II. ÚS 81/93

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o podnete ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, o vyslovenie stanoviska k uznaniu oprávnenosti ich nároku na odškodnenie podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii, na neverejnom zasadnutí rozhodol

t a k t o

Podnet ⬛⬛⬛⬛ a na začatie konania o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ svojim písomným podaním, ktoré došlo na Ústavný súd SR 18. 6. 1993, žiadajú ústavný súd, aby vyslovil stanovisko k uznaniu oprávnenosti ich nároku na odškodnenie v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej re-publiky z 25. 3. 1993 (sp. zn. 7 Tz 20/92). Týmto rozsudkom ich nebohá stará matka ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (zomrela ) bola spod obžaloby Okresného prokurátora v Košiciach (č. k. Pv 1076/ /59) pre skutok posúdený ako trestný čin špekulácie podľa § 134a ods. l a trestný čin ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákona č. 63/1956 Zb. oslobodená. Tomu predchádzalo zrušenie rozsudku Okresného súdu v Košiciach pod sp. zn. 5 T 32/60 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 2 To 173/61 v tejto trestnej veci.

Voči povinnému - Ministerstvu financií SR, podľa zákona č. 87/ /1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii a na základe citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR, uplatnili si ako oprávnení vydanie zlatých predmetov a peňažných prostriedkov. Išlo o predmety a peniaze, ktoré patrili ich starej matke a súdy ich vyslovili za prepadnuté v prospech štátu. Považujú to za krivdu, keď ministerstvo financií odmieta uznať ich nárok.

Ministerstvo financií SR v listoch zo dňa 21. 9. 1992 a 20. 11. 1992 oprávneným ( ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ) oznámilo, že nie je povinnou osobou v zmysle § 4 zákona č. 87/1991 Zb. a že vyplatiť finančnú náhradu je príslušné len v prípadoch podľa § 6 a podľa § 20 ods. l a 2 zákona č. 87/1991 Zb. Nemôže však "priznať finančnú náhradu podľa § 13 ods. 2 tohto zákona, pretože boli odňaté len hnuteľné veci súvisiace s trestnou činnosťou". Zároveň Ministerstvo financií SR informovalo oprávnené osoby o zákonom ustanovených podmienkach priznania finančnej náhrady (odňatie celého majetku, ktorého súčasťou nebola nehnuteľnosť a zrušenie rozsudku súdu, ktorým bol majetok odňatý a to zrušenie podľa zákona č. 119/1990 Zb. v znení zákona č. 47/1991 Zb. o súdnej rehabilitácii).

Oprávnení predkladajú Ústavnému súdu SR podnet, v ktorom žiadajú o vyslovenie jasných stanovísk povinností príslušnej ustanovizne (Ministerstvo financií SR) a reálnej výzvy na konečné vysporiadanie ich nároku.

Ústavný súd podáva podľa čl. 128 ods. l Ústavy SR výklad len ústavných zákonov. Nezaujíma a ani nemá povinnosť zaujímať stanoviská k ostatným zákonom, vrátane zákona č. 87/1991 Zb., v znení neskorších zákonov a k iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa citovaného článku ústavy, ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná. Zákon č. 87/1991 Zb. nepatrí do kategórie ústavných zákonov:

Právomoc Ústavného súdu SR je vymedzená ako rozhodovanie vo ve-ciach podľa čl. 124 až 130 Ústavy SR. Ústavný súd preto neposkytuje právne rady a právnu pomoc fyzickým alebo právnickým osobám pri uplatňovaní ich práv. Príslušné zákony (zák. č. 132/1990 Zb. a zák. č. 129/1991 Zb.) zverujú tieto úlohy advokátom a komerčným právnikom.

Na tomto základe Ústavný súd SR podanie oprávnených prerokoval podľa § 25 ods. l zák. č. 38/1993 Z. z. na neverejnom zasadnutí a keďže ide o výklad zákona, ktorý nepatrí do kategórie ústavných zákonov, podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona podnet odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný

opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 11. augusta 1993

Za správnosť vyhotovenia ⬛⬛⬛⬛ JUDr. Július ČERNÁK