znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 81/2017-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2017 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodných spoločností iTrade 174 s. r. o., iTrade 175 s. r. o., iTrade 177 s. r. o., iTrade 178 s. r. o., iTrade 179 s. r. o., iTrade 28 s. r. o., iTrade 29 s. r. o., iTrade 30 s. r. o., iTrade 31 s. r. o., iTrade 32 s. r. o., iTrade 33 s. r. o., iTrade 46 s. r. o., iTrade 55 s. r. o., iTrade 56 s. r. o., iTrade 57 s. r. o., iTrade 58 s. r. o., iTrade 59 s. r. o., iTrade 62 s. r. o., iTrade 63 s. r. o., iTrade 85 s. r. o., iTrade 95 s. r. o., iTrade s. r. o, Mudroňova SK 12 s. r. o., Mudroňova SK 14 s. r. o., Mudroňova SK 15 s. r. o., Mudroňova SK 161 s. r. o., Mudroňova SK 162 s. r. o., Mudroňova SK 187 s. r. o., Mudroňova SK 188 s. r. o., Mudroňova SK 189 s. r. o., Mudroňova SK 190 s. r. o., Mudroňova SK 191 s. r. o., Mudroňova SK 196 s. r. o., Mudroňova SK 197 s. r. o., Mudroňova SK 198 s. r. o., Mudroňova SK 211 s. r. o., Mudroňova SK 212 s. r. o., Mudroňova SK 213 s. r. o., Mudroňova SK 214 s. r. o., Mudroňova SK 215 s. r. o., Mudroňova SK 216 s. r. o., Mudroňova SK 23 s. r. o., Mudroňova SK 24 s. r. o., Mudroňova SK 25 s. r. o., Mudroňova SK 26 s. r. o., Mudroňova SK 27 s. r. o., Mudroňova SK 49 s. r. o., Mudroňova SK 50 s. r. o., Mudroňova SK 52 s. r. o., Mudroňova SK 53 s. r. o., Mudroňova SK 54 s. r. o., Mudroňova SK 65 s. r. o., Mudroňova SK 74 s. r. o., Mudroňova SK 78 s. r. o., Mudroňova SK mix s. r. o., FDG 2 s. r. o, všetky so sídlom Pražská 3219/5, Bratislava, DEBET INVEST, s. r. o., Okružná 329, Modra, A. J. Secret Consulting, s. r. o., Svetlá 1, Bratislava, zastúpených Advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN, s. r. o., Dunajská 2310/18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marcel Vasilišin, LLM, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaniach vedených pod spisovými značkami: 3 Re 1804/2013, 11 Re 1757/2013, 7 Re 1856/2013, 4 Re 1758/2013, 3 Re 1805/2013, 1 Re 1879/2013, 11 Re 1761/2013, 11 Re 1753/2013, 8 Re 1657/2013, 5 Re 1623/2013, 4 Re 1754/2013, 7 Re 1853/2013, 3 Re 1802/2013, 8 Re 1658/2013, 4 Re 1755/2013, 1 Re 1881/2013, 11 Re 1755/2013, 8 Re 1660/2013, 4 Re 1757/2013, 1 Re 1882/2013, 11 Re 1756/2013, 5 Re 1580/2013, 1 Re 3346/2013, 4 Re 3570/2013, 8 Re 3331/2013, 2 Re 2320/2013, 5 Re 3186/2013, 4 Re 3573/2013, 8 Re 3344/2013, 1 Re 3349/2013, 3 Re 3351/2013, 8 Re 3334/2013, 7 Re 3561/2013, 5 Re 3187/2013, 11 Re 3603/2013, 8 Re 3335/2013, 11 Re 3604/2013, 1 Re 3350/2013, 2 Re 2322/2013, 3 Re 3352/2013, 4 Re 3574/2013, 7 Re 