napadnutým uznesenímkrajského súdu.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchnáležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnomsúde).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka so sťažnosťou nedoručila kópiu napadnutéhouzneseniu okresného súdu a ani kópiu napadnutého uznesenia krajského súdu, proti ktorýmsťažnosť smeruje, a to ani do dňa jej predbežného prerokovania (§ 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde). K sťažnosti rovnako tak nepriložila splnomocnenie na jej zastupovaniev petite sťažnosti označeným právnym zástupcom (advokátom), hoci toto splnomocnenieoznačuje v sťažnosti ako jeho prílohu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v predloženej podobenespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdomustanovené v § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinnýodstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkovkonania(napr.IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010,III. ÚS 357/2010,II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto spojitosti ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostávav platnosti zásada„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta), pričom v tejto súvislosti vychádzal ústavný súdz toho, že podľa údajov uvedených v sťažnosti sťažovateľka mala byť zastúpenákvalifikovaným právnym zástupcom, hoci túto skutočnosť nepreukázala spôsobomvyžadovaným § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (t. j. predložením kvalifikovanéhosplnomocnenia).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015