znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 813/00-30

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Jána Klučku a sudcov   Ľudmily   Gajdošíkovej   a Jána   Mazáka   o   podnete   R.   B.,   bytom   B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. K., B., namietajúcom porušenie jeho základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 28 C 64/97 17. januára 2001 takto

r o z h o d o l :

Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 28 C 64/97   b o l o   p o r u š e n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 10. novembra   2000   doručené   podanie   R.   B.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   bytom   B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. K., B., označené ako „Ústavný podnet na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že navrhovateľ v ňom namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) na prerokovanie svojej   veci   bez zbytočných   prieťahov,   k porušeniu   ktorého   dochádza   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní sp. zn. 28 C 64/97. V tomto konaní sa navrhovateľ žalobou domáhal   určenia   neplatnosti   rozviazania   pracovného   pomeru   okamžitým   zrušením podľa   § 53   ods.   1   písm.   b) Zákonníka   práce.   Nakoľko o   jeho žalobe podanej   na Okresný   súd   Bratislava III   ešte   13.   augusta   1997   doteraz   nebolo   rozhodnuté, navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho podnetu na konanie rozhodol: „Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Bratislava III v právnej veci podnecovateľa R. B., vedenej pod sp. zn. č. k.   28 C 64/97 došlo k porušeniu jeho ústavného   práva   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   tak   ako   je zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a že nie sú ani ďalšie   dôvody   na   jeho   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   citovaného   zákona,   ho 28. novembra 2000 prijal na ďalšie konanie. Po prijatí podnetu na konanie sa ústavný súd podľa § 29 ods. 5 zákona o ústavnom súde obrátil 29. novembra 2000 na Okresný súd   Bratislava   III   so   žiadosťou   o písomné   stanovisko   k prijatému   podnetu navrhovateľa.   Z písomného   stanoviska   podpredsedu   Okresného   súdu   Bratislava   III (Spr 3606/00 z 8. decembra 2000) vyplýva: „V liste Spr. 2085/98 zo dňa 20. 10. 1998, ktorým som odpovedal zástupkyni navrhovateľa JUDr. V. K., advokátke na sťažnosť týkajúcu sa prieťahov v konaní veci, som konštatoval prieťahy v konaní v období od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia dňa 6. 3. 1998 do 16. 10. 1998, kedy súd rozhodol o tomto návrhu a v období od podania návrhu na začatie konania dňa   13.   8.   1997   do   prvého   úkonu   sudkyne,   ktorý   urobila   až   dňa   19.   10.   1998“. V ďalšej časti vyjadrenia podpredseda Okresného súdu Bratislava III popisuje postup súdu   od   9. decembra   1998   do   11.   novembra   1999,   kedy   bol   súdu   doručený   od zástupkyne navrhovateľa výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. októbra 1999 týkajúci sa žalovanej strany. Od tohto dňa: „ďalší úkon vo veci urobený   nebol“,   pričom   „komplikáciu   zrejme   spôsobuje   skutočnosť,   že   odporca existuje len právne, pričom spoločník je rakúsky subjekt a prokúru vykonáva osoba s adresou pobytu v Rakúsku“.

Nakoľko   obaja   účastníci   konania   súhlasili   s upustením   od   ústneho pojednávania,   ústavný   súd   o podnete   navrhovateľa   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde konal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

II.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   osoby   neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný súd zohľadňuje tri   kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie sa účastníka konania (2) a spôsob, akým súd v konaní postupoval (3) – I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97.

Postupujúc podľa týchto kritérií mal ústavný súd na zreteli aj povahu veci, nakoľko   „stav   neistoty   ohľadom   trvania   pracovného   pomeru   závažne   ovplyvňuje zabezpečovanie   životných   potrieb   účastníka   konania.   Ústavný   súd   Slovenskej republiky spor o trvanie pracovného pomeru hodnotí ako predmet konania, ktorý je právne   významný   pre   rozhodnutie...,   či   v konaní   pred   všeobecným   súdom   došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“ (II. ÚS 52/99).

1. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 28 C 64/97 pred Okresným súdom Bratislava III je určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru jeho okamžitým zrušením podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vo svojej veci sa navrhovateľ žalobou podanou 13. augusta 1997 domáhal, aby Okresný súd Bratislava III rozhodol o vyslovení   neplatnosti   okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru   uskutočneného NENTWIG, s. r. o., Pluhová 8, Ivanka pri Dunaji (ďalej len „odporca“) a aby svojím rozhodnutím zaviazal odporcu na úhradu mzdy podľa § 61 Zákonníka práce, súdnych trov   a trov   právneho   zastupovania   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti č. 240/1990 Zb. Podľa ústavného súdu vec z tohto hľadiska nemožno hodnotiť ako právne či fakticky zložitú, pretože aj keď ukončenie pracovného pomeru zamestnanca okamžitým zrušením nemožno považovať za bežný a frekventovaný spôsob ukončenia pracovného pomeru, pre sudcu rozhodujúceho pracovnoprávne spory by stanovenie procesného postupu a zabezpečenie dôkazov nemalo predstavovať osobitný problém. Vo veci predloženej na súdne rozhodnutie platí stabilná právna úprava a uplatňuje sa ustálená judikatúra súdov. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nepovažoval vec predloženú   navrhovateľom   Okresnému   súdu   Bratislava   III   za   právne   a fakticky zložitú.

2.   Správanie   sa   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Navrhovateľ sa v konaní pred Okresným súdom v Bratislave správa aktívne. V celom konaní je zastúpený advokátkou, z čoho možno usudzovať, že doriešenie problému ukončenia pracovného pomeru považuje za dôležité, vyžadujúce si odbornú pomoc. Vo   veci   sp.   zn.   28   C   64/97   sa   konali   celkom   tri   pojednávania   Okresného   súdu Bratislava III   (10. marca   1999,   12.   mája 1999   a 29.   októbra   1999),   na   ktorých   sa navrhovateľ zakaždým zúčastnil, a to buď sám, alebo so svojou právnou zástupkyňou. Jeho správanie možno hodnotiť ako aktívne a súčinnostné, nakoľko buď sám, alebo prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   doložil   súdu   požadované   podklady   na rozhodnutie   a sťažnosťou   na   prieťahy   v konaní   z 1.   októbra   1998   sa   dožadoval rozhodnutia   vo   svojej   veci.   V dôsledku   takéhoto   jeho   postupu   nedochádzalo k prieťahom v konaní Okresného súdu Bratislava III vo veci 28 C 64/97.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťuje, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   je   správanie   sa   (postup)   samotného   súdu.   Vo   veci sp. zn. 28 C 64/97 rozdelil ústavný súd celkovú dobu doterajšieho súdneho konania pred Okresným súdom Bratislava III na tri časové etapy, v rámci ktorých hodnotil, či došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Prvá etapa – od 13. augusta 1997 do 28. októbra 1998

Hoci navrhovateľ podal svoju žalobu na Okresný súd Bratislava III 13. augusta 1997, prvý procesný úkon vo veci samej (žiadosť o doplnenie žalobného návrhu podľa § 42   ods.   3   a   §   79   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku)   sudkyňa   vykonala   až 28. októbra 1998, t. j. po viac ako 14 mesiacoch od podania žaloby, bez toho, že by existovala zákonná prekážka takéhoto jej postupu. Na nekonanie súdu v tejto lehote upozornil svojou sťažnosťou podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov 1. októbra 1998 aj navrhovateľ. Vo svojej odpovedi 20. októbra 1998 orgán štátnej správy   súdu   uznal   obdobie   od   13.   augusta   1997   do   19.   októbra   1998   za   prieťah v konaní Okresného súdu Bratislava III. Napriek tomu nevykonal žiadne opatrenia, aby   súd   v konaní   o veci   pokračoval   plynule,   bez   zbytočných   prieťahov.   Pri posudzovaní tohto obdobia ústavný súd zobral do úvahy svoju predošlú judikatúru, v súlade s ktorou: „Obdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu, keď jeho konaniu   nebráni   žiadna   zákonná   prekážka,   ústavný   súd   posudzuje   ako   zbytočný prieťah   v konaní“   (II.   ÚS   3/00).   Nakoľko   ústavný   súd   zistil,   že   v období   od 13. augusta   1997   do   28.   októbra   1998   Okresný   súd   Bratislava   III   vo   veci sp. zn. 28 C 64/97 nekonal, hoci jeho konaniu nebránila žiadna zákonná prekážka, toto obdobie posúdil ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