3559/2013, 3 Re 3349/2013, 1 Re 3347/2013, 2 Re 2319/2013, 4 Re 3571/2013, 8 Re 3332/2013, 11 Re 3601/2013, 5 Re 3185/2013, 11 Re 3602/2013, 8 Re 3333/2013, 7 Re 3560/2013, 1 Re 3348/2013, 4 Re 3572/2013, 5 Re 3188/2013, 5 Re 1627/2013, 8 Re 1662/2013, 8 Re 1661/2013, 1 Re 1883/2013, 5 Re 1628/2013, 11 Re 1758/2013, 1 Re 1884/2013, 11 Re 1754/2013, 5 Re 1624/2013, 1 Re 1880/2013, 7 Re 1855/2013, 5 Re 1626/2013, 2 Re 2321/2013 a 3 Re 3350/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodných spoločností iTrade 174 s. r. o., iTrade 175 s. r. o., iTrade 177 s. r. o., iTrade 178 s. r. o., iTrade 179 s. r. o., iTrade 28 s. r. o., iTrade 29 s. r. o., iTrade 30 s. r. o., iTrade 31 s. r. o., iTrade 32 s. r. o., iTrade 33 s. r. o., iTrade 46 s. r. o., iTrade 55 s. r. o., iTrade 56 s. r. o., iTrade 57 s. r. o., iTrade 58 s. r. o., iTrade 59 s. r. o., iTrade 62 s. r. o., iTrade 63 s. r. o., iTrade 85 s. r. o., iTrade 95 s. r. o., iTrade s. r. o, Mudroňova SK 12 s. r. o., Mudroňova SK 14 s. r. o., Mudroňova SK 15 s. r. o., Mudroňova SK 161 s. r. o., Mudroňova SK 162 s. r. o., Mudroňova SK 187 s. r. o., Mudroňova SK 188 s. r. o., Mudroňova SK 189 s. r. o., Mudroňova SK 190 s. r. o., Mudroňova SK 191 s. r. o., Mudroňova SK 196 s. r. o., Mudroňova SK 197 s. r. o., Mudroňova SK 198 s. r. o., Mudroňova SK 211 s. r. o., Mudroňova SK 212 s. r. o., Mudroňova SK 213 s. r. o., Mudroňova SK 214 s. r. o., Mudroňova SK 215 s. r. o., Mudroňova SK 216 s. r. o., Mudroňova SK 23 s. r. o., Mudroňova SK 24 s. r. o., Mudroňova SK 25 s. r. o., Mudroňova SK 26 s. r. o., Mudroňova SK 27 s. r. o., Mudroňova SK 49 s. r. o., Mudroňova SK 50 s. r. o., Mudroňova SK 52 s. r. o., Mudroňova SK 53 s. r. o., Mudroňova SK 54 s. r. o., Mudroňova SK 65 s. r. o., Mudroňova SK 74 s. r. o., Mudroňova SK 78 s. r. o., Mudroňova SK mix s. r. o., FDG 2 s. r. o, DEBET INVEST, s. r. o., a A. J. Secret Consulting, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2015 doručená sťažnosť obchodných spoločností iTrade 174 s. r. o., iTrade 175 s. r. o., iTrade 177 s. r. o., iTrade 178 s. r. o., iTrade 179 s. r. o., iTrade 28 s. r. o., iTrade 29 s. r. o., iTrade 30 s. r. o., iTrade 31 s. r. o., iTrade 32 s. r. o., iTrade 33 s. r. o., iTrade 46 s. r. o., iTrade 55 s. r. o., iTrade 56 s. r. o., iTrade 57 s. r. o., iTrade 58 s. r. o., iTrade 59 s. r. o., iTrade 62 s. r. o., iTrade 63 s. r. o., iTrade 85 s. r. o., iTrade 95 s. r. o., iTrade s. r. o, Mudroňova SK 12 s. r. o., Mudroňova SK 14 s. r. o., Mudroňova SK 15 s. r. o., Mudroňova SK 161 s. r. o., Mudroňova SK 162 s. r. o., Mudroňova SK 187 s. r. o., Mudroňova SK 188 