znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 81/2012-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. M. R., R., zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   ako   aj   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   v   konaní   vedenom   Krajským   súdom   v   Žiline   pod   sp.   zn. 8 Co 165/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. M. R.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2012 doručená sťažnosť PhDr. M. R., R. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 8 Co 165/2011. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 20. februára 2012.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 C 36/2007-211 zo 6. októbra 2008 bola zamietnutá žaloba sťažovateľky a ďalších štyroch žalobcov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 165/2011-367 z 20. septembra 2011 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Sťažovateľka spolu   s ďalšími žalobcami požadovali,   aby súd určil   ich   podielové spoluvlastnícke právo ku konkrétne označeným nehnuteľnostiam ležiacim v katastrálnom území R. O vlastnícke právo prišli v dôsledku skutočnosti, že po určitú dobu existoval právoplatný   rozsudok   všeobecných   súdov,   ktorým   bola   vyhlásená   za   neplatnú   zmluva, ktorou sťažovateľka a ostatní žalobcovia spoluvlastnícke podiely nadobudli. Počas tejto doby bol predmet sporu považovaný za vlastníctvo predchádzajúceho vlastníka, ktorý sa však dostal do konkurzu a nehnuteľnosti boli v rámci konkurzu predané. Potom neskôr bol právoplatný   rozsudok   určujúci   neplatnosť   nadobudnutia   vlastníctva   sťažovateľkou a ostatnými žalobcami Najvyšším súdom Slovenskej republiky v dovolacom konaní zrušený a následne bola žaloba o určenie neplatnosti zmluvy právoplatne zamietnutá. Sťažovateľka bola   preto   toho   názoru,   že   vlastnícke   právo   nikdy   nestratila   (rovnako   ako   ostatní žalobcovia).

Všeobecné súdy nedali sťažovateľke za pravdu, a to hlavne s poukazom na to, že sporná   nehnuteľnosť   bola   predaná   v   konkurznom   konaní,   čo   vylučuje   uplatňované vlastnícke nároky sťažovateľky a ostatných žalobcov.

Sťažovateľka   požaduje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy,   dohovoru   a   dodatkového   protokolu   v   konaní   vedenom krajským súdom pod sp. zn. 8 Co 165/2011 s tým, aby bol rozsudok z 20. septembra 2011 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 323,52 €.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu č. k. 8 Co 165/2011-367 z 20.   septembra   2011   nadobudol   právoplatnosť   18.   novembra   2011.   Dovolanie   proti rozsudku podané nebolo.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť bola podaná oneskorene.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Keďže   sťažnosťou   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   sa   stal   právoplatným 18. novembra   2011,   treba   sťažnosť   podanú   ústavnému   súdu,   ktorá   bola   odovzdaná na poštovú prepravu 20. februára 2012, považovať za oneskorene podanú.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012