2. Druhá etapa – od 9. decembra 1998 do 29. októbra 1999

V uvedenom období sa uskutočnili celkom tri pojednávania Okresného súdu Bratislava III v termínoch 10. marca 1999, 12. mája 1999 a 29. októbra 1999. Prvé z nich bolo odročené pre neúčasť právnej zástupkyne navrhovateľa a druhé (12. mája 1999)   za   účelom   vyžiadania   „aktuálneho   výpisu   z obchodného   registra   odporcu, prípadne bude žiadané uznesenie s vyznačením doložky právoplatnosti, ktorým došlo k zmene sídla odporcu“. Za účelom zistenia medzičasom zmenených údajov odporcu si Okresný súd Bratislava III 25. mája 1999 vyžiadal z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I výpis odporcu, t. j. NENTWIG, s. r. o., Pluhová 8, Ivanka pri Dunaji. Napriek tomu, že vo vyžiadanom výpise z obchodného registra z 28. júna 1999 už nefiguruje   slovenská   konateľka   odporcu,   ale   len   jeho   prokurista   s bydliskom v Rakúskej republike, na ďalšie pojednávanie vo veci, ktoré Okresný súd Bratislava III vytýčil   na   29.   október   1999,   bola   za   odporcu   prizvaná   iba   bývalá   konateľka spoločnosti,   a to   aj napriek   jej   telefonickému   upozorneniu,   že z tejto   funkcie   bola odvolaná   už   v auguste   1998.   Okresný   súd   Bratislava   III   pri   predvolaní   zástupcu odporcu postupoval podľa prvého výpisu z obchodného registra z 21. februára 1997, kde   bola   skutočne   uvedená   slovenská   konateľka   odporcu.   Bývalá   konateľka   však v uvedenom čase mohla byť vypočutá už len ako svedok k okolnostiam ukončenia pracovného   pomeru   s navrhovateľom   a ako   odporcu   v konaní   bolo   potrebné predvolávať rakúskeho zástupcu, ktorý bol uvádzaný vo výpise z obchodného registra. Ústavný súd pri posudzovaní tohto obdobia zobral do úvahy svoju judikatúru, v súlade s ktorou: „... k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen samotným nekonaním   príslušného   súdu,   ale   aj   takou   činnosťou   súdu,   ktorá   nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa obrátil na súd“ (I. ÚS 89/99). K odstráneniu právnej neistoty účastníka by v tomto štádiu konania   nesporne   prispelo   ďalšie   pojednávanie   súdu   vo   veci   samej   za   účasti navrhovateľa a odporcu zastúpeného zástupcom   oprávneným na jeho zastupovanie. Napriek tomu, že z výpisu obchodného registra z 28. júna 1999 bolo zrejmé, kto je jedine   oprávnený   odporcu   zastupovať,   Okresný   súd   Bratislava   III   prizval   na pojednávanie   nariadené   na   29. október   1999   iba   bývalú   slovenskú   konateľku spoločnosti.   Ešte   v deň   pojednávania   ju   vyzval,   aby   „v lehote   10   dní   písomne oznámila adresu, na ktorej sa zdržuje prokurista odporcu“, napriek tomu, že úplná adresa   prokuristu   v Rakúsku   je   uvedená   vo   všetkých   vyžiadaných   výpisoch z obchodného   registra.   Nakoľko   takýto   postup   Okresného   súdu   Bratislava   III nesmeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty   navrhovateľa,   ústavný   súd   posúdil   aj obdobie   od   2.   júla   1999   do   29. októbra   1999   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 28 C 64/97.

3. Tretia etapa – od 30. októbra 1999 do súčasného obdobia

Skutočnosť, kto je oprávnený odporcu zastupovať, opätovne potvrdila právna zástupkyňa navrhovateľa   5.   novembra   1999,   kedy   do   súdneho   spisu   zaslala výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I z 21. októbra 1999, v ktorom je uvedená   prokúra   odporcu   identická   ako   v prípade   výpisu   z obchodného   registra z 28. júna 1999. Napriek tejto skutočnosti od posledného pojednávania 29. októbra 1999 Okresný súd Bratislava III vo veci už ďalej nekonal a nakoľko jeho konaniu nebránila žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posúdil aj toto obdobie ako ďalšie zbytočné prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 28 C 64/97.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že za zákonnú prekážku postupu súdu nepovažoval ani skutočnosť, že bydlisko prokuristu odporcu je v Rakúskej republike, hoci táto skutočnosť môže mať prirodzene dopad na nariaďovanie ďalších pojednávaní s primeraným   časovým   predstihom   (vzhľadom   na   osobitný   režim   doručovania písomností podľa Zmluvy medzi ČSSR a Rakúskou republikou o vzájomnom právnom styku   vo   veciach   občianskoprávnych,   o listinách   a o právnych   informáciách   so Záverečným protokolom z 10. novembra 1961).