s. r. o., Mudroňova SK 189 s. r. o., Mudroňova SK 190 s. r. o., Mudroňova SK 191 s. r. o., Mudroňova SK 196 s. r. o., Mudroňova SK 197 s. r. o., Mudroňova SK 198 s. r. o., Mudroňova SK 211 s. r. o., Mudroňova SK 212 s. r. o., Mudroňova SK 213 s. r. o., Mudroňova SK 214 s. r. o., Mudroňova SK 215 s. r. o., Mudroňova SK 216 s. r. o., Mudroňova SK 23 s. r. o., Mudroňova SK 24 s. r. o., Mudroňova SK 25 s. r. o., Mudroňova SK 26 s. r. o., Mudroňova SK 27 s. r. o., Mudroňova SK 49 s. r. o., Mudroňova SK 50 s. r. o., Mudroňova SK 52 s. r. o., Mudroňova SK 53 s. r. o., Mudroňova SK 54 s. r. o., Mudroňova SK 65 s. r. o., Mudroňova SK 74 s. r. o., Mudroňova SK 78 s. r. o., Mudroňova SK mix s. r. o., FDG 2 s. r. o, DEBET INVEST, s. r. o., A. J. Secret Consulting, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: 3 Re 1804/2013, 11 Re 1757/2013, 7 Re 1856/2013, 4 Re 1758/2013, 3 Re 1805/2013, 1 Re 1879/2013, 11 Re 1761/2013, 11 Re 1753/2013, 8 Re 1657/2013, 5 Re 1623/2013, 4 Re 1754/2013, 7 Re 1853/2013, 3 Re 1802/2013, 8 Re 1658/2013, 4 Re 1755/2013, 1 Re 1881/2013, 11 Re 1755/2013, 8 Re 1660/2013, 4 Re 1757/2013, 1 Re 1882/2013, 11 Re 1756/2013, 5 Re 1580/2013, 1 Re 3346/2013, 4 Re 3570/2013, 8 Re 3331/2013, 2 Re 2320/2013, 5 Re 3186/2013, 4 Re 3573/2013, 8 Re 3344/2013, 1 Re 3349/2013, 3 Re 3351/2013, 8 Re 3334/2013, 7 Re 3561/2013, 5 Re 3187/2013, 11 Re 3603/2013, 8 Re 3335/2013, 11 Re 3604/2013, 1 Re 3350/2013, 2 Re 2322/2013, 3 Re 3352/2013, 4 Re 3574/2013, 7 Re 3559/2013, 3 Re 3349/2013, 1 Re 3347/2013, 2 Re 2319/2013, 4 Re 3571/2013, 8 Re 3332/2013, 11 Re 3601/2013, 5 Re 3185/2013, 11 Re 3602/2013, 8 Re 3333/2013, 7 Re 3560/2013, 1 Re 3348/2013, 4 Re 3572/2013, 5 Re 3188/2013, 5 Re 1627/2013, 8 Re 1662/2013, 8 Re 1661/2013, 1 Re 1883/2013, 5 Re 1628/2013, 11 Re 1758/2013, 1 Re 1884/2013, 11 Re 1754/2013, 5 Re 1624/2013, 1 Re 1880/2013, 7 Re 1855/2013, 5 Re 1626/2013, 2 Re 2321/2013 a 3 Re 3350/2013 (ďalej len „konania okresného súdu“ alebo aj „napadnuté konania“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky vznikli rozdelením spoločnosti iTrade s. r. o. (ďalej len „iTrade“), a spoločnosti Mudroňova SK s. r. o. (ďalej len „Mudroňova SK“), pričom súčasťou procesu rozdelenia spoločnosti iTrade bol návrh na výmaz tejto spoločnosti a návrh na zápis 33 spoločností vzniknutých rozdelením a súčasťou procesu rozdelenia spoločnosti Mudroňova SK bol návrh na výmaz tejto spoločnosti a návrh na zápis 35 spoločností vzniknutých rozdelením. Sťažovateľky uvádzajú, že vo všetkých konaniach týkajúcich sa obchodného registra bol miestne a vecne príslušný okresný súd.

