znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 814/00-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 28. novembra 2000 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa KRÁSNA, s. r. o., Košice, Szakkayho 1, Košice, zastúpeného JUDr. J. V., advokátom, K., vo veci porušenia základných práv sťažovateľa upravených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 druhej vete Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 55 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej republiky   z 26.   mája   2000,   č. 2533/2000/7,   2970/2000-SFa/Ja   a rozhodnutím Krajského úradu v Košiciach – štátneho krajského farmaceuta č. 2000/04340 z 2. mája 2000 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú   sťažnosť   sťažovateľa   KRÁSNA,   s.   r.   o.,   Košice   o d   m   i e t   a   z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. augusta 2000 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa – KRÁSNA, s. r. o., Košice, Szakkayho 1, Košice (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného JUDr. J. V., advokátom, K., „proti rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 26. 5. 2000, číslo: 2533/2000 – A, 1370/2000 – SFa/Ja (podľa § 49 a nasl. zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov)“.

Navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že žiadosťou z 19. 10. 1999 požiadal Krajský úrad v Košiciach   – štátneho krajského farmaceuta o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej neštátnej lekárni. Žiadosť podal v čase,   keď   §   35   ods.   1   zákona   č.   140/1998   Z.   z.   o liekoch   a zdravotníckych pomôckach (podľa ktorého mohli lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni alebo v pobočke verejnej lekárne poskytovať len fyzické osoby) stratil účinnosť v dôsledku prijatia   nálezu   ústavného   súdu   publikovaného   v Zbierke   zákonov   11.   6.   1999 (č. 122/1999   Z.   z.).   Štátny   krajský   farmaceut   dospel   podľa   navrhovateľa k nesprávnemu záveru – že sa v predmetnom konaní vyskytla predbežná otázka podľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ktorá údajne spočívala v tom, že   do   šiestich   mesiacov   od   publikácie   nálezu   ústavného   súdu   sa   malo   citované ustanovenie   uviesť   do   súladu   s ústavou),   na   základe   ktorého   rozhodol   o prerušení konania o vydanie povolenia navrhovateľovi na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej neštátnej lekárni (rozhodnutie č. 99/09914 z 21. 10. 1999) do času, kým sa citovaný zákon neuvedie do súladu s ústavou. Navrhovateľ tento postup Krajského úradu v Košiciach – štátneho krajského farmaceuta posúdil ako rozpor s § 29 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ako neoprávnené poškodenie navrhovateľa.

Krajský   úrad   v Košiciach   –   štátny   krajský   farmaceut   aj   napriek   vyššie citovanému nálezu ústavného súdu rozhodnutím č. 2000/04340 z 2. 5. 2000 žiadosti navrhovateľa nevyhovel s odvolaním sa na absenciu úpravy osobitných podmienok pre poskytovanie   lekárenskej   starostlivosti   vo   verejnej   neštátnej   lekárni   v zákone č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Proti tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ   odvolal.   O odvolaní   rozhodlo   Ministerstvo   zdravotníctva   Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2533/2000 – A, 2370/2000 – SF a/Ja z 26. 5. 2000, ktorým odvolanie   navrhovateľa   zamietlo   a rozhodnutie   Krajského   úradu   v Košiciach č. 2000/0434 z 2. mája 2000 potvrdilo.

Navrhovateľ   vidí   v postupe   Krajského   úradu   v Košiciach   zbytočné   prieťahy v konaní (rozpor s čl. 48 ods. 2 ústavy), prerušenie konania s odvolaním sa na medzeru v zákone hodnotí ako porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.

Rozhodnutiami   Krajského   úradu   v Košiciach   č.   2000/04340   z 2.   5.   2000 a Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   č.   2533/2000   –   A,   2370/2000 – SFa/Ja   bolo podľa navrhovateľa porušené aj jeho právo upravené v čl. 35 ods. 1 ústavy (právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť) a v čl. 12 ods. 1 druhej vete ústavy, ako aj ustanovenie čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Na   základe   týchto   skutočností   navrhovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   po predbežnom   prerokovaní   prijal   jeho   ústavnú   sťažnosť   a po   vykonaní   dokazovania vyniesol tento nález:

„Zamietnutím   žiadosti   sťažovateľa   o vydanie   povolenia   na   poskytovanie lekárenskej   starostlivosti   vo   verejnej   neštátnej   lekárni   na   základe   rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 26. 5. 2000, číslo 2533/2000 – A, 2370/2000 – SFa/Ja a Krajského úradu v Košiciach – štátny krajský farmaceut číslo 2000/04340 zo dňa 2. 5. 2000 došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa, a to práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva v prípadoch ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky   podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy SR, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti podľa čl. 35   ods.   1   Ústavy   SR,   čím   bol   porušený   aj   čl.   55   Ústavy   SR,   podľa   ktorého hospodárstvo   SR   je   založené   na   princípoch   trhovej   ekonomiky   a práva   na neodňateľnosť,   nescudziteľnosť,   nepremlčateľnosť   a nezrušiteľnosť   základných   práv podľa čl. 12 ods. 1 druhá veta Ústavy SR.

Rozhodnutie   Krajského   úradu   v Košiciach   –   štátny   krajský   farmaceut   číslo 2000/04340   zo   dňa   2.   5.   2000   v spojení   s rozhodnutím   Ministerstva   zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 26. 5. 2000, číslo 2533/2000 – A, 2370/2000 – SFa/Ja sa zrušujú.

Ministerstvo   zdravotníctva   je   povinné   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   tohto konania.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ústavy oprávnený konať o ústavných sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných   orgánov   štátnej   správy,   miestnych   orgánov   štátnej   správy   a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ale len v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   podania   ústavný   súd   skúma   jeho zákonom   predpísané   náležitosti   upravené   v   §   20   ods.   1   zákona   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj to, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 cit. zákona. Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podania, patrí aj príslušnosť na jeho prerokovanie.

Navrhovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti označil rozhodnutie ústredného orgánu štátnej   správy   (rozhodnutie   Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky č. 2533/2000 – A, 2370/2000 – SFa/Ja z 26. 5. 2000) a rozhodnutie miestneho orgánu štátnej správy (rozhodnutie Krajského úradu v Košiciach – štátny krajský farmaceut č. 2000/04340   z   2.   5.   2000),   ktorými   malo   dôjsť   k porušeniu   základných   práv sťažovateľa (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a čl. 12 ods. 1).

Príslušnosť ústavného súdu na konanie o ústavnej sťažnosti je daná len vtedy, ak o ochrane namietaných základných práv (prípadne slobôd) nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 244 a nasl. a príloha A) nie je z preskúmania všeobecných súdov vylúčené rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré navrhovateľ namietal.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd návrh navrhovateľa na začatie konania o ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu svojej nepríslušnosti.

V súvislosti   s týmto   rozhodnutím   ústavný   súd   uzavrel,   že   nebol   už   právny dôvod ďalej sa zaoberať vyslovením porušenia základných práv sťažovateľa (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a čl. 12 ods. 1) a čl. 55 ods. 1, ku ktorému malo dôjsť označenými rozhodnutiami, ako aj zrušením označených rozhodnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2000