4. Prieťahy v rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľa

V konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 64/97 pred Okresným súdom Bratislava III podal   navrhovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   6.   marca   1998   tiež návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom požiadal, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania, a domáhal sa, aby súd v súlade s § 76 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku uložil žalovanému povinnosť poskytnúť mu aspoň časť pracovnej odmeny. Okresný súd Bratislava III rozhodol o tomto návrhu (tým, že ho zamietol) až 16. októbra 1998, t. j. po lehote stanovenej § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Na oneskorené rozhodnutie   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   upozornil   navrhovateľ 1. októbra 1998 prostredníctvom svojej sťažnosti podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov a orgán štátnej správy Okresného súdu Bratislava III, ktorý vo svojej   odpovedi   na   ňu   20.   októbra   1998   uznal   prieťahy   v konaní   súdu   aj   pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o tejto   časti   podnetu   navrhovateľa   zobral   do úvahy:   „Rozhodovanie   a rozhodnutie   o návrhu   na   predbežné   opatrenia   v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   ústavy“   (I.   ÚS   46/00),   ako   aj   zo   skutočnosti,   že:   „Ak   súd   neurobí   úkon v zákonom   stanovenej   lehote,   svojou   nečinnosťou   alebo   nedostatočne   rýchlou činnosťou   sa   dopustí   zbytočného   prieťahu,   ktorý   má   povahu   porušenia   práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 33/99).

Vzhľadom   na   uvedené   aj   pri   zisťovaní,   či   pri   rozhodovaní   o návrhu   na nariadenie predbežného opatrenia sa Okresný súd Bratislava III dopustil zbytočných prieťahov v konaní, ústavný súd zohľadňoval tri kritériá vo veci samej, t. j. právnu a faktickú zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd uvádza, že samotný Občiansky súdny poriadok   potvrdzuje   právnu   a skutkovú   jednoduchosť   rozhodovania   o predbežnom opatrení   tým,   že   k základným   predpokladom   na   jeho   nariadenie   zaraďuje   iba osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený dočasnou úpravou pomerov účastníkov alebo má byť chránený pred obavou z marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na predbežné opatrenie súd   takisto   nevykonáva   dokazovanie,   ale   vychádza   len   z obsahu   návrhu   a príloh. V danom prípade preto Okresnému súdu Bratislava III postačovalo zistiť, či je tu spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, a z jeho stavu vyvodiť záver o tom, či je osvedčené, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov (platenie aspoň časti pracovnej odmeny).

Právna a skutková jednoduchosť návrhov na predbežné opatrenia vyplýva tiež z toho, že Občiansky súdny poriadok sám ustanovuje pre súd pomerne krátku zákonnú lehotu 30 dní, do ktorej je potrebné o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnúť, ak sa má dosiahnuť účel a zmysel tohto zabezpečovacieho inštitútu v občianskom súdnom konaní. V tejto lehote súd preskúma obsah návrhu na predbežné opatrenie, pripojené listiny, prípadne požiada o vysvetlenie obsahu návrhu alebo o doplnenie niektorých právne významných okolností prípadu a môže o návrhu rozhodnúť.

Pokiaľ   ide   o druhé   kritérium,   ústavný   súd   uvádza,   že   samotný   navrhovateľ (o návrhu súd rozhoduje spravidla bez vypočutia účastníkov) neprispel k zbytočným prieťahom, pretože okrem podania návrhu a jeho upresnenia (opravy) už nemal žiadne procesné povinnosti, nesplnenie ktorých alebo oneskorené splnenie by bolo v príčinnej súvislosti so zbytočnými prieťahmi.

Nakoľko Okresný súd Bratislava III (a aj napriek uvedeným skutočnostiam) konal   a rozhodol   o návrhu   na   predbežné   opatrenie   až   po   zákonnej   lehote,   bez primeraných dôvodov a pričinenia navrhovateľa, ústavný súd posúdil dobu konania presahujúcu   zákonom   stanovenú   lehotu   na   rozhodnutie   o predbežnom   opatrení navrhovateľa ako zbytočné prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 28 C 64/97.

Keďže   ústavný   súd   zistil,   že   vo   veci   sp.   zn.   28   C   64/97   Okresný   súd Bratislava III   nepostupoval   spôsobom,   ktorý   viedol   k odstráneniu   právnej   neistoty navrhovateľa, bolo treba rozhodnúť tak, že zbytočnými prieťahmi v jeho konaní došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2001