Okresný súd spojil oba prípady do jedného pri vybavovaní „sťažnosti“. Sťažovateľky uvádzajú, že so spojením súhlasia, pretože v oboch prípadoch ide o tú istú právnu otázku a jej riešenie je tak hospodárnejšie.

Sťažovateľky ďalej uvádzajú, že okresný súd vyrubil súdny poplatok v sume 165,75 € každej z novovzniknutých spoločností na základe položky č. 17 písm. a) bodu 2 sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ako by išlo o návrh na prvý zápis spoločnosti.

Voči týmto „rozhodnutiam o súdnom poplatku“ podali sťažovateľky osobne 15. júla 2013 (iTrade, pozn.) a 25. novembra 2013 (Mudroňova SK, pozn.) cez podateľňu okresného súdu odvolania, v ktorých namietali, že „rozdelenie spoločnosti nie je analogické vzniku nových spoločností bez predchodcu, keďže ide len o preskupenie korporátu t. j. zmenu v jednej korporácii − jej majetok sa rozdelí na viaceré spoločnosti, nie je teda dôvod spoplatňovať nové spoločnosti“.

Sťažovateľky namietajú, že napriek tomu, že od podania odvolaní uplynuli už viac ako dva roky, okresný súd dosiaľ ani jedno nevybavil. Sťažovateľky uvádzajú, že v tomto smere podávali celý rad sťažností [obsahom spisovej dokumentácie sťažovateliek je upovedomenie okresného súdu z 26. januára 2015 o spôsobe vybavenia ich sťažnosti z 15. októbra 2014, ako aj odpoveď Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 1. apríla 2015 na ich žiadosť zo 17. februára 2015].

Sťažovateľky uvádzajú, že predmetom ich sťažností sú konania okresného súdu, ktorý podľa nich porušuje svoju zákonnú povinnosť vybaviť ich odvolania. Odmietnutie ich odvolaní okresný súd odôvodňuje tým, že:

„a) nie je to oblasť v právomoci súdu, keďže výzvy vystavuje ministerstvo spravodlivosti

b) výzva nie je rozhodnutie, preto nezakladá prípustnosť odvolania.“

Podľa sťažovateliek argument okresného súdu, že to nie je v jeho právomoci, je neudržateľný. Poplatok za prvozápis spoločnosti je poplatok zo sadzobníka pri zákone o súdnych poplatkoch, príjemcom poplatku je podľa platobných údajov registrový súd (okresný súd, pozn.) a práve ten má za poplatok vykonať úkon súdnej činnosti.

Vo vzťahu k druhému argumentu okresného súdu sťažovateľky uvádzajú, že aj tento je v rozpore so základnými zásadami konania pred akýmkoľvek orgánom verejnej moci. „Doručením výzvy vznikla konkrétna povinnosť konkrétnemu účastníkovi, t. j. orgán verejnej moci uložil povinnosť, čo môže podľa akéhokoľvek procesného predpisu vykonať orgán verejnej moci len rozhodnutím. Názov tohto individuálneho právneho aktu nie je rozhodný. Tento právny akt − rozhodnutie je nesprávny a zaviazaný účastník žiada o jeho preskúmanie, pretože tak mu to garantuje právo na spravodlivý proces. Súd v takej situácii nemôže odmietnuť rozhodnúť.“

Sťažovateľky zastávajú názor, že okresný súd nemá právny dôvod na zásah do ich práva „na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR“.

Za dôležité sťažovateľky považujú spomenúť, že postup okresného súdu podľa nich napĺňa znaky nečinnosti podstatným spôsobom, pretože v hmotnoprávnej otázke nejde o zložitú vec, sťažovateľky opakovane žiadali a urgovali, no napriek tomu sú odvolania bez riešenia cca dva roky. Podľa sťažovateliek argumenty okresného súdu typu „neuviedli ste spisové značky OSBA1, preto ste si vec sami zdržali“ sú len dôkazom ignorácie. Sťažovateľky uvádzajú, že mali k dispozícii len elektronické spisové značky, a keď im okresný súd viac ako rok na odvolania neodpovedal, chceli vec urýchliť a samy zisťovali a priraďovali spisové značky okresného súdu u pracovníčok obchodného registra, aby mu to okresný súd mohol naspäť doplniť. Podľa sťažovateliek priradenie trvalo asi 30 minút.

Sťažovateľky teda zastávajú názor, že majú za dostatočne preukázané, že uvedeným nekonaním okresného súdu boli porušené ich práva na rozhodnutie a dodržiavanie zásady dvojinštančnosti, ako aj prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nekonaním vo veci sa nachádzajú v stave právnej neistoty, keď po zaplatení súdnych poplatkov v celkovej sume 11 271 € nebolo stále právoplatne rozhodnuté o tom, či tieto súdne poplatky boli uložené podľa zákona alebo nie.

Podľa sťažovateliek zastúpenie ako mandátny vzťah vzniklo v čase, keď všetky pôvodné spoločnosti skupín iTrade a Mudroňova SK existovali. Trvanie zastúpenia preto aj po zlúčení niektorých z nich odvodzujú od § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je „nástupnícka spoločnosť univerzálnym sukcesorom do všetkých práv zlučovanej spoločnosti a teda viaže ju a druhú stranu oprávňuje aj predchádzajúci mandátny vzťah“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález: „Okresný súd Bratislava I v konaniach vedených pod spisovými značkami 3/Re/1804/2013, 11/Re/1757/2013, 5/Re/1627/2013, 7/Re/1856/2013, 4/Re/1758/2013, 3/Re/1805/2013, 8/Re/1661/2013, 1/Re/1883/2013, 8/Re/1662/2013, 5/Re/1628/2013, 11/Re/1758/2013, 1/Re/1884/2013, 1/Re/1879/2013, 11/Re/1761/2013, 11/Re/1753/2013, 8/Re/1657/2013, 5Re/1623/2013, 4Re/1754/2013, 11/Re/1754/2013, 5/Re/1624/2013, 1/Re/1880/2013, 7/Re/1853/2013, 3/Re/1802/2013, 8/Re/1658/2013, 4/Re/1755/2013, 1/Re/1881/2013, 11/Re/1755/2013, 7/Re/1855/2013, 8/Re/1660/2013, 4/Re/1757/2013, 5/Re/1626/2013, 1/Re/1882/2013, 11/Re/1756/2013, 1/Re/3346/2013, 4/Re/3570/2013, 8/Re/3331/2013, 2/Re/2320/2013, 5/Re/3186/2013, 4/Re/3573/2013, 8/Re/3344/2013, 1/Re/3349/2013, 3/Re/3351/2013, 8/Re/3334/2013, 7/Re/3561/2013, 5/Re/3187/2013, 11/Re/3603/2013, 2/Re/2321/2013, 8/Re/3335/2013, 11/Re/3604/2013, 1/Re/3350/2013, 2/Re/2322/2013, 3/Re/3352/2013, 4/Re/3574/2013, 7/Re/3559/2013, 3/Re/3349/2013, 1/Re/3347/2013, 2/Re/2319/2013, 4/Re/3571/2013, 8/Re/3332/2013, 11/Re/3601/2013, 5/Re/3185/2013, 11/Re/3602/2013, 8/Re/3333/2013, 7/Re/3560/2013, 1/Re/3348/2013, 3/Re/3350/2013, 4/Re/3572/2013 a 5/Re/3188/2013 porušil právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava I v uvedených konaniach konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľov.

Ústavný súd SR každému zo sťažovateľov priznáva sťažovateľom 1 až 57 primerané finančné zadosťučinenie v sume 165,75 EUR a sťažovateľovi 58 v sume 1.989,- EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Ústavný súd SR každému zo sťažovateľov priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 95,59 EUR (všetkým 58 sťažovateľom celkovo 6.484,07 EUR) k rukám ich právneho zástupcu, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet vedený v, č. ú.: do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd pre informáciu dodáva, že sťažovateľky sa už obrátili na ústavný súd s riešením tohto problému doručením sťažnosti 12. decembra 2014, v ktorej namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 (v posudzovanej sťažnosti namietajú porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy) a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote) postupom okresného súdu v napadnutých konaniach. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 195/2015-14 z 29. apríla 2015 ich sťažnosť z 12. decembra 2014 odmietol ako zjavne neopodstatnenú a aj z dôvodu jej neprípustnosti.

Sťažovateľky sa obrátili aj na krajský súd, ktorý „zhrnul celé svoje ako aj stanovisko OS BA tak, že o odvolaniach porušovateľ nie je povinný rozhodovať, takže námietka nečinnosti podľa neho nie je dôvodná“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľky v sťažnosti namietajú, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach bolo porušené ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu, že okresný súd ani dosiaľ nerozhodol o ich odvolaniach, ktoré podali proti jeho „rozhodnutiam o súdnom poplatku“, ktorými okresný súd vyrubil súdny poplatok v sume 165,75 € každej z novovzniknutých spoločností na základe položky č. 17 písm. a) bod 2 sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľky v petite sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v napadnutých konaniach. V odôvodnení sťažnosti však aj napriek tomu, že ju predložili prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, neuviedli žiadne kvalifikované dôvody, pre ktoré namietajú porušenie označeného základného práva podľa ústavy tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý upravuje všeobecné náležitosti každého návrhu, o ktorom má ústavný súd konať. Celá argumentácia sťažovateliek totiž smeruje k pretrvávajúcej nečinnosti okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o podaných odvolaniach, t. j. s posúdením možného porušenia základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, príp. inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podľa názoru ústavného súdu podanie sťažovateliek neobsahuje.

Argumentácia sťažovateliek smeruje len k nečinnosti okresného súdu, a teda k prieťahom v konaní o ich odvolaní, a nedotýka sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Samotné presvedčenie sťažovateliek o porušení ich základného práva nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by umožnili prijatie takéhoto záveru aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Podľa názoru ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je povinný odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 77/08, IV. ÚS 159/2010).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 252/09, IV. ÚS 159/2010, II. ÚS 522/2014).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateliek v tejto časti odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (IV. ÚS 205/03, IV. ÚS 225/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03, II. ÚS 478/2010) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom, pozn.) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľky namietajú pretrvávajúcu nečinnosť okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o ich odvolaniach.

Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú, že osobne cez podateľňu okresného súdu podali 15. júla 2013 (iTrade, pozn.) a 25. novembra 2013 (Mudroňova SK, pozn.) odvolania voči „rozhodnutiam o súdnom poplatku“, no napriek tomu, že od ich podaní uplynuli už viac ako dva roky, okresný súd dosiaľ ani jedno z odvolaní nevybavil.

V rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti ústavný súd prostredníctvom okresného súdu zistil, že okresný súd sa odvolaniami sťažovateliek zaoberal, o čom ich upovedomil prípisom č. Spr. 2357/2014 z 15. januára 2015 (ďalej len „prípis okresného súdu“), ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateliek doručený 19. januára 2015.

Okresný súd v prípise uviedol: „Dňa 08. 01. 2015 bolo vyšším súdnym úradníkom obchodného registra v rámci vyjadrenia k sťažnosti vedenej pod č. 2357/2014, 2000/2014 predložené i odvolanie advokátskej kancelárie OLEXOVA VASILISIN s.r.o. voči rozhodnutiam o súdnom poplatku vo veci rozdelenia spoločnosti iTrade s. r. o. na 33 nových spoločností.

Advokátska kancelária sa domáha vrátenia súdneho poplatku vo výške 33 x 165,75 € uhradeného na základe správy o platobných podmienkach k elektronickému návrhu zaslanej navrhovateľovi k elektronickému návrhu každej novovzniknutej obchodnej spoločnosti rozdelením spoločnosti iTrade s. r. o. na 33 nových subjektov.

V zmysle ust. § 26 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z. návrh na zápis údajov pri rozdelení obchodnej spoločnosti sa podáva na tlačivách podľa odsekov 2 a 3.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia na zápis údajov, ktoré sa pri obchodnej spoločnosti zanikajúcej v dôsledku rozdelenia zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona, 3) sa použije tlačivo návrhu na výmaz zapísanej osoby z obchodného registra.

Podľa odseku 3 na zápis novovznikajúcich nástupníckych spoločností do obchodného registra a na zápis údajov, ktoré sa pri novovznikajúcich nástupníckych spoločnostiach zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona, 4) sa použije tlačivo návrhu na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra určené na základe právnej formy novovznikajúcej nástupníckej spoločnosti.

Súdny poplatok z návrhu na prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra činí 331,5 eur, a to v zmysle položky č.17 písm. a) bod 2. Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 6 ods. 4 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak sa vo veciach týkajúcich sa obchodného registra celý návrh podáva elektronickými prostriedkami, je sadzba poplatku 50 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku.

Keďže všetky návrhy na zápis boli podané elektronickými prostriedkami, súdny poplatok za zápis spoločností do obchodného registra v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení činí 165,75 eur za každý návrh na prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným vzniknutej rozdelením spoločnosti iTrade s. r. o.

Súdny poplatok za výmaz spoločnosti z obchodného registra sa od. 01. 01. 2006 neplatí.

Výška súdneho poplatku bola vygenerovaná elektronickým systémom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri podaní návrhu prostredníctvom stránky https://portal.gov.sk podľa príslušnej právnej formy vznikajúcej spoločnosti a následne navrhovateľom uhradená na účet v Štátnej pokladnici podľa správy o platobných podmienkach k elektronickému návrhu zaslanej navrhovateľovi.

V zmysle vyššie uvedeného bol súdny poplatok, na zaplatenie ktorého bol navrhovateľ vyzvaný zaslaním správy o platobných podmienkach, uhradený v správnej výške. Navrhovateľ podaním zo dňa 11. 07. 2013/doručeným súdu dňa 15. 07. 2013 navrhuje,

- aby súd rozhodnutia o určení súdneho poplatku zrušil a rozhodol, že zaplatené poplatky sa vracajú a

- aby súd v konaní o výmaz spoločnosti iTrade s. r. o. zaniknutej rozdelením určil zaplatenie súdneho poplatku za zmenu obchodnej spoločnosti vo výške 33,- eur.

Vo veci určenia výšky súdneho poplatku súd nevydal žiadne rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku - výška súdneho poplatku bola navrhovateľovi oznámená prostredníctvom správy o platobných podmienkach k elektronickému návrhu vygenerovanej elektronickým systémom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.06.2013 domáhal výmazu obchodnej spoločnosti iTrade s. r. o. z obchodného registra.

V zmysle Zák. č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, sa s účinnosťou od 01.01.2006 za výmaz subjektu z obchodného registra neplatí žiadny súdny poplatok.  

Na základe vyššie uvedeného a tiež z dôvodu, že súdny poplatok bol určený v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení v správnej zákonom stanovenej výške, nie je možné návrhom navrhovateľa vyhovieť.“

Ako z uvedeného vyplýva, okresný súd sa zaoberal podaniami sťažovateliek, obsahom ktorých boli odvolania, pričom sťažovateľkám v dostatočnom rozsahu vysvetlil, prečo im nebolo možné vyhovieť. Ústavný súd v tejto súvislosti len dopĺňa, že konanie o návrhu na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra spadá pod režim zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“), pričom povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra vyplýva priamo zo zákona o obchodnom registri, čo znamená, že v tomto prípade sa nevydáva osobitná výzva či rozhodnutie orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu, pozn.). Keďže sťažovateľky podali návrhy elektronickými prostriedkami, príkaz na úhradu bol vytvorený podľa § 42 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V predmetnom prípade bola výška súdneho poplatku sťažovateľkám oznámená prostredníctvom správy o platobných podmienkach k elektronickému návrhu vygenerovanej elektronickým systémom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Preto proti takto vygenerovanému príkazu na úhradu súdneho poplatku nebolo možné podať odvolanie podľa štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016. Na konanie sa v tomto prípade vzťahoval zákon o súdnych poplatkoch. Ako však vyplýva z obsahu prípisu okresného súdu, okresný súd po oboznámení sa s vecou konštatoval, že súdny poplatok bol určený v správnej výške na základe zákona o súdnych poplatkoch.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde jednou z možností, pre ktoré ústavný súd môže odmietnuť sťažnosť sťažovateľa je jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Vzhľadom na uvedené neprichádza preto do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutých konaniach po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateliek podľa v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateliek v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateliek odